Denník N

Mal by Kiska urobiť z Fica šéfa Ústavného súdu? Píšu Leško, Balogová, Hríb, Havran, Daniš či Šimečka

Pýtali sme sa komentátorov a politických analytikov, čo si myslia o možnom odchode Roberta Fica na Ústavný súd.

Komentátorov a politických analytikov sme sa opýtali, či by mal prezident Andrej Kiska vymenovať premiéra Roberta Fica za predsedu Ústavného súdu. Chceli sme od nich poznať argumenty za alebo proti takémuto rozhodnutiu a prípadne aj to, či by podľa nich mohol Robert Fico v novej funkcii vyrásť a správať sa ako demokrat a ctiteľ práva.

 

Ako dlho môžeme ubrániť demokraciu?

Marián Leško, komentátor Trendu

Nemyslím si, že by Robert Fico bol horším ústavným sudcom ako Tibor Šafárik, Ľubomír Dobrík, Peter Brňák či Milan Ľalík. Alebo horším šéfom Ústavného súdu ako Ivetta Macejková. Ale nie to je najdôležitejšie.
Všetci vieme, že keby prezident poslal dnešného premiéra do Košíc, tak sa éra Roberta Fica v slovenskej politike skončí. Koniec tejto éry Slovensko veľmi potrebuje. Problém je, že premiér si za svoju ochotu v straníckej politike skončiť žiada odmenu – post štvrtého najvýznamnejšieho ústavného činiteľa republiky na dvanásť rokov.

Trochu mi to pripomína rok 1989 – aj vtedy novembroví disidenti urobili dohodu s mocou v záujme krajiny. Ale je tu jedna podstatná odlišnosť. Vtedy disidenti urobili dohodu, aby mohol o veciach verejného záujmu rozhodovať suverén – zbor oprávnených voličov republiky.

Teraz by dohoda pospolitý ľud obišla, čím by sa mu vlastne vyjadrila nedôvera, že nie je schopný a spôsobilý pochopiť a presadiť svoj vlastný záujem. Keby to tak bolo – ako dlho môžeme ubrániť demokraciu pred jej vlastným ľudom?

 

Najhorší kariérny nápad

Beata Balogová, šéfredaktorka SME

Je možné, že Robert Fico si hľadá novú prácu. Takú, ktorá by ho vytrhla z trajektórie postupného a otupného pádu Vladimíra Mečiara. Ale ak zvažuje Ústavný súd ako alternatívu, tak by len prehlboval „mečiarovskú“ tradíciu, keď sa bez zábran stane zo sudcu politik a potom prípadne zase sudca. Akoby medzi súdmi a vládnou mocou nemala byť stena, ale podzemná chodba.

Bol by to jeden z najhorších nápadov Roberta Fica, podstatne horší než jeho prezidentská kandidatúra. Horší pre stav ústavnosti v krajine. Fico ako politik dlhé roky presadzoval záujmy svojej strany a ľudí, ktorí Smer kŕmili. Spoluvytváral systém postavený na lojalite k strane, ktorý odmeňuje a chráni „našich ľudí“. Bolo by nerealistické očakávať, že Fico tento spôsob fungovania zo seba strasie.

Ako sa bude napríklad Robert Fico, ktorý bežne verbálne útočí na novinárov a označuje ich za politickú opozíciu, správať, ak Ústavný súd bude posudzovať zákon týkajúci sa fungovania médií alebo slobodného prístupu k informáciám?

 

Intuitívne som skôr proti

Štefan Hríb, šéfredaktor .týždňa a moderátor Pod lampou

Pre vymenovanie hovoria tri veci.
1. Urýchlenie vývoja Smeru. Rozumej, urýchlenie jeho síce aj tak nezadržateľného, no pozvoľného poklesu. To je silná karta pre celú krajinu.
2. Odblokovanie tvorby normálnejších koalícií. S dnešným Smerom a ĽSNS to takmer nejde, so slabším Smerom je to ľahšia matematika. To však súčasne znamená odblokovanie potrebných reforiem a – spravodlivosti. A tá je zmyslom štátu.
3. Možnosť dohody na parlamentnej voľbe lepších ústavných sudcov, z ktorých na jeseň vymenuje prezident ôsmich. A k tomu možnosť dvojročnej vlády bez Kaliňáka.

Proti vymenovaniu sú tiež tri silné dôvody.
1. Predsedom Ústavného súdu má byť ctiteľ právneho štátu, nie jeho únosca. Čentéš, zdravotné poisťovne, vlastníci pozemkov, Hedviga, aj svätý pokoj oligarchov hovoria všetko, čo o tom treba vedieť.
2. Možnosť zvolenia lepších ústavných sudcov vyžaduje veriť danému slovu premiéra. A vláda bez Kaliňáka je dvojsečná vec. Prečo robiť zo Smeru niečo, čím z podstaty nie je? A tiež: nespôsobí to predčasné voľby a paradoxne teda vyšší podiel Smeru v parlamente, než by mal o dva roky?
3. Ústavný súd je kľúčová inštitúcia právneho štátu, s ktorou sa neobchoduje.

Už som v .týždni napísal, že toto rozhodovanie by som mal na krku nerád. Intuitívne som napriek silným argumentom za skôr proti vymenovaniu premiéra do čela Ústavného súdu (i napriek tomu, že v tej funkcii vzhľadom na kompetencie môže menej, než sa zdá). Ale kto som ja? Nechodím v topánkach Andreja Kisku a som k nemu lojálny – ak by Fica vymenoval, prijmem to s rešpektom k jeho úsudku.

 

Bytostná viazanosť na Smer

Miroslav Kusý, politológ

Nie som si istý, či Fico vyhovuje požiadavkám na ústavného sudcu. Má 15 rokov právnickej praxe? (Je výkon funkcie premiéra takouto praxou?) Ale aj keby sa mu to započítalo či prepáčilo, zostane jeho základný hendikep pre túto funkciu: bytostná viazanosť na Smer, na jeho záujmy. V jeho prípade by formálne vystúpenie zo Smeru nič nezavážilo, zostal by pre verejnosť (aj pre stranu a pre seba) jej predstaviteľom, čo by ho devalvovalo ako člena či nebodaj predsedu Ústavného súdu. A znehodnotilo by to aj súd.

 

Premiérova prax

Zuzana Wienk, Aliancia Fair-play 

Už niekoľkokrát v našej novodobej histórii sa ukázalo, aké je dôležité mať Ústavný súd zložený z nezávislých vysoko odborných a morálnych ochrancov ústavnosti a ako krajina trpí, keď tomu tak nie je.

Človek, ktorý takmer dvadsať rokov viedol a stelesňoval stranícky boj a poznačil svojimi politickými rozhodnutiami krajinu tak výrazne ako premiér, nemôže disponovať potrebnou neutralitou voči mnohým možným aktérom sporov pred Ústavným súdom ani potrebným odstupom, odbornosťou a morálnym kreditom. Ústavný súd je jednou z našich najkľúčovejších inštitúcií a jej predseda v nej bude zakotvený viac než dekádu.

Mal by to byť človek s nepriestrelným morálnym kreditom, odstupom, ale aj dostatočnou právnou praxou, ktorá zaručí najvyšší štandard ochrany ústavnosti na európskej úrovni pred krátkodobými politickými záujmami. Premiérova prax je priam v rozpore s týmito predpokladmi.

 

Politický experiment

Martin M. Šimečka, komentátor, Denník N

Kiska by Fica vymenovať nemal, ak chce slovenskej spoločnosti zanechať odkaz, že politik má trvať na svojich zásadách. Jednou z nich totiž bola prezidentova zásada, že aktívni politici nemajú odchádzať na Ústavný súd.
Dohoda o odchode dvoch rivalov so zásadným vplyvom na vývoj Slovenska preformátuje slovenskú politiku. Môže to byť výhoda, lebo sa uvoľní priestor pre nové sily a spojenectvá. A je to zároveň veľké riziko, lebo sa uvoľní ďalší priestor pre extrémizmus. Toto riziko považujem za také veľké, že by malo byť Kiskovým osobným argumentom proti vymenovaniu.

Ak však Andrej Kiska stanoví podmienky, za ktorých Roberta Fica vymenuje (napríklad vysoká kvalita ďalších ústavných sudcov), tak tento politický experiment môže dopadnúť dobre.

Fico sa ako premiér často pohyboval na hrane ústavy, ale v porovnaní s politikmi, ktorí sú dnes na čele štátov strednej Európy, patril v praxi k zástancom ústavného liberalizmu. A keďže Smer sa môže po budúcich voľbách ocitnúť v opozícii, Fico nebude mať záujem podporovať vládu silnej ruky. Aj preto si myslím, že nebude väčším ohrozením ústavnosti a demokracie, než je súčasné vedenie súdu – skôr naopak.

 

Najmenej vhodná destinácia

Dag Daniš, komentátor aktuality.sk

Ak to myslí Robert Fico vážne, prezidenta by to posunulo do silnej pozície. Mohol by rozhodnúť o konci Ficovej éry v najvyššej politike. Mohol by rozhodnúť aj o tom, kto ho dočasne nahradí v dosluhujúcej vláde. A dokonca by si mohol dať politické podmienky – napríklad že prikývne len v prípade, ak mu Fico ukáže prijateľného nástupcu vo vedení Smeru.
Napriek tomu by bolo dobré, keby prezident odolal pokušeniu a nevstupoval do takejto „veľkej hry“.
Otázka nestojí tak, či treba Fica vyprevádzať z politiky, navyše za akúkoľvek cenu. Otázka stojí tak, či by bol Fico vhodným predsedom Ústavného súdu a či si má Kiska zavesiť na krk zodpovednosť za jeho vymenovanie. Fico predsa nespĺňa tie kritériá, o ktorých roky hovoril prezident, teda že má ísť o nestranných ľudí s bohatou právnickou praxou a špecializáciou na ústavné právo. Ak chce Fico skončiť s veľkou politikou, môžeme mu v tom držať palce. Ak bude chcieť dôstojnú funkciu, zaslúžil by si pri tom istú dávku podpory a veľkorysosti. Ústavný súd však vyzerá ako tá najmenej vhodná destinácia.

 

Súmrak ústavnosti


Grigorij Mesežnikov, politológ, IVO

S prekvapením a počudovaním čítam v Denníku N úvahy o tom, že premiér Robert Fico vraj uvažuje o ukončení svojej politickej kariéry v pozícii predsedu Ústavného súdu a že vraj okolo tejto priam šokujúcej rošády sa očakáva nejaký „deal“ medzi ním a prezidentom Andrejom Kiskom. Ak je to naozaj pravda (nechce sa mi veriť, že je to pravda, ale zdá sa, že možné je všetko), tak to nie je dobrá správa – ani pre dôveryhodnosť demokratických inštitúcií a procedúr, ani pre ďalší osud ústavnosti na Slovensku.

Po prvé, výber sudcov a tobôž predsedu Ústavného súdu nemôže byť predmetom cynických personálnych „dealov“, nech sú v pozadí akékoľvek (aj tie dobre mienené) motívy. Rošády funkcionárov rôznych inštitúcií na základe „dealov“ bez prihliadnutia na ich skutočnú kredibilitu a kvalifikáciu sú spoľahlivou cestou k poklesu vážnosti a k zníženiu autority týchto inštitúcií.

Po druhé, vymenovanie za predsedu Ústavného súdu práve Roberta Fica, politika, ktorý nemalým dielom prispel k deformáciám ústavnosti na Slovensku svojimi nekonečnými mocenskými hrami, je odsúdením tohto vrcholového orgánu súdnej moci na ďalšie 12-ročné obdobie súmraku ústavnosti. Demokratická krajina si to nezaslúži.

 

Nepresvedčil, že by sa dokázal vyviazať

Soňa Szomolányi, politologička

Odpovede na túto otázku sú zatiaľ len špekuláciami, ktoré nasýtia hlad médií po stále nových témach. Teoreticky možno skúsiť abstrahovať od personálnej roviny a pýtať sa, či by mal prezident vymenovať za predsedu Ústavného súdu trojnásobného premiéra a dlhoročného predsedu dominantnej politickej strany. Odpoveď je stručná – „nie“. Rola síce zvykne formovať správanie jedinca, ale často aj naopak, a menovaný politik zatiaľ nepresvedčil, že by sa dokázal vyviazať z väzieb straníckej politiky a nadradiť princípy konštitucionalizmu nad neformálne pravidlá hry.

 

Svet po Ficovi nie je rajom

Martin Hanus, zástupca šéfredaktora Postoj.sk

Je to ako sci-fi s príchuťou politického gýča: ešte po župných voľbách Robert Fico presviedčal vedenie Smeru, že treba útočiť na Andreja Kisku, a tak aj robil. A teraz vraj v polovičnom predklone požiadal prezidenta, aby ho vymenoval za predsedu Ústavného súdu.

Je pravdou, že Fico celé roky myslí na exit, Ústavný súd je jednou z možností a ak to silou-mocou chce, s Kiskom sa asi dohodne.

Pozrime sa na možný vývoj politických kariér v roku 2018: populárny prezident, 55-ročný Andrej Kiska ide v najlepšom veku skončiť s politikou. 53-ročný premiér Fico sa chystá konečne zbaviť bremena úradu. 49-ročný Peter Kažimír nechce byť ministrom financií a keďže nie je právnik, ale ekonóm, neláka ho súd, ale národná banka. 42-ročný Peter Pellegrini je rezignovaný, odkedy chápe, že Fico v ňom už nevidí svojho korunného princa.
No ešte je tu istý 46-ročný minister a druhý najpopulárnejší politik Smeru, ktorý po mesiacoch v útlme opäť prekypuje silou a chuťou k politike. Len toľko na pripomenutie, že svet po Ficovi nie je vstupenkou do raja.

 

Musia sa s tým vyrovnať voliči, nie Kiska

Tomáš Gális, komentátor Denníka N

Protiústavné zákony o vyvlastňovaní a zákaze zisku, ktoré presadila jeho vláda, neustále účelové zmeny ústavy, ktoré sme zažili počas jeho éry, i voľba nekvalifikovaných či jasne straníckych nominantov na ústavných sudcov – už len toto diskvalifikuje predsedu vlády na post ústavného sudcu, nieto predsedu Ústavného súdu.

Iste, občas sa stáva, že funkcia človeka zmení, a teoreticky je možné, že Robert Fico zrazu začne robiť presný opak toho, čo robil doteraz, a teda nebude o ústave len rozprávať, ale začne jej aj v realite dávať takú váhu, akú má mať. Problém je, že je veľmi ťažké predstaviť si takýto vnútorný prerod. Keď sa aj Fico menil, vždy to bola len účelová zmena, ktorá mu mala niečo priniesť.

Myšlienka, že Fico by prechodom na Ústavný súd aspoň prišiel o post premiéra a vo vláde by pravdepodobne skončil aj Robert Kaliňák, je lákavá, ale má jednu chybu. S týmto problémom (ak to vôbec pre nich problém predstavuje) sa predsa musia vyrovnať voliči a nie prezident Andrej Kiska, ktorý by tým zároveň veľmi znížil latku, čo si sám nastavil pri menovaní chýbajúcich ústavných sudcov.

 

Nemala by to byť neutralizačná stratégia

Michal Havran, komentátor SME a moderátor diskusie RTVS Večera s Havranom

Hypotetické vymenovanie Roberta Fica na Ústavný súd má význam iba vtedy, ak sa táto operácia neudeje v rámci neutralizačnej stratégie dvoch ústavných činiteľov. Kiska by to nemal robiť, aby sa zbavil Fica, a Fico by nemal unikať na súd pred zodpovednosťou za stav krajiny. Žiaľ, všetko nasvedčuje tomu, že jediným dôvodom na oboch stranách je niečo iné, ako úprimné obavy o právnosť.

Ústavný súd nesmie byť predmetom politických bojov, jeho obsadenie musí byť naopak predmetom konsenzu politikov, ktorým záleží na ústavnosti. Vymenovať, alebo nevymenovať je z tohto pohľadu rovnaké gesto. V oboch prípadoch sú občania a občianky opäť iba nemohúcimi svedkami politických stratégií, znižuje sa poslanie a vážnosť súdu a v prípade Ficovho odchodu z politiky by došlo k zásadnej premene celého politického spektra. Ficov dobrovoľný odchod z politiky, o ktorom počúvame roky, by bol navyše aj symbolickou porážkou opozície, ktorá ho roky nedokázala politicky poraziť a dnes sa môže nádejať, že odchádzajúci prezident im Fica uprace zo scény aj za cenu poškodenia poslania Ústavného súdu a jeho premeny na sklad vyhoretých politikov.

Kiska by nemal urobiť službu ani Ficovi, ani opozícii a premiér by nemal utekať z politiky takýmto spôsobom, ale až v prípade volebnej porážky. Ústavný súd nie je päťhviezdičkový rezort, ale srdce našej ústavnosti a politici by sa vo svojich plánoch s ním mali podľa toho aj správať.

 

Môže každý robiť z ľudí hlupákov?

Filip Obradovič, reportér a komentátor Trendu

Cynici budú hovoriť, že by to mohol byť výborný obchod. Ak prezident Andrej Kiska vymenuje premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica za predsedu Ústavného súdu, jedným ťahom môže docieliť veľa. Za jeho vymenovanie si môže vypýtať ďalších osem nových ústavných sudcov s obstojným morálnym aj odborným profilom, ktorí prinesú kľúčovej inštitúcii kvalitu. Zároveň si môže vypýtať hlavu Roberta Kaliňáka, ktorý by nesedel v novo sa tvoriacej vláde bez súčasného premiéra. A do tretice by sa Slovensko dočkalo po dlhých rokoch politického odchodu najdlhšie slúžiaceho predsedu vlády. Takto nejako by to mohlo vyzerať v tom najlepšom možnom prípade.

Ani Frank Underwood zo seriálu House of Cards by to lepšie nevymyslel. Áno, politické dohody (obchody) sú základom politiky. Lenže to, čo sa žiada v politickom thrilleri ako potrava pre diváka, nefunguje automaticky v realite.

Andrej Kiska prišiel do politiky, pretože sa mu nepáčil spôsob aj dôsledky vládnutia Roberta Fica. Ak by aj premiér súhlasil s vyššie menovanými podmienkami, výsledkom by bolo, že ten, ktorý prišiel, aby sa pokúsil meniť veci k lepšiemu (skutočne tak aj robil), by mu nakoniec pomohol k vytúženému odchodu na jeden z najdôležitejších postov v štáte. Môžeme sa potľapkávať, že oslabený Smer bez dvoch Robertov bude šanca pre rozhasenú opozíciu. Ale ťažko sa bude dať namietať rozhorčeniu tých, ktorí sa budú cítiť prezidentom podvedení. A tých nebude málo. Človek, čo nesie najväčšiu zodpovednosť za nedobrý stav tohto štátu vo všetkých jeho kľúčových oblastiach, nemá čo sedieť vo vyspelej krajine na stoličke predsedu Ústavného súdu.

Platilo by to pri rozhodovaní sa akéhokoľvek prezidenta, obzvlášť pri pravdepodobne odchádzajúcom Andrejovi Kiskovi, ktorý sa doteraz šteloval do pozície predstaviteľa lepšieho Slovenska. Už to, že sa o tom vôbec vedie vážna diskusia, je na zamyslenie. Tu nejde o Kaliňáka, Fica a nakoniec ani Kisku nie. Ide o to, či existujú hranice, ktoré sa neprekračujú, alebo či uznáme, že naozaj každý, kto sa obtrie o politiku, môže nakoniec z ľudí urobiť kedykoľvek hlupákov.

 

Nebol by prvým premiérom na súde

Juraj Marušiak, politológ

Otázka je čisto hypotetická, keďže momentálne Robert Fico ako svoju prioritu deklaruje priviesť Smer k štvrtému volebnému víťazstvu. Dovtedy sa môžu zmeniť dve premenné – Fico už potom nemusí byť v aktívnej politike a Andrej Kiska už nemusí byť prezidentom. Z právneho hľadiska – ak bude Robert Fico spĺňať všetky zákonom stanovené predpoklady a nebudú priamo s jeho osobou spojené obzvlášť veľké škandály, nemala by existovať žiadna vážnejšia prekážka pre takýto krok.

V jeho prospech hovorí jeho právnické vzdelanie a akademické ambície. V jeho neprospech hovorí to, že je v súčasnosti aktívny v straníckej politike. Bolo by veľmi nezvyklé, ak by do tejto funkcie išiel priamo z pozície premiéra. Navyše by to znamenalo, že by musel opustiť stranu, ktorú zakladal a ktorej venoval už takmer 20 rokov života. Preto si myslím, že ak sa o takúto funkciu bude usilovať, stane sa to v situácii, keď bude mať Smer-SD jasne definovaného nástupcu. V tom prípade fakt, že bol politicky aktívnym, nemusí byť pre nástup do funkcie predsedu alebo člena Ústavného súdu prekážkou. Nebol by, koniec koncov, prvým ani posledným bývalým politikom, ktorý tam pôsobil, respektíve pôsobí. Dokonca aj prvým predsedom slovenského Ústavného súdu bol bývalý premiér Milan Čič a svoju funkciu vykonával statočne v najťažších časoch mečiarovskej éry.

Robertovi Ficovi môžu jeho oponenti vytýkať všeličo a môžu s jeho názormi nesúhlasiť, ale určite nie to, že by bol počas svojho pôsobenia vo funkcii premiéra rizikom pre demokraciu a ústavnosť. Samozrejme, prijatie rozhodnutia, ktoré by ohrozilo demokraciu a ústavnosť, nemožno vylúčiť v prípade žiadneho súčasného ani budúceho člena Ústavného súdu.

Teraz najčítanejšie