Denník N

Katalánska kríza a korupčná kauza ničia Rajoya, nahradiť by ho mohol španielsky Macron

Mariano Rajoy. Foto - TASR/AP
Mariano Rajoy. Foto – TASR/AP

Prieskumy naznačujú, že voľby v roku 2020 by nemuseli vyhrať ľudovci ani socialisti.

Mariano Rajoy nikdy nebol miláčik davov. Nemá charizmu, spájajú ho s korupciou v najvyššej politike a vedie jednu z dvoch tradičných strán v čase, keď sú čoraz populárnejšie nové a neštandardné zoskupenia.

Napriek tomu ho mnohí ľudia rešpektujú. Vedenia krajiny sa totiž chopil v čase, keď mu jeho úlohu závidel málokto. V roku 2011 vystriedal na poste premiéra socialistu Josého Zapatera. Španielsko bolo v tom čase v hlbokej hospodárskej kríze a ľudia volili zmenu, ktorú zosobňovala Ľudová strana (PP).

Odvtedy sa situácia v Španielsku zlepšila a časť zásluh si za to pripisuje aj vláda ľudovcov. Po hospodárskej však prišla kríza politická, ktorá spôsobila, že Španieli boli desať mesiacov bez vlády.

Rajoy tú krízu prekonal a stal sa predsedom menšinovej vlády. V polovici jeho funkčného obdobia to však vyzerá tak, že jeho kariéra je znovu na vážkach. A môže za to aj kríza v Katalánsku.

Väčšina Španielov chce, aby skončil

O jeho konci sa hovorí už dlhšie, Rajoy sa však doteraz odmietal vzdať svojho postu, hoci PP by reštart a zmena šéfa mohli pomôcť.

Ľudovci dostali jasný signál, že ak si nenájdu nového lídra, môžu v najbližších voľbách dopadnúť zle. Až 85 percent Španielov totiž chce, aby Rajoy odišiel.

Koniec dvojnásobného španielskeho premiéra si dokonca želajú aj jeho vlastní: podľa prieskumu denníka El País chce 62 percent voličov PP, aby skončil. U priaznivcov ostatných strán je to vyše 90 percent.

A čo je pre Rajoya a jeho ľudovcov ešte horšie, PP je čoraz bližšie k tomu, aby stratila pozíciu najsilnejšej španielskej strany. V prieskume pre denník El País ich predbehli Ciudadanos – strana, ktorá vyrástla práve na katalánskej kríze. V nej stáli na strane jednotného Španielska.

Ciudadanos namerali v prieskume denníka 28,3 percenta. Oproti voľbám z roku 2016 je to viac ako dvojnásobný nárast. Vtedy centristi z Katalánska skončili štvrtí s 13,1 percenta.

Odvtedy však rastú: vyhrali aj predčasné voľby v Katalánsku a vyzerá to tak, že by mohli uspieť v parlamentných voľbách v roku 2020 ako najsilnejšia politická sila. Zo strany, ktorú Rajoy presviedčal na podporu jeho menšinovej vlády, by sa tak mohla stať strana, ktorá ho pri moci vymení.

PP má v rovnakom prieskume 21,9 percenta – o tretinu menej, ako získali vo voľbách.

Rast Ciudadanos (hoci menej prelomový) potvrdzuje aj prieskum španielskeho Centra pre sociologický výskum, kde už Ciudadanos prekročili 20 percent. Tam je strana Alberta Riveru zatiaľ na treťom mieste. Aj v tejto sondáži pokračuje pád PP.

Obrovská zmena v Španielsku

Nárast Ciudadanos je však viac ako varovný signál pre PP. Ich popularita by mohla zmeniť celý španielsky politický systém.

Od konca Francovej diktatúry sa pri moci striedali dve silné strany: Ľudová strana, ktorú dnes vedie Rajoy, a Socialistická a robotnícka strana.

Výnimkou bolo iba obdobie po obnovení monarchie, keď vládu viedli premiéri, ktorých úlohou bol hlavne prechod k demokracii.

Ľudovci aj socialisti mali premiéra dvakrát, vždy viac ako jedno volebné obdobie. Nikto iný nemal nárok a nikto iný nemal španielskeho premiéra.

Systémom zatriasol až Pablo Iglesias a jeho krajne ľavicové hnutie Podemos. Pomohla im hospodárska kríza a kritika systému. V roku 2012 – už počas Rajoyovej vlády – preskočila nezamestnanosť 27 percent a Španielsko muselo požiadať medzinárodné inštitúcie o záchranný balíček pre svoje hospodárstvo.

Voľby v roku 2016 naznačili, že španielsky politický systém sa definitívne zmenil. Ľudovci stratili parlamentnú väčšinu a to, že dve relatívne nové strany mali viac ako 10 percent, naznačilo, že od jednofarebných vlád sa bude Španielsko posúvať ku koaličným vládam.

Čím lákajú Španielov Ciudadanos?

Španieli si myslia, že Ciudadanos sú jedinou stranou so skutočnou víziou pre Španielsko. V prieskume pre El País ich za stranu s adekvátnym projektom pre Španielsko označilo 45 percent opýtaných. Projektu PP verí iba 19 percent.

Predseda Ciudadanos Albert Rivera je suverénne najpopulárnejším politikom v krajine.

38-ročný Rivera v niečom pripomína Macrona, čo aj sám priznáva. Je proeurópsky, liberálny, globalizáciu považuje za pozitívum a snaží sa svoju stranu prezentovať ako veľké hnutie, ktoré môže zmeniť krajinu zdola. Naznačuje to aj jeho názov – Ciudadanos v slovenčine znamená Občania.

Jeho priaznivci veria, že by sa raz mohol stať prvým premiérom Španielska od konca Francovej diktatúry, ktorý pochádza z Katalánska.

Rajoya síce so svojou stranou v roku 2016 pri hlasovaní v parlamente podporil, no čoraz viac ho kritizuje. Tvrdí, že strana nerobí nič a nebojuje proti korupcii.

“Rajoy sa po 40 rokoch v politike už nezmení, nestane sa z neho reformista a dynamický politik – práve naopak,” vraví Rivera.

Počas katalánskej krízy sa Rivera správal štátnicky. Snažil sa upokojiť situáciu, no zároveň sa držal postoja, ktorý jeho strana deklaruje dlhodobo – že je proti samostatnosti Katalánska a že separatisti tomuto autonómnemu spoločenstvu svojím správaním škodia.

Aj preto najviac ľudí verí, že práve on by dokázal situáciu v Katalánsku vyriešiť.

Odzrkadlilo sa to aj v predčasných voľbách v Katalánsku, ktoré Ciudadanos na čele s regionálnou líderkou Inés Arrimadasovou vyhrali (mali 25,4 percenta; väčšinu v parlamente však získali strany, ktoré sú za nezávislosť).

Ľudovci, ktorí sú v Katalánsku tradične slabí, ešte viac padli a dostali iba 4,2 percenta hlasov.

Ciudadanos dokážu stiahnuť voličov všetkých ostatných strán. Hlas im môžu dať centristicky orientovaní priaznivci ľavice aj pravice.

A k ich rastu prispelo aj spomalenie Podemos. Španieli sa už neboja, že by sa neobľúbený Pablo Iglesias mohol dostať k moci, a už neplánujú voliť ľudovcov alebo socialistov iba z povinnosti, píše El País.

Kto príde po ňom?

Dianie v Katalánsku pomohlo Riverovi, no poškodilo kariéry Rajoya aj Carlesa Puigdemonta. Zosadený katalánsky premiér nie je v o nič lepšej situácii ako Mariano Rajoy.

Žije v exile, a ak sa vráti domov, zatknú ho. Šanca, že by ešte niekedy mohol byť šéfom katalánskej vlády, je takmer nulová a čo je pre separatistov ešte horšie, Katalánsko nie je o nič bližšie k samostatnosti.

Okrem Puigdemonta sa však počas krízy v Katalánsku kritike nevyhol ani Rajoy. Problém dlho neriešil, hoci pred voľbami v roku 2015 často hovoril o tom, že bude brániť jednotu Španielska.

Rajoy sa stal lídrom PP pred 14 rokmi a ľudovcov viedol v piatich voľbách. Dvakrát prehral, trikrát ich doviedol k víťazstvu. Premiérom je druhýkrát, pretože po jeho druhých vyhraných voľbách v roku 2015 sa nepodarilo zostaviť vládu a voľby sa opakovali.

Španielske médiá tvrdia, že v strane zatiaľ v súvislosti s klesajúcou popularitou svojho šéfa nepanikária. Na Rajoyov odchod sa však postupne pripravujú a veria, že keď príde správny moment, líder PP odovzdá moc svojmu nástupcovi.

Mnohí pozorovatelia si však myslia, že ten správny moment bol už po voľbách pred troma rokmi. Rajoy tvrdohlavo odmietal odísť zo svojej pozície, a to aj po opakovaných voľbách, čo komplikovalo rokovania o koalícii či podpore menšinovej vlády.

O tom, že Rajoy by mal skončiť, vtedy hovorili aj predstavitelia zvyšných strán. Líder PSOE Pedro Sánchez označoval španielskeho premiéra za „kandidáta, ktorý zosobňuje korupciu a nerovnosť“.

Kým po voľbách Rajoy o sebe mohol tvrdiť, že je víťazom, a preto nemá dôvod odchádzať, teraz jeho odchod môže zastaviť pád Ľudovej strany. Zaň sčasti môžu aj kauzy, ktoré súvisia s financovaním PP.

Stranu vyšetrujú za ilegálne financovanie, peniaze údajne dostával aj sám Rajoy a ďalší vysokí funkcionári PP. Premiér podľa zistení španielskych médií dostával jedenásť rokov „čierne peniaze“ – každý rok 25 200 eur.

Rajoy zatiaľ nedal najavo, či bude aj o dva roky kandidátom PP na post premiéra. Ľudovci sa momentálne debatám o nasledovníctve chcú vyhnúť a poprední predstavitelia strany tvrdia, že premiéra podporujú.

Verejne sa preto nehovorí o jeho nástupcoch, no ak by sa napokon Rajoy rozhodol do dvoch rokov odísť, nahradiť by ho mohla napríklad vicepremiérka Soraya Sáenz de Santamaría, ktorej premiér verí natoľko, že jej zveril správu Katalánska.

Šancu má aj ministerka obrany María Dolores de Cospedalová, ktorá je aj tajomníčkou PP, vďaka čomu má silnú pozíciu v strane. Avšak aj jej meno sa spája s ilegálnym financovaním.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie