Deti nesmú byť rukojemníkmi politikov, ale rok a pol boli

Po roku a pol od prepuknutia škandálu ministerstvo práce definitívne odobralo Čistému dňu z Galanty akreditáciu. To, čo hlasno vybuchlo v podobe blogu poslankyne SaS Natálie Blahovej, sa po dlhých mesiacoch odporu Smeru skončilo tichým víťazstvom jej argumentov. Štát naveľa musel uznať, že nie je prijateľné, ak v zariadení pre neplnoletých majú dospelí sex s deťmi.

Ministerstvo pre televíziu Markíza potvrdilo, že rozhodnutie je účinné, teraz sa už čaká len na jeho právoplatnosť. Čistý deň sa síce ešte môže odvolať, ale o odvolaní bude rozhodovať minister Ján Richter. Vopred dal najavo, že nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia.

Čo sa od septembra 2016 udialo? Podstatné sú dve veci a obe stavajú Smer i jeho ministra do zlého svetla. Namiesto toho, aby sa snažili urobiť nápravu, veľmi dlho nepochopiteľne veľa energie venovali obhajovaniu neobhájiteľného. Vynikal v tom osobne minister Richter, ale pridal sa aj poslanec a pravá ruka premiéra Erik Tomáš.

No nielen to. Smer nielenže dlho obhajoval očividne problémové zariadenie, ale spochybňoval pri tom aj prácu inštitúcie, ktorá má ochranu práv svojich občanov v popise práce. Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová viackrát dala jasne najavo (a jasne to aj preukázala), že sme boli svedkami vážneho porušovania práv detí, po ktorom treba Čistý deň zavrieť. No namiesto toho, aby ju naša najväčšia politická strana počúvala a spolupracovala s ňou, ani neskrývala, že to robiť nebude, pretože ju kedysi dávno do funkcie zvolili SDKÚ a spol.

Základné ponaučenie z príbehu znie, že na Slovensku sa aj zneužívanie detí v prvom rade posudzuje ako politika. Vinník je v tomto prípade jasný. Prípad síce otvorila opozičná politička, ale politika sa z neho stala až potom, keď sa Smer namiesto riešenia hral na urazeného.

A hlavná postava? Ján Richter je stále ministrom a ani mu nenapadne povedať, prepáčte, mýlil som sa.