Denník N

Párová terapeutka: Ak si chcete udržať dobrý vzťah, na rady rodičov radšej zabudnite

Júlia Halamová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Júlia Halamová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina ľudí si povie, že sa za vzťah treba obetovať, utriasť to v sebe a tváriť sa, že je všetko v poriadku, ale tak to nefunguje, hovorí psychoterapeutka Júlia Halamová.

Na Slovensku sa rozvádzame viac ako pred 25 rokmi a priemerný vek pri rozvode stúpol nad 40 rokov. „To, že teraz máme viac rozvodov, nemusí znamenať, že vedieme menej kvalitné vzťahy. Často sa však stretávam s tým, že ľudia ani len netušia, ako vyzerá kvalitný vzťah a čo môžu urobiť, aby taký vzťah žili,“ hovorí psychoterapeutka JÚLIA HALAMOVÁ. Ísť na párovú terapiu je už podľa nej aj u nás oveľa bežnejšie ako kedysi, napokon, na jej sedenia čakajú páry v poradovníku aj niekoľko týždňov.

Júlia Halamová rozpráva aj o tom,

    • ako nadviazať šťastný vzťah a ako si ho udržať,
    • či priznať partnerovi neveru,
    • ako nám slovenská výchova kazí vzťahy,
    • aj o tom, ako vyzerá párová terapia.

Chceme dnes od manželstva niečo iné, než čo od neho očakávali a chceli naši rodičia alebo starí rodičia?

Áno, naše nazeranie na manželstvo sa naozaj zmenilo. Aj u nás boli manželstvá v minulosti často aranžované, dohodnuté na základe majetku či vlastníctva pôdy, čo sa dnes už nedeje. Nemyslím si však, že ktorákoľvek žena môže žiť s hocijakým mužom, ako si ľudia aj dnes neraz myslia. Vzťah nie je iba vec rozhodnutia a dostatočného vôľového úsilia, do ktorého by stačilo dať viac energie a nejako by sa to poddalo. Niekedy sa to naozaj nepoddá.

Priemerný vek mužov aj žien, ktorí vstupujú do manželstva, u nás vzrástol približne o sedem rokov (muži: 31,4 roka, ženy: 28,8 roka), podobný trend je aj vo svete. Do manželstva teda ideme starší, čo by mohlo znamenať, že sme aj skúsenejší, ale počet rozvodov napriek tomu stúpa. Čo to znamená?

Je pravda, že ľudia sa vydávajú a ženia neskôr a teoreticky by teda mohla byť väčšia šanca, že sú zrelší a dokážu si vybrať niekoho, kto sa k nim naozaj hodí a s kým chcú žiť, takto teoreticky to však nefunguje v praxi. Druhá vec je, že vyšší počet rozvodov v súčasnosti nemusí znamenať, že manželstvá sú horšie, alebo menej kvalitné ako kedysi. V minulosti ľudia oveľa častejšie žili v neusporiadaných manželstvách, v nešťastných vzťahoch a nič s tým neurobili, lebo nemohli – zo spoločenských či finančných dôvodov. U žien bol rozvod dlho neprípustný, ale rovnako aj u mužov – najmä u mužov s istým spoločenským postavením. Rozvod by im zničil kariéru. Preto hypoteticky vyšší počet rozvodov môže byť aj odrazom toho, že ľudia majú možnosť voľby a častejšie ako v minulosti sa rozhodujú svoj život zmeniť.

Čísla o sobášoch a rozvodoch na Slovensku

  • V posledných desiatich rokoch pomaly klesá počet rozvodov, v porovnaní s obdobím spred 25 rokov ich je však ešte stále o 14 percent viac.
  • Najviac rozvodov u nás bolo medzi rokmi 2006 až 2009, v každom z týchto rokov to bolo viac ako 12-tisíc prípadov.
  • Priemerný vek rozvádzajúcich sa je vyše 40 rokov, čo je v priemere o sedem rokov viac ako v roku 1993 (muži dnes: 43,4 roka, ženy 40,6 roka).
  • Sobášov je rovnako ako pri vzniku Slovenska, zhruba 30-tisíc ročne, počet rozvodov sa však drží nad deväťtisíc za rok. 
  • V Česku sa dokonca rozvedie každý druhý pár. V roku 2016 tam bolo 25-tisíc rozvodov a 50-tisíc sobášov.

Najčastejšie udávaným dôvodom rozpadu vzťahu pri súdnych rozvodoch sú „neprekonateľné rozdiely“. Ako to vyzerá v praxi?

Najčastejšie sa stretávam s tým, že ľudia naozaj nevedia, ako majú žiť v manželskom alebo partnerskom vzťahu. Keď chodia do školy, naučia sa množstvo vedomostí a poznatkov o svete, nikto ich však nepripraví na život vo vzťahu, nikto im nevysvetlí základné emocionálne a sociálne zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre vytváranie dobrých vzťahov. Potom nevedia, ako si majú vyberať partnera, na čo majú dať dôraz a čo naopak dôležité nie je. Nevedia, ako si partnera získať, keď si ho už vyberú, a ako si potom dobrý vzťah udržať. Ak majú ľudia šťastie, dokážu sa to naučiť vo svojej rodine, ak však nemajú dobrý základ v rodine, tak iba dookola opakujú zlé vzorce. Jedine, že by si to uvedomili, rozhodli sa to zmeniť a prácne sa to naučia robiť inak.

Kde by sme sa také veci mali učiť – v škole?

V zahraničí sa o tom vedie debata – či by sa nemala emocionálna inteligencia zaviesť na školách ako predmet, ale je to veľmi diskutabilné. Ak ide o vedomosti – tie dokážete rôznymi metódami druhých naučiť, ale pri zručnosti, akou je táto, je to zložitejšie. Ťažko vás to totiž naučí niekto, kto to sám dobre nielen neovláda, ale ani nepraktizuje.

Aké základné veci by sme teda mali vedieť, aby sme dokázali vytvoriť dobrý vzťah?

Začnem od toho,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie