Denník N

Nechcú čakať v kolónach do Bratislavy, pripravujú lode ako prímestskú dopravu

Nábrežie Eurovey. Foto N - Tomáš Benedikovič

Dunajské obce presviedčajú kraj, aby podporil riečnu dopravu až do hlavného mesta, ktorá by obišla preplnené cesty. O nápade sa hovorí už roky, zatiaľ sa nepodaril presadiť.

Smer do Bratislavy patrí k jedným z najhorších. Autá tam stoja každé ráno v dlhých kolónach.

Jazdiť do práce do Bratislavy loďou môže vyzerať ako zvláštny nápad. Nie však v momente, keby to reálne mohlo ušetriť veľa času a pomohlo vyhnúť sa zápcham.

Opäť ožíva plán lodnej kyvadlovej dopravy, ktorý by výrazne skrátil cestu do Bratislavy z južných obcí. Ani v špičke by už netrvala celú večnosť, kolóny áut by obyvatelia z okolia Šamorína mohli obísť po Dunaji. Namiesto dvojhodinovej cesty autom alebo autobusom by loď do centra hlavného mesta prišla už za pol hodiny.

Toto by sa mohlo týkať pätnástich miest a obcí spolu so 70-tisíc obyvateľmi, 50-tisíc z nich je v produktívnom veku.

Lodnú prepravu sľubovali ešte v roku 2013 kandidáti na bratislavského župana Daniel Krajcer a Pavol Frešo, no ten napriek úspechu vo voľbách s riešením výraznejšie nepohol.

Iniciatívu pred tromi rokmi prebrali obce Šamorín, Hamuliakovo, Vojka nad Dunajom, Kyselica a malá mestská časť Bratislavy Čunovo pod združením Pro Danubia, ktoré od začiatku roka debatuje o integrovaní riečnej dopravy už s novým županom Jurajom Drobom (SaS).

Mapa: Ako by mohla vyzerať cesta loďou do Bratislavy

Mapa možných prístavov. Zdroj – Pro Danubia

Každých 15 minút

Združenie počíta s tým, že by im na prevádzku stačilo šesť lodí s rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu. Budú to pravdepodobne katamarány, teda lode, ktoré drží na vode iba bočná konštrukcia a nemajú ponorený celý trup.

V čase rannej a poobednej špičky by sa plavili každých 15 minút a v jednej lodi by prepravili zhruba 150 ľudí a 30 bicyklov.

Prvá loď by vyrazila o štvrť na sedem ráno z prístavu vo Vojke nad Dunajom krížom cez rieku do protiľahlej obce Kyselica. Odtiaľ sa má plaviť proti prúdu smer Šamorín a Hamuliakovo, Čunovo a do centra Bratislavy. Až do deviatej ráno by lode jazdili každých 15 minút.

Mimo špičky by lode jazdili asi raz za hodinu obojsmerne a potom opäť vždy štvrť hodiny v smere z Bratislavy do Šamorína.

Paralelne by premávala po Dunaji aj mestská linka z Eurovey k Sadu Janka Kráľa v Petržalke, k Riverparku v Starom Meste a na Devín s intervalom päť minút v špičke a pol hodiny v ostatných časoch.

Návrh móla v prístave. Zdroj – Aurex

Cena nie je známa

Združenie by chcelo lodný autobus platiť zo svojich peňazí alebo cez eurofondy, dotáciu by mohla posielať tiež župa, podobne ako to robí s regionálnymi autobusmi Slovak Lines.

Zatiaľ však nie je jasné, koľko by projekt stál, a aj župa je preto stále opatrná. Nový predseda kraja Droba tvrdí, že doprava je preňho absolútnou prioritou, preto sa zaoberá aj možnosťami lodnej dopravy.

„Doposiaľ boli župe predložené dva projekty, ktoré sú však zatiaľ nekompletné a chýba ich finálne finančné vyčíslenie,“ napísala jeho hovorkyňa Lucia Forman.

Kraj teraz vypísal konkurz na nového dopravného šéfa, ktorý má koordinovať harmonogram aj financovanie dopravných projektov. „V tejto chvíli je predčasné povedať, či lodná doprava bude alebo nebude súčasťou integrovanej dopravy,“ odkázala župa.

Mapa s prístavmi. Zdroj – Aurex

Prístavy nie sú všade priamo v obci

Okrem financovania má zámer obcí zatiaľ aj nedostatky v infraštruktúre. Väčšina prístavov zatiaľ neexistuje, no štúdia ráta s tým, že by mohli byť minimalistické s pristávacím mólom alebo pontónom a drevenými prístreškami na brehu.

Niekde môže byť zasa problém s tým, že prístavy budú pomerne ďaleko od zastavanej časti obce. Čunovčania a Šamorínčania by museli k pontónu kráčať možno až pol hodiny alebo sa odviezť autom, autobusom, alebo na bicykli.

Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava má pochybnosti. „Nevidím to veľmi reálne. Doprava musí byť dostatočne spoľahlivá. Keby boli problémy s vysokou alebo nízkou hladinou rieky, mohlo by to mať negatívny vplyv. Čo v týždňoch, keď to fungovať nebude? Nemyslím si, že si integrovaná doprava niečo také môže dovoliť.“

Fundárek hovorí, že sú prípady, keď je aj lodná doprava integrovaná, ale skôr na jazerách ako vo Švajčiarsku alebo na brnianskej priehrade.

„Na riekach je to ojedinelé. V Šamoríne by som skôr preferoval zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu železníc. To by mohlo byť reálnejšie riešenie aj s vyššími kapacitami.“

Katamarán. Ilustračné foto – TASR

 

Nákres prístavu v Devínskej Novej Vsi. Zdroj – Aurex

Najviac ľudí cestuje autom

Žilinská univerzita vlani v lete zisťovala, či majú obyvatelia vôbec záujem o pravidelné dochádzanie loďou do Bratislavy.

Prieskumu sa zúčastnilo 1589 obyvateľov obcí, najviac ich bolo zo Šamorína (422) a z Hamuliakova (309). Väčšina cestuje pravidelne do Bratislavy (1297) a najčastejšie autom (1157).

Z 1387 respondentov prieskumu ochotných využívať lodnú dopravu bolo 1067 takých, ktorí by vymenili auto za loď. Z toho zhruba 70 percent z nich by po rieke cestovalo každý deň do práce alebo školy a asi 30 percent pravidelne aspoň raz do týždňa z rôznych dôvodov.

Verejnou dopravou cestuje do Bratislavy iba 308 ľudí z tejto vzorky, no aj tí by ju radi vymenili za rýchlejšiu lodnú dopravu na každodenné a pravidelné cesty.

Optimistický variant v štúdii univerzity hovorí, že každodenne by chcelo loď využiť 2729 ľudí a viac ako dvakrát toľko na menej časté cesty. Pesimistickejšia verzia predpokladá nižší ako dvojnásobne menší záujem o oba druhy ciest.

Univerzita tvrdí, že potenciál využitia lodí môže rásť súčasne so zväčšovaním sa obcí a stále horšou situáciou na cestách.

Teraz najčítanejšie