Denník N

Imunológ: Príliš čistá domácnosť spôsobuje u detí viac alergií (rady, ako si posilniť imunitu)

Martin Hrubiško. Foto N – Vladimír Šimíček
Martin Hrubiško. Foto N – Vladimír Šimíček

Pacienti často pri liečbe nespolupracujú, nechcú pravidelne užívať lieky a nemenia svoj životný štýl, hovorí primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave Martin Hrubiško.

Čo sa dočítate v rozhovore:

  • Čo zhoršuje prejav astmy
  • Čo je potravinová alergia a čo intolerancia
  • Ako si zvýšiť imunitu
  • Spolupracujú pacienti pri liečbe
  • Prečo by ľudia nemali hľadať informácie o svojom zdraví na internete

 

V jednej svojej prednáške ste povedali, že dnes žijeme čistejšie ako pred rokmi. A prejavuje sa to aj tým, že deti majú častejšie alergie. Prečo je zlé, ak je domácnosť veľmi čistá?

Jedna z príčin nárastu alergií je príliš sterilný spôsob života. Myslím to tak, že sme odizolovaní od normálneho prostredia. Do normálneho prostredia patrí aj bežná prašnosť. Prach obsahuje baktérie, plesne, huby, peľové zrnká. Ukazuje sa, že kontakt s alergénmi už od narodenia je normálny. Dokazujú nám to deti, ktoré vyrastajú na farmách – od začiatku sú v kontakte so zvieracími aj s peľovými alergénmi a napriek tomu sa u nich alergie nevyvíjajú. Nie je nič horšie, ako keď mamička privedie v najlepšom úmysle dieťa do bytu, ktorý bol predtým dezinfikovaný, a každý cumlík, ktorý padne na zem, sa sterilizuje, aby dieťa nechytilo infekciu. Bez infekcie sa nezocelí imunita a nevyspeje. Pred bežnou špinou netreba dieťa izolovať, lebo skôr či neskôr sa s ňou stretne, ale ukazuje sa, že sa s tým má stretnúť čo najskôr.

To je kedy?

Ešte počas dojčenia, ktoré by malo trvať aspoň pol roka, ale nemá zmysel, aby trvalo dlhšie ako rok. Chýbajú dôkazy, že viac ako ročné dojčenie má zdravotný význam. Materské mlieko je úžasný „prebiotický a probiotický drink“, ktorý obsahuje veľa úžasných látok, ktoré pomáhajú vytvárať toleranciu na všetko, s čím sa dieťa skôr či neskôr stretne – od vzdušných alergénov, cez baktérie, huby, plesne až po potravinové alergény. Takže dieťa sa s tým má stretnúť počas prvého roka života. Dnes sa ukazuje, že keď sa narodí dieťa do domácnosti, kde je pes, dieťa na 95 percent nebude alergické na psa. Ale keď sa narodí do sterilnej domácnosti a potom, keď má 5 rokov, mu kúpia psíka, lebo si ho vymodlikalo, je tam veľká šanca, že alergiu na psa bude mať. Lebo sa s ním dovtedy nestretlo. V domácnosti, kde sa chovajú psy, je omnoho viac baktérií a tie sa množia a stimulujú zdravý vývoj imunitného systému dieťaťa, ktoré vyrastá pri psovi.

Stúpa počet ľudí, ktorí trpia astmou?

Za uplynulých sto rokov ich počet stúpol – pred sto rokmi bol výskyt na úrovni jedného percenta, dnes je európsky priemer okolo desať percent. Za posledné desaťročie sa to však stabilizovalo. Na Slovensku je odhadom šesť percent astmatikov.

Aké sú najčastejšie príčiny astmy?

Jedna z príčin sú genetické vlohy. Bez toho sa astma neprejaví. Vloha sa musí rozvinúť v nejakom prostredí a pri určitom životnom štýle. Za posledných sto rokov sa štýl života človeka tak intenzívne zmenil, ako sa nezmenil za celé stáročia predtým. Rozhodujúce je teda zmena toho, ako a kde žijeme.

Slovensko je kritizované za kvalitu ovzdušia, má to vplyv na výskyt astmy?

Áno aj. Celá Európa má problém s ovzduším. Sú regióny, kde to je horšie, inde lepšie. Paradoxom je, že Bratislava nemá veľmi zlý vzduch, lebo ťaží z toho, že je na rozhraní medzi Malými Karpatami a Alpami a medzi tým tečie Dunaj. Máme tu relatívne čistý vzduch, aj keď sa nachádzame medzi dvoma rafinériami. K oblastiam s mimoriadne znečisteným prostredím patrí napríklad Strážske, Jelšava. Rozhodujúcou mierou k astme prispievajú výfukové plyny a svoj podiel majú benzínové motory a ešte viac dieselové motory. Ale je to len jedna malá zložka v obrovskej mozaike. Nemôžeme povedať, že je to zapríčinené len týmto. Musíme sa zamyslieť, aké potraviny konzumujeme, akú vodu pijeme a aký je náš štýl života. Z homo sapiens sa stáva homo počítačový, ktorý sedí, nehýbe sa, pozerá sa do počítača, a toto ovplyvňuje náš zdravotný stav, vrátane vývoja astmy.

Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje sťaženým dýchaním, niekedy až záchvatmi dýchavičnosti. U niektorých ľudí sa začína ako suchý dráždivý kašeľ, ktorý trvá niekoľko týždňov. Bez liečby sa končí ako výrazná dýchavičnosť či pískaním pri dýchaní. Je to civilizačná choroba, počet chorých enormne narástol v priebehu 20. storočia. 

Ako to ovplyvňuje rozšírenie astmy?

Zdravá pohybová aktivita a stravovanie môže byť jedným z dôležitých prevencií toho, či sa mi astma vyvinie alebo nie. Nehovorím, že tak vieme astmu liečiť, keď raz vznikne, musíme ju liečiť liekmi. Ale ľudstvo by sa malo zamyslieť, ako chorobám predchádzať.

Čo okrem pohybu a dobrej stravy ovplyvňuje v rámci životného štýlu, či sa u mňa vyvinie astma?

Je to komplex príčin. Napríklad spôsob práce. Prevažná väčšina z nás má sedavú prácu. O chvíľu už aj robotníci budú obsluhovať skôr počítače, budú sedieť pri monitore a nebudú fyzicky pracovať. Zamestnaní, kde sa bude pracovať fyzicky, ostane málo. Sedíme v uzavretých, často klimatizovaných miestnostiach, bez prirodzeného vetrania, so žiarivkovým osvetlením a keď je niekto trochu uvedomelý a chce sa hýbať, presunie sa do fitnes centra, kde je opäť uzavretá miestnosť s klimatizáciou a žiarivkou. Omnoho lepšie je ísť domov peši a prejsť sa. Ale nie, my si sadneme do auta a ešte sa aj eskalátorom do toho fitnes centra vyvezieme.

Čo ešte rozvinutie astmy ovplyvňuje?

Napríklad stres. Dnešná doba mladých vyžmýka ako citrón, ľudia chodia z práce neskoro domov. Nie je nič neštandardné, že ľudia pracujú viac ako 8 hodín denne. Práca je plná stresu, ten prispieva k nepohode aj imunitného systému. Negatívne vplyvy stresu na imunitu vedú k nárastu alergických chorôb, vrátane astmy. Ale aj toto je len jedna časť. Nedá sa povedať, ktorý z faktorov je dôležitejší. Ale je pravda, že choroba, ktorá bola veľmi veľmi okrajová, je teraz relatívne častá.

Keď už pacientov liečite na astmu a poviete im, aby zmenili životný štýl – aby začali športovať, mali menej stresu, prestali fajčiť, sú ochotní kvôli zdraviu spôsob života zmeniť?

Je to veľmi individuálne. Ja ako lekár môžem pacientovi odporučiť, čo má robiť, ako má žiť, akú má mať životosprávu, koľko má mať spánku. Ale či pacient bude pravidelne užívať lieky a či príde na kontrolu, to už je len na ňom. Sme slobodní ľudia a každý sme za seba zodpovedný. Adherencia k liečbe, teda ochota pacientov spolupracovať, je nízka, a to sa netýka len astmy. Vo všeobecnosti spolupracuje s liečbou len 60 percent pacientov.  A ešte k tomu spánku: zdravý spánok je nesmierne dôležitý. Mali by sme spať osem hodín denne. Málokto toľko spí. Musí to byť kvalitný, neprerušovaný spánok. Kto je plný stresu, nemá dobrý spánok. Päť či šesť hodín spánku denne je pre dobre pracujúcu imunitu málo.

Prečo pacienti nespolupracujú?

Ľudia si neuvedomujú závažnosť chorôb. Veľmi dobre podľa výskumov spolupracujú onkologickí pacienti. Ľudia sa vtedy boja a nedovolia si nespolupracovať. Astma tiež nie je nezávažná choroba, aj keď má rôzne formy. Často sa začína v miernejšej podobe, keď jej ešte človek nevenuje pozornosť. Snažíme sa presvedčiť pacienta, aby sa liečil, ale na jednej strane ho nechceme vystrašiť, ale na druhej chceme, aby mal informácie a nebral chorobu na ľahkú váhu. Preto, aj keď má pacient ťažkosti len občas, lieky musí užívať pravidelne. Rôzne štúdie s liekmi a tým, ako ich pacienti užívajú, ukázali, že až 40 percent dávok liekov ostáva neužitých.

Ako je to so zmenou životného štýlu? Sú pacienti ochotní prestať fajčiť, viac športovať?

Napriek tomu, že každý astmatik je poučený, aby nefajčil, percento fajčiarov a exfajčiarov je medzi astmatikmi a ostatnou populáciu porovnateľné. Astmatici tak fajčia v rovnakom percente ako ľudia bez astmy. Snáď je to trochu iné pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, ktorú laická verejnosť často nerozlišuje od astmy. Tiež sa prejavuje záduchom, pískaním na prieduškách, kašľom, pocitom, že sa dusím, ale to je choroba, ktorá priamo súvisí s fajčením. Rýchlo postupuje, najmä keď sa nelieči, a oveľa rýchlejšie človeka privedie do stavu, v ktorom sa má veľmi zle. Keď sa má zle, má tendenciu viac spolupracovať s lekárom a podieľať sa na liečbe.

Pri astme sa zle necíti?

Na astme je záludné, že v nadpolovičnej väčšine prípadov medzi astmatickými záchvatmi nemáte žiadne ťažkosti. A keď nemajú ťažkosti, tak si pacienti často myslia, že nemusia brať lieky. Preto im vždy opakujem, že lieky musia užívať pravidelne. Overujem si to pri kontrolách otázkami. Veľa mi povie aj to, kedy si pacient príde po nový predpis. Keď príde po pol roku a ja som mu napísal dvojmesačnú dávku a povie mi, že tam trochu liekov ešte má, tak mi je jasné, ako ich užíval. Ale medzitým si pýta takzvaný záchranný liek. Niekedy ma chce obísť, zavolá len sestričke, že chce „len“ predpis na liek na uvoľňovanie priedušiek. Chcem mu pomôcť, tak mu ho predpíšem, ale potom zistím, že si tento liek určený iba na prvú pomoc pýtal za posledné tri-štyri mesiace trikrát, a tak viem, že pacient potrebnú protizápalovú liečbu neužíva (liečba potrebná na stabilizáciu choroby) a nadužíva úľavovú, takzvanú záchrannú, ktorá však pri častom užívaní hrozí závažnými vedľajšími účinkami.

Martin Hrubiško. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Prečo to robí?

Lebo pri protizápalových liekoch pacient necíti, že by mu to bezprostredne pomáhalo. Pri záchrannom lieku ho cíti okamžite a povie si, že mu to pomáha, a tak to chce užívať. Ale to je veľmi zlý spôsob, lebo pri nadužívaní záchranných liekov hrozí veľa nežiaducich účinkov. Ďalšia vec, čo komplikuje liečbu, je, že sa lieči inhalačnými kortikoidmi, ktoré sú dodnes liekmi prvej voľby, lepšie nemáme. A keď sa povie slovo kortikoid, každý si predstaví, že to je hormón, a nechce to užívať. Pri inhalačnej liečbe ide pritom o veľmi malé mikrogramové množstvá, pri ktorých nežiaduce účinky ani nie sú. Ak predpíšem takéto lieky v tabletkách, je v nich až niekoľko desať gramov účinnej látky. Záchranný liek je nekortikoidový, a preto si pacienti myslia, že im neublíži. Ale ak ho bude užívať viac, ako by mal, môže mu poškodiť srdce, vyvolať arytmiu. Máme astmatikov, ktorí sa týmito záchrannými liekmi predávkovali. Robím to vyše 30 rokov a za ten čas dvaja moji pacienti umreli na astmu, obaja zbytočne a obaja umreli na predávkovanie záchrannými liekmi a neužívanie liečby, ktorú užívať mali.

Ako si vysvetľujete, že pacienti aj napriek chorobe odmietajú pravidelne brať lieky alebo zmeniť spôsob života?

Ľudia si nechcú pripustiť, že sú chorí. Stále majú tendenciu povedať si, že to bolo jednorazové alebo že sa lekár mýli a astmu nemajú. Pacient má právo na pochybnosti, ale dôležité je, aby o nich povedal svojmu lekárovi a hovorili o tom. Ja mu ich mám potvrdiť alebo vyvrátiť, ale hlavné je, aby prišli a povedali o tom mne a neriešili to na internete. To je najhoršie, lebo laik nemá šancu rozlíšiť, čo na webe je hodnoverné a čo sú vyslovene laické diskusie, ktoré nevychádzajú z dôkazov. Môžete sa tam dočítať: „Ten istý liek predpísali aj mojej mamičke a jej bolo po ňom veľmi zle a potom dokonca dostala za týždeň infarkt.“ To je informácia, ktorá nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu. Nevieme, prečo bolo mamičke zle a možno to s liekom vôbec nesúviselo a aj infarkt môže byť náhodný, bez ohľadu na liek. Keď si takéto niečo pacient na internete o lieku prečíta, zľakne sa. Mal by sa opýtať svojho lekára a nie na fórach. Ale ľudia radšej idú na internet a tam si hovoria svoje zážitky. Je to veľmi škodlivé.

Rastie ešte stále počet ľudí, ktorí hľadajú informácie o svojom zdraví na internete?

Internetová medicína rastie. Je to aj veľký biznis, lebo sú tam často reklamy na výživové doplnky, či rôzne metódy. Aj doplnky by mal človek skonzultovať s lekárom alebo lekárnikom, a nie s internetom. Kedysi sme hovorili, že papier znesie veľa, teraz hovoríme, že internet znesie veľa. A odlíšiť, čo je hodnoverné a čo nie, je veľmi ťažké. Sám niekedy žasnem, ako sofistikovane sú robené reklamy na nejaké zaručené prípravky.

Spomeniete si na nejakú?

Minule ma niečo zaujalo, začal som si o tom čítať a bolo tam napísané, že to odporúča aj primár z kardiológie. Tam už začnem pochybovať. Začal som po tom človeku pátrať a zistil som, že neexistuje. Bol vymyslený. Ja som lekár, odborník a niekedy sa takmer nachytám. A čo potom laik? Ten nemá vôbec šancu rozoznať, čo je overiteľné a čo je len reklama.

Práve na podporu imunity je veľa diskusných fór na internete. Mnohí ľudia užívajú doplnky – glukány, vitamín C. Pomáhajú?

Niektoré pomáhajú, a aby ste zistili, ktoré, sa treba poradiť s lekárom. Napríklad vitamín C a glukány sú zmysluplné. Podpora imunity je veľmi populárna téma, pritom ľudia nevedia, ako imunita reálne funguje. Lieky na lekársky predpis, ktorými vieme pozitívne ovplyvniť imunitu, viem spočítať na prstoch jednej ruky. Sú dokonca vyspelé krajiny v západnej Európe, kde ich je registrovaných ešte menej ako u nás, lebo na odborných fórach sa spochybňuje, ako vieme našu imunitu ovplyvniť liekmi. Na druhej strane v lekárňach a drogériách sa police prehýbajú pod viac alebo menej zaručenými prostriedkami na podporu imunity. Je to skvelý biznis, lebo slovo imunita dobre znie a ľudia si myslia, že cez imunitu vedia ovplyvniť všetko. Pri voľnopredajných liekoch pritom často chýbajú dôkazy, že podporujú imunitu. Pekný obal a krásne slová úžasne predávajú, ale ľudia by mali pátrať, či je za tým nejaký výskum a dôkazy, treba sa poradiť s lekárom, inak sú to vyhodené peniaze.

Ako si môžem podporiť imunitu sám?

Spite sedem, osem hodín denne. Kompenzujte svoju prácu zdravým pohybom, najzdravším pohybom nie je fitness centrum alebo telocvičňa, ale prechádzka, mierny beh, bicykel a plávanie. Pri prechádzke by som sa mal mierne zadýchať, mal by som cítiť, že mi silnejšie bije srdce. Prechádzka je aj prevencia alergií, mala by trvať hodinu denne a aspoň šesť zo siedmich dní v týždni. Kto z nás sa hodinu denne, šesť dní v týždni a tempom, pri ktorom sa zadýcha, prechádza? A ďalšia dôležitá vec je zdravá strava.

Pod týmto pojmom si každý predstavuje niečo iné. Čo je podľa vás zdravá strava?

Je pestrá a nič v nej neuprednostňujem ani nevynechávam. Človek by mal jesť viac razy za deň, trikrát je minimum. Dvakrát je málo a najhoršie je, keď niekto neraňajkuje, neobeduje, a keď sa vráti z práce, zje celú chladničku. Aj päťkrát denne môžete jesť, čo neznamená, že o toľko budete jesť viac, porcie by mali byť menšie. Desiata môže byť jogurt, olovrant jablko a podobne.

Čo Slovákom v strave chýba?

V porovnaní s ostatným svetom je to dostatok ovocia a zeleniny. Sme príliš veľkí mäsožravci, nie som zástancom vegetariánstva a už vôbec nie vegánstva, človek bol od prírody stvorený ako všežravec a z toho by mal vychádzať v stravovacích návykoch. Ale v historických dobách bolo pre človeka mäso sviatkom a určite ho nemal každý deň, niekedy aj dvakrát či trikrát.

Stále viac sa hovorí o potravinových alergiách, ľudia často vylúčia zo svojho jedálnička chlieb či mlieko, skutočne rastie počet ľudí s alergiami na potraviny?

Ľudia zámerne vyčleňujú niektoré jedlá, aj keď nemajú alergiu. Potravinová alergia je relatívne častá u detí od šesť rokov života. Uvádza sa, že ju má päť či šesť percent detí, iné štatistiky hovoria len o troch percentách. Ide o alergiu na bielkovinu v kravskom mlieku, na vajíčka a orechy, najčastejšie arašidy. V dospelosti je potravinová alergia vyslovene vzácna, je to u menej ako pol percenta populácie. Počet ľudí, ktorí majú nejaké problémy a myslia si, že majú potravinovú alergiu, je však veľmi veľký. Rastie počet ľudí, ktorí z rôznych dôvodov trpia bolesťami brucha, pocitmi, že im netrávi, ťažobu po jedle, nadúvaním, nafukovaním, niekedy majú kŕče, hnačku, ktorú strieda zápcha. Je to veľmi časté, ale viac to súvisí so životným štýlom a s kvalitou potravín, ktoré jeme. Je to však potravinová intolerancia, čo je obrovský rozdiel oproti alergii. Alergia je imuno-patologický dej, imunitný systém nevhodným spôsobom reaguje na určitú bielkovinovú zložku z potravy. Prejavuje sa nádchou, astmou, ekzémom, žihľavkou, ale nie zažívacími problémami.

Ako sa prejavuje intolerancia?

Zažívacími problémami, ale to nie je choroba a rieši sa diétou – prosto treba prestať jesť to, z čoho mi je zle. Potravinové intolerancie sú pomerne časté a súvisí to s tým, aké potraviny jeme. Napríklad pred 30 či 40 rokmi ste nemuseli hovoriť, z čoho je vyrobený jogurt, každý vedel, že je z mlieka a jogurtovej kultúry. Keď sa pozriete na zloženie dnes, je tam vymenovaných aspoň desať zložiek. Jogurt sa už dnes nerobí tak, že do pasterizovaného mlieka dáte jogurtovú kultúru a necháte ho skysnúť. Vyrába sa ako surovina, ako výrobky z ropy – mlieko príde do mliekarne, rozloží sa na mliečnu bielkovinu, tuk, cukor, vysuší sa to, skladuje a potom sa z toho skladajú výrobky. Veď ako môžete vyrobiť mlieko, ktoré má len pol percenta tuku? Len tak, že to poskladáte. Ale to už nemá veľa spoločného s pôvodným mliekom. Keď takto robíte jogurt, nie je taký hustý, tak do toho pridáte látky, aby zhustol, a potom pridávate stabilizátory a farbivá, aby sa nekazil a mal peknú farbu. To nemá nič spoločné s tým, ako má pravý jogurt vyzerať. To sa týka všetkých potravín.

Aké potraviny nakupovať?

Mali by sme sa odkloniť od obrovských nákupov v hypermarketoch a mali by sme radšej nakupovať u farmárov. Potraviny sú tam síce drahšie, ale to je logické, lebo malovýrobca ich vždy bude mať o niečo drahšie. Treba si overiť, od koho nakupujeme. Potraviny sa veľmi líšia podľa toho, ako zvieratá vyrastajú a ako sú chované, respektíve rastliny, ako sú pestované. Je úplne iné, ak kura žije v klietke, nikdy nevidelo denné svetlo a kŕmia ho kŕmnou zmesou, aby rýchlo nabralo, a šesťtýždňové kurence idú na zabitie. Mäso je iné ako u kuraťa, ktoré behalo po dvore. Rovnako, ak je krava len v hangáre a je kŕmená nejakou zmesou, tak jej mlieko má horšie zloženie – sú tam nasýtené mastné kyseliny, veľa cholesterolu, naopak, mlieko od kravičky, ktorá pozná iba zakvitnuté horské lúky, je mlieko zdravé, s optimálnym zložením esenciálnych mastných kyselín.

Už si ľudia ten súvis uvedomujú?

Myslím, že áno. Súvisí to vždy aj s bohatstvom v spoločnosti. Ak má dnes človek prácu, netrie biedu a môže si vybrať, čo kúpi. Je lepšie, kúpiť si len dva párky s 98 percentami mäsa, ako pol kila lacných párkov, kde sú pomleté uši, kože, chrupavky a polovica je múka.

Martin Hrubiško (59)

Vyštudoval Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení štúdia v roku 1984 nastúpil do Ústavu lekárskej bioniky na Združené lekársko-imunologické pracovisko, praxoval na I. Internej klinike Dérerovej. Neskôr pracoval ako samostatne pracujúci lekár – internista na Internom oddelení NsP Ružinov.

V rokoch 1998-2005 pôsobil v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb ako primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie. V r. 2006 založil Oddelenie klinickej imunológie a alergológie v Onkologickom ústave svätej Alžbety, z ktorého sa stalo jedno z popredných klinicko-imunologických pracovísk na Slovensku.

Je členom a aktuálne aj prezidentom Slovenskej spoločnosti pre alergológiu a klinickú imunológiu, podpredsedom Slovenskej imunologickej spoločnosti, členom Slovenskej internistickej spoločnosti, čestným členom Českej spoločnosti pre alergológiu a klinickú imunológiu a členom redakčných rád odborných periodík. Je členom kategorizačných a katalogizačných komisií MZSR, odborným konzultantom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je držiteľom viacerých odborných ocenení.

Rodičovstvo

Rozhovory

Teraz najčítanejšie