Denník N

Albánsko je prírodný klenot a posledná divočina Európy, vraví zoológ. V krajine skúma vzácne plazy a obojživelníky

Albánsko. Foto – archív Daniel Jablonski
Albánsko. Foto – archív Daniel Jablonski

Vedec Daniel Jablonski skúmal v Albánsku jedného z najohrozenejších európskych hadov či najväčšiu suchozemskú korytnačku Európy. Vedec opisuje zážitky z krajiny, kde sa na časti územia uplatňuje krvná pomsta, a hovorí, že hosť je v Albánsku skoro na úrovni Boha, ako žijú pastieri v horách či ako vyzeralo stretnutie s protidrogovou jednotkou.

Zoológ Daniel Jablonski podnikol do Albánska od roku 2007 viac ako desať výprav, aby v krajine skúmal miestne plazy a obojživelníky.

Odborník pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a o krajine na západe Balkánskeho polostrova s láskou hovorí: „Albánsko je úžasná krajina, ktorá je jedinečnou zmesou Orientu a Európy. Má starobylé tradície, unikátny jazyk a národ, o ktorého pôvode sa stále vedú debaty. Množstvo hôr a rozmanitých biotopov na takom malom území robí z Albánska európsky unikát.“

V krajine žije množstvo vzácnych druhov, ktoré nikde inde neuvidíte, alebo len veľmi vzácne. „Je to jedna z posledných divočín Európy, v ktorej sa dá stále robiť dobrodružný bádateľský výskum.“

Život s pastiermi

Vedec precestoval skoro celý svet, no o pohorí Trebeshina na juhu Albánska vraví, že je to jedno z najkrajších miest, aké videl. „Na prvý pohľad vyzerá miestna krajina nehostinne, ale keď sa ráno zobudíte, vychádza slnko a v pozadí počujete, ako ovciam a kozám zvonia zvonce, a cez ešte vlhký vzduch sa pozriete do diaľky, žijete len tým krásnym okamihom. Ako na dlani máte takmer všetky juhoalbánske pohoria. A ak sa pozriete zblízka, môžete zbadať všetky tie úžasné živočíchy,“ povedal Jablonski.

Kopce Trebeshiny sú posiate trsmi trávy, ktoré spásajú stáda oviec a koz, čo vo výške až okolo 1800 metrov nad morom chovajú miestni pastieri. Žijú skromne v chatrčiach z kameňov a dreva, kde sa ukrývajú pred silným horským slnkom, ktoré v lete hreje natoľko, že sa teploty šplhajú až k štyridsiatke.

„Príbytok tvorí často jediná miestnosť, v ktorej spia aj traja pastieri,“ vraví zoológ a o prostom živote miestnych dodá: „Živia sa tak, že mlieko a syry, ktoré vyrobia, znášajú do dediny, niekedy aj na mulách, čo môže trvať aj viac ako deň. Pol roka žijú v horách a zvyšok roka sú dole v dedine. Keď sú v horách, konzumujú nejaké to mäso a aj syry, ktoré im zrejú v príbytku. Zdroje pitnej vody sú vzácne, a preto sa voda často nosí z dediny. Pastieri pijú mlieko, striedmo aj rakiju, a robia vynikajúcu kávu.“

Výhľady z Trebeshiny. Foto – archív D. J.

Pastier na Trebeshine. Foto – archív D. J.

Vretenica Vipera graeca

Na pohorí Trebeshina, rovnako ako na asi 50 kilometrov vzdialenom pohorí Tomorr, a na ďalších vybraných lokalitách Albánska, žije vzácna vretenica Vipera graeca. „Ide o jedného z najohrozenejších európskych hadov,“ povie vedec.

Jablonski a jeho kolegovia vydali minulý rok štúdiu, v ktorej dokázali, že Vipera graeca nie je poddruhom rozšírenejšej, hoci tiež kriticky ohrozenej vretenice Vipera ursinii, a povýšili ju na samostatný druh, takže v Európe pribudol celkom nový had.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie