Denník N

Slovensko by sa najradšej hlasovaniu o Poľsku vyhlo, podľa Žitňanskej je ich reforma súdov veľmi problematická

Figuríny poľského lídra Kaczyńského a jeho maďarského spojenca Viktora Orbána ozdobené nápisom „Pravé diktatúry“ na nemeckom karnevale. Ilustračné foto – AP
Figuríny poľského lídra Kaczyńského a jeho maďarského spojenca Viktora Orbána ozdobené nápisom „Pravé diktatúry“ na nemeckom karnevale. Ilustračné foto – AP

Stále nie je jasné, aká bude pozícia Slovenska, keď sa bude na pôde EÚ hlasovať o ohrození právneho štátu v Poľsku.

Dva mesiace po tom, ako Európska komisia prvý raz v histórii EÚ spustila sankčnú procedúru proti Poľsku za jeho spornú reformu justície, je očividné, že poľská vláda nechce ustúpiť. Líder vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński tvrdí, že nijaké zmeny sa robiť nebudú.

„V tomto povedalo Poľsko jasné nie. Neplánuje nijako ustúpiť,“ povedal Denníku N poľský expert a šéfredaktor Visegrad Insight Wojciech Przybylski.

Všetky kontroverzné kroky ako nerešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu, podivné výmeny sudcov či posilnenie právomocí ministra spravodlivosti tak ostávajú v platnosti a s nimi aj obavy Európskej komisie o existenciu nezávislého súdnictva, deľbu moci a právnu istotu v Poľsku.

Dilema pre Ficovu vládu

Krajiny EÚ tak zrejme čoskoro čaká dilema, ako reagovať, keď jej členský štát porušuje demokratické hodnoty Únie a princípy právneho štátu. Pre vládu Roberta Fica to oplatí o to viac, že ide o susednú krajinu, s ktorou sa v rámci V4 snaží vystupovať jednotne, no zároveň tvrdí, že chce byť v jadre EÚ. Prioritou byť v európskom jadre zahovoril premiér aj otázku o Kiskovej kandidatúre. A jeho možný kandidát na prezidenta – komisár Maroš Šefčovič – sankčnú procedúru jasne podporil.

Varšava dostala na zmeny tri mesiace. Po nich by sa malo pristúpiť k ďalšej fáze, a to k hlasovaniu o tom, či „v Poľsku existuje riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu“. Pri nej stačí, aby návrh podporili štyri pätiny členských krajín.

Hoci ešte nejde o sankcie, už jasné pomenovanie Poľska ako krajiny, kde je právny štát v ohrození, by bolo pre vládu vo Varšave veľmi nepríjemné. „Poľská pozícia v EÚ začína byť veľmi problematická,“ hovorí Przybylski, ktorého v jeho krajine najviac znepokojuje, že celý proces v Poľsku sa môže skončiť zrušením demokratickej deľby moci.

Opatrný Korčok vs. maďarský populizmus

Ako sa pri prípadnom hlasovaní zachová Slovensko, zatiaľ nie je jasné. Poľsko pritom bude témou na samite európskych lídrov už koncom februára. Na rozdiel od populistickej vlády Viktora Orbána však Varšava nemôže automaticky rátať s bezvýhradnou podporou slovenského partnera z V4.

Ten rozdiel v rétorike bolo vidieť na minulotýždňovej návšteve maďarského ministra zahraničných vecí Pétra Szijjártóa v Bratislave, kde otváral nové veľvyslanectvo. So štátnym tajomníkom Ivanom Korčekom si na tlačovej konferencii obidvaja vymieňali komplimenty o tom, aký je to znak dobrých susedských vzťahov.

Keď sme sa ich však spýtali, ako budú postupovať v sankčnej procedúre proti Poľsku, názory dvoch spojencov z V4 sa výrazne líšili.

Szijjártó zopakoval rétoriku maďarskej vlády, že budú jednoznačne podporovať poľského partnera, a celý proces označil za bruselský útok na členskú krajinu EÚ. „Každý môže vidieť, že proti Poľsku prebiehajú neprestajné útoky, a naši priatelia s nami môžu počítať,“ odpovedal šéf maďarskej diplomacie na otázku Denníka N.

Hoci jeho slovenský partner, de facto šéf slovenskej diplomacie, Ivan Korčok sa snažil vyjadriť veľmi diplomaticky a stále pripúšťa šancu na kompromis, na záver zdôraznil, že „pre Slovensko sú základné hodnoty a princípy právneho štátu kľúčové“.

„Nie je nezvratné, aby Rada EÚ hlasovala. A Poľsko má na to, aby samo zvážilo, ktoré prvky je možné upraviť. Bolo by poľutovaniahodné, keby sa tento priestor nevyužil a muselo by dôjsť k hlasovaniu, čo by pre mnohých mohlo byť dôkazom rozdelenia v EÚ,“ povedal Korčok.

Nepriamo tak povedal: pokúsime sa urobiť všetko pre to, aby sme pred nepríjemnou dilemou – hlasovať proti susednej krajine – nemuseli stáť.

Veľmi podobne nejednoznačne sa ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo aj vo svojom návrhu, ktorý posunulo do parlamentu, k predbežnej pozícii Slovenska k návrhu Rady o určení jasného rizika ohrozenia právneho štátu. V ňom sa okrem iného píše, že spustenie postupu podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii považuje za „krajné riešene“, keby zlyhali všetky dostupné možnosti.

„SR stále vníma priestor na pokračovanie tejto diskusie, a to obzvlášť s ohľadom na záujem novej poľskej vlády o veci diskutovať,“ píše sa v návrhu ministerstva, ktoré sa zatiaľ stále tvári, akoby nevidelo, že poľská vláda nijako ustupovať nechce.

Na druhej strane však tiež píše: „SR považuje princíp právneho štátu za základ fungovania spoločenstva, akým je EÚ. Ak EÚ dôsledne dbá na rešpektovanie tohto princípu vo vzťahu ku kandidátskym krajinám, nemalo by to byť inak ani po vstupe krajiny do EÚ. Rešpektovanie princípu právneho štátu by nemalo byť len akousi ‚vstupenkou‘ do EÚ, na ktorú sa bezprostredne po vstupe zabudne.“

„Poliaci dostali tri mesiace, dajme im ešte čas,“ povedal Denníku N hovorca diplomacie Peter Susko. Stále podľa neho nie je isté, že k hlasovaniu dôjde.

Kde podľa Žitňanskej urobili Poliaci chybu

Vzhľadom na to, že celý spor sa točí okolo justície, opýtali sme sa na postoj aj slovenskej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Sama považuje zmeny týkajúce sa poľskej justície za veľmi vážne a podľa nej by sa nemali prehliadať, no k prípadnému hlasovaniu sa vysloviť nechcela.

Ako najvážnejšie problémy spomenula tri hlavné veci.

„Asi za najproblematickejšie považujem nerešpektovanie rozhodnutí poľského ústavného súdu, ktoré neboli ani zverejnené. Problematická je tiež hrubá rekonštrukcia súdnej rady, kde sa zásadne obmedzuje samosprávny prvok pri kreovaní súdnej rady a väčšinu členov bude nominovať parlament. Kritickou sa javí aj právna úprava umožňujúca de facto okamžitú zmenu zloženia najvyššieho súdu,“ povedala Žitňanská.

Síce nekonkretizovala, ako by malo Slovensko postupovať v spore EÚ a Poľska, jej postoj je však veľmi podobný názorom slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, ktorý jednoznačne podporil spustenie sankčnej procedúry proti Poľsku z obáv o jeho nezávislé súdnictvo.

V hre je aj imidž EÚ

„Poľská vláda s novým premiérom Mateuszom Morawieckým spustila zalíškavaciu ofenzívu, problémom však je, že bojovný slovník sa síce zmenil, ale podstata zostala rovnaká,“ povedal Denníku N diplomatický zdroj zo sídla EÚ.

V ňom prevláda názor, že ak sa nič neudeje, bude to jasný signál o inštitucionálnej bezmocnosti Európskej únie. A to hovoríme o prípade, keď jej členský štát opúšťa jej hodnoty a prestáva dodržiavať princípy demokratického a právneho štátu. „V hre je aj debata o čistých prispievateľoch a ďalšom prehĺbení rozdielov medzí západnými a východnými krajinami,“ dodal diplomatický zdroj. V rokoch 2014 až 2020 by malo Poľsko dostať 86 miliárd eur.

Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že Poľsko sa hlasovaniu o svojom právnom štáte nakoniec vyhne.

Ako napísal server euractiv.sk, súčasťou tohto rozhodnutia by boli aj konkrétne požiadavky na poľskú vládu. „Nebol by to už len formálny tlak Európskej komisie, ale jasné hodnotové požiadavky drvivej väčšiny ostatných členských štátov EÚ,“ dodal portál.

Ak by ani vtedy Poľsko nereagovalo, prichádzajú na rad možné sankcie a s nimi aj teoretické odobratie právomocí členskej krajiny. To by však už mohla zablokovať Budapešť vetom, ako aj dopredu avizovala.

Podľa Przybylského je veľmi ťažké predvídať, ako sa EÚ nakoniec s poľskou vládou vyrovná. Ani jedna zo strán nechce konfrontáciu. Viac je však na ňu pripravená PiS, takže EÚ by mohla vycúvať. „Postoje Nemecka a Francúzska sa však môžu pritvrdiť a v tom prípade iné krajiny podporia radšej ich ako Poľsko,“ dodal poľský expert.

Kaczyńského Poľsko

Teraz najčítanejšie