Denník N

Chagallove rekvizity

Marc Chagall, Fidlikant, 1913. Foto - Wikipedia
Marc Chagall, Fidlikant, 1913. Foto – Wikipedia

Likvidovalo sa všetko, pamäť, zbierky, synagógy. A predsa sa nezabudlo. Vyšla dôležitá kniha Židovské pamiatky na Slovensku.

Máte radi Chagalla? Jeho postavy sú úžasné, ale obrazy majú aj pozadie. Domy a rekvizity zo sveta, ktorý už neexistuje.

Eugen Bárkány, architekt, spoluzakladateľ prvého Židovského múzea u nás (1928), maliar a dokumentarista, si za prvej republiky užil trochu uznania. Architekt s dušou modernistu zbieral všetko, ale unikátna je predovšetkým jeho prešovská kolekcia judaík chudobných komunít, pripomínajúca Chagallov Vitebsk.

„Moderní maliari zbierali naivné umenie, japonskú grafiku, africkú plastiku, colníka Rousseaua. Ja som zbieral, ako prvý u nás, svet chudobných. Poznali sme insitu celého sveta a tú našu sme si skoro nevšimli,“ hovoril.

Chagallov svet, ktorý práve v boľševickej revolúcii zanikal – a u nás na východe prvej republiky ešte živoril – opísal Ivan Olbracht a neskôr pre celý svet Isaac B. Singer. Folklór chudoby od Fidlikanta na streche po Olbrachtovho koločavského Heršla Wolfa: insita z nehodnotných materiálov, z geografickej aj časovej periférie. Kto by zbieral kostený hrebeň, mezuzu vyšmidlikanú vreckovým nožíkom? Rekvizity zo sveta dybukov a povier, zaniknutého dávno pred skutočným zánikom.

Z Bárkánya sa nestal slávny architekt ako Wiesner z Malaciek ani maliar ako Chagall. Po vojne sa bývalému podnikateľovi nemohlo dariť. Zásielky so zbierkami múzea, odoslané do Prahy, najlepšie vyjadrovali jeho skepsu.

Presťahoval sa. Ľudia sa vyplakali na Stalinovom pohrebe, vytriezveli a pán Bárkány dostal potichu jednu vežu synagógy na bratislavskom Rybnom námestí. Azyl v štýle pod lampou býva najväčšia tma. Na prízemí televízne štúdio, ale hore pod oblohou sa snívalo o novej zbierke. Moje detstvo a nezabudnuteľná škola.

Ani toto obdobie sa nekončilo happyendom. Pohreb zabudnutého muža v roku 1967, ako to na pohreboch starých ľudí býva. Zopár ľudí. Likvidovalo sa všetko, pamäť, zbierky, synagógy. Mestečká sa tvorivo a usilovne zapojili do búrania. A predsa sa nezabudlo. V Edícii prameňov Archívu Pamiatkového úradu SR vďaka editorke Martine Orosovej vydali jeho Židovské pamiatky na Slovensku, plné poznámok a kresieb dnes už často neexistujúcich stavieb.

P. S. Vlastne šťastný koniec. Niekto sa však stratí navždy, napríklad Chagallov kolega, mlčanlivý maliar a scénograf, zatúlaný, bez dokladov a diela, zabudnutý ďaleko od sveta bradatých lietajúcich mužov v kaftanoch a ich krásnych snúbeníc, v stupavskom domove dôchodcov. Nebyť niekoľkých záberov vo filme Dušana Hanáka Obrazy starého sveta by sme ani nevedeli, že patriarchálny starec Emanuel Persian s dlhými bielymi vlasmi vôbec niekedy existoval.

Teraz najčítanejšie