Stredoškolákom a ich učiteľom v Trenčianskom kraji rozdajú čipy, budú nimi kontrolovať ich dochádzku

Prídete k dverám, priložíte k nim prívesok alebo kartu s čipom a systém vie, že ste prišli do školy. To isté platí aj pri odchode z budovy.

Ak ste študentom alebo študentkou, vaši rodičia si môžu do mobilu stiahnuť aplikáciu, podľa ktorej vedia, že ste dorazili do školy. A ak ste učiteľom, systém eviduje, koľko času trávite na pracovisku.

Takto nejako systém funguje v mnohých súkromných firmách. Čoskoro by mal tak začať fungovať aj na všetkých stredných školách, ktoré patria pod trenčiansku župu.

„Dochádzkový systém plánujeme zaviesť na stredné školy od 1. marca 2018,“ potvrdila informáciu hovorkyňa župy Veronika Rezáková.

Župana Jaroslava Bašku (Smer) k tomu inšpirovali aj sťažnosti od rodičov, ktorí mu písali, že niektorí učitelia meškajú na hodiny. Čipy chce na školy zaviesť ako súčasť projektu „Hodnotenie – odmeňovanie – motivácia“.

„Cieľom zavedenia dochádzkového systému je nielen zníženie administratívy, ale predovšetkým zabezpečenie ochrany zamestnancov a žiakov každej školy,“ tvrdí Rezáková. „Pri fungujúcom dochádzkovom systéme si rodič kedykoľvek môže skontrolovať, či sa jeho dieťa nachádza v škole, čo jednoznačne prispeje k obmedzeniu záškoláctva a iných negatívnych prejavov stredoškolskej mládeže.“

Rezáková zdôrazňuje, že systém je výhodný aj pre učiteľov. „Pedagogický zamestnanec je chránený pred prípadnými anonymnými podaniami smerujúcimi k jeho neprítomnosti v škole, s ktorými sme sa v predchádzajúcich obdobiach stretávali.“

Podľa Trenčianskeho kraja už čipy zaviedlo 7 z 39 stredných škôl v kraji. Dochádzku pomocou čipov kontrolujú napríklad na Strednej zdravotníckej škole v Trenčíne, na Strednej umeleckej škole v Trenčíne, na SPŠ v Novom Meste nad Váhom, na gymnáziu v Bánovciach nad Bebravou aj na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Spomínané školy potvrdili, že systém už majú zavedený dva či tri roky.

Zaplatia si ho školy

Takýto systém zatiaľ nemajú na SOŠ obchodu a služieb na Jilemnického ulici v Trenčíne. Zástupkyňa školy Milena Mjartanová povedala, že o takomto nariadení zo župy nevie a o zavedení elektronickej dochádzky sa zatiaľ na škole vážne nehovorí.

Čipy zatiaľ nemajú ani na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. „Na porade sme nedávno hovorili, že je to vynikajúci systém. Chceli sme k tomu pristúpiť od septembra. Pokiaľ to bude od marca a bude to centrálne riadené županom, tak s tým problém nemáme. Čím skôr, tým lepšie,“ hovorí riaditeľka gymnázia Mária Vitásková.

Z kraja im nedávno volali, že zatiaľ zisťujú, ktoré školy už čipy majú a ktoré nie, a čoskoro to budú hromadne riešiť.

Vitásková zatiaľ nevie, či by zavedenie systému mala platiť župa alebo škola. Tvrdí však, že škola je pripravená si to zaplatiť z peňazí rodičovského združenia.

Rezáková z trenčianskej župy tvrdí, že školy by na zavedenie tohto systému mali nájsť peniaze vo svojich rozpočtoch. „Jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti župy majú na tento rok vyčlenený rozpočet normatívnych finančných prostriedkov, v rámci ktorého je možné zabezpečiť pokrytie výdavkov súvisiacich so zavedením elektronického dochádzkového systému.“

Riaditeľka Vitásková hovorí, že učitelia so zavádzaním systému problém nemajú. „Každý zamestnanec vie, čo je jeho povinnosťou.“

Dochádzkový systém nie je drahou záležitosťou. Všetky školy, ktoré patria pod trenčiansku župu, už dnes na administratívu používajú softvér ascAgenda, na ktorý sa dá čipový systém pripojiť. Cena pre jednu školu spolu s čipmi sa začína na asi dvesto eurách.

Zvyšuje sa podľa toho, či si školy plánujú nainštalovať snímače na viacerých vchodoch a či si objednajú čipy na prívesku, na karte alebo ich dajú nainštalovať do už existujúcich platobných či iných identifikačných kariet.

Karty školám dodáva napríklad aj OZ pre dobrú vec. Jedna karta u nich stojí desať eur a študenti a zamestnanci školy ju môžu použiť na svoju identifikáciu, v školskej jedálni alebo v knižnici. „Naše karty používa asi 90 škôl. Zvyčajne to funguje tak, že škola zaplatí hardvér a softvér a rodičia karty pre svoje deti,“ vysvetľuje Ernest Godányi zo združenia. Za karty školy často platia aj z peňazí rodičovského združenia.

Učitelia za tým videli nedôveru

Na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom čipy používajú už asi tri roky študenti, učitelia aj vedenie školy. „Máme kartu, v ktorej je čip, a pri vchode máme čítačku v tvare krabičky. Príchody a odchody sa nám evidujú priamo do školského systému,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľky gymnázia Jana Megová. Systém je prepojený so školskými rozvrhmi aj suplovaním.

Zo začiatku učitelia systému nedôverovali a mali pocit, že ich škola príliš kontroluje a nedôveruje im. „Vždy, keď zavediete nejakú novinku, tak sú tam nejaké procesy. Ale časom si zvykli a teraz už je to v poriadku a bez problémov,“ hovorí Megová.

Systém podľa jej slov rieši aj to, že mnohí učitelia si časť práce nosia domov. Opravujú napríklad písomky alebo sa pripravujú na ďalšiu hodinu. Megová hovorí, že prácu z domu si môžu do systému dopísať. Rovnako aj v prípade, že pracovne vycestujú alebo nie sú v budove školy.

Čipové karty zaviedli kvôli tomu, že chceli sprehľadniť dochádzku študentov. „Začínali sme najprv so žiakmi, lebo rodičia nám hovorili, že nevedia, či žiak príde do školy alebo nie, aj keď ho ráno vysadia pred školou. Ak si žiak pípne kartu, rodičovi na telefón príde notifikácia, že jeho dieťa je v škole,“ opisuje Megová.

Systém sa však dá obísť, a ak sa žiaci pri odchode neodpípnu, stále sú evidovaní, akoby boli v škole. „Triedni učitelia im pripomínajú, aby sa nezabúdali odpípnuť, ale to by sme tam museli mať rampy. Niekto si to poctivo eviduje a niekto nie. U učiteľov je to jasné, tí musia mať presný príchod aj odchod,“ hovorí Megová.

Ak učiteľ odbehne najesť sa do mesta alebo si odíde niečo vybaviť počas voľnej hodiny, je to na karte evidované ako prerušenie pracovného času.

Rozumný riaditeľ systém nepoužije na šikanu

Takmer všetky školy na Slovensku používajú elektronický administratívny systém ascAgenda, na ktorý sa dajú čipy pripojiť. Ide o systém, ktorý ponúka služby od elektronických rozvrhov cez elektronické triedne knihy až po e-learning.

„Náš systém na Slovensku používa až 92 percent škôl, z nich elektronické čipy používa pár sto škôl,“ hovorí Ján Gottweis z ASC Applied Software Consultants. 

Ich školské systémy v súčasnosti používajú školy vo viac ako 170 krajinách po celom svete. Podľa Gottweisa sa čipy v poslednom čase uchytili v Nemecku aj v Rakúsku, ale záujem majú aj v Dubaji či Kirgizsku.

Väčšiu objednávku od škôl v Trenčianskom kraji zatiaľ nezaregistrovali.

Gottweis priznáva, že sa na Slovensku stretli aj s protestami učiteľov proti zavedeniu čipov. Tvrdí však, že je na vedení škôl, či budú systém využívať rozumne, alebo učiteľov zbytočne šikanovať prehnanou kontrolou ich dochádzky.

Aj ďalším župám sa čipy páčia

Ďalšie slovenské župy sme oslovili, či podobný krok ako trenčianska župa neplánujú urobiť aj ony. Zdá sa, že podobný krok nechávajú na školách.

V trnavskej župe čipy používa len pár škôl. „Župan Jozef Viskupič nateraz neplánuje žiadne centrálne zavádzanie tohto opatrenia a rozhodnutie ponecháva na riaditeľoch škôl,“ tvrdí riaditeľ Viskupičovej kancelárie Peter Markovič.

Rovnako odpovedala aj hovorkyňa nitrianskej župy Oľga Prekopová. „Každá stredná škola je samostatným právnym subjektom, a preto je plne v ich kompetencii riešiť si dochádzkový systém zamestnancov.“

Viaceré župy však školy v zavádzaní takéhoto dochádzkového systému povzbudzujú. „Na viacerých školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja už fungujú čipy pre učiteľov a žiakov,“ tvrdí hovorkyňa bratislavského župana Lucia Forman. „Pokiaľ prídu aj ďalší riaditelia s návrhom na zavedenie čipov, budeme im v tom nápomocní.“

Naklonení sú tomuto nápadu aj v žilinskej župe. „Žilinský samosprávny kraj môže stredným školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti odporučiť uvedený elektronický dochádzkový systém, ale je na rozhodnutí riaditeľa školy a finančných možnostiach školy, či evidenciu pracovného času zavedie elektronickou formou,“ hovorí Jarmila Ševčíková zo žilinskej župy.

Prešovský župan Milan Majerský vo svojom stanovisku nešetrí slovami chvály. Elektronická evidencia dochádzky je podľa neho „spravodlivá, prehľadná a efektívna“ a navyše je „prepojiteľná na mzdový systém a šetrí organizácii peniaze“.

„Zavádzanie takéhoto sledovania dochádzky sa týka všetkých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, školy nevynímajúc. Súvisí s rozvojom informačných technológií a so zvyšovaním ich dostupnosti v bežnom živote,“ hovorí Majerský.

Na druhej strane však tvrdí, že čaká trocha iniciatívy aj zo strany samotných škôl a ďalších organizácií.