Odkaz MMŠ: O schopnosti počítať, ktorá je rozšírená v živočíšnej ríši oveľa viac, ako sme si mysleli

Zvieratá vedia počítať, niektoré dokonca lepšie ako my, majú zmysel pre kvantitu, sú schopné rozoznať nielen väčšie množstvo od menšieho, ale aj rozdiel medzi dvoma a štyrmi, štyrmi a desiatimi, štyridsiatimi a šesťdesiatimi.

Denník The New York Times píše o výskume týchto zvieracích schopností, na ktorom sa podieľali neurovedci z britských univerzít.

Napríklad pavúky vedia, koľko obetí sa chytilo do ich sietí. Keď vedci jednu odstránili, pavúky ju intenzívne hľadali.

Malé rybky žijú v skupinách a vedia, že čím je väčšia, tým väčšiu šancu majú na prežitie. Jeden druh vie rozoznať, či je v skupine štyri alebo päť rybiek, vedia rozoznať aj rozdiel medzi počtom osem a desať – vždy sa snažia dostať do väčšej skupiny. Iný druh dokonca vie počítať až do 21 a prekoná v tom mnoho druhov vtákov aj cicavcov.

Schopnosť počítať patrí k základnej mentálnej výbave, zrejme ešte staršej než tá, ktorá umožnila ľuďom rozprávať. Keď už je reč o jazyku, číslovky do päť sú si vo všetkých jazykoch veľmi podobné a patria k najstarším (ich vek sa odhaduje na desiatky tisíc rokov), ich vznik zrejme predchádzal slovám ako matka a otec, či názvom častí ľudského tela – pozoruhodnou výnimkou sú výrazy pre „jazyk“ a „oko“.

Najstarší numerický systém pochádza z Mezopotámie a je starý zhruba 3500 rokov, ale existuje archeologický nález kosti hyeny spred 70-tisíc rokov, na ktorej je deväť zárezov a vedci predpokladajú, že je to prvý ľudský záznam počtu, o ktorom vieme.

Keď už sme pri hyenách, tie vedia rozoznať podľa pokriku, koľko hyen má konkurenčná svorka, a podľa toho sa správajú – ak ich je menej, idú po nej, ak ich je viac, stiahnu sa.

Mladé šimpanzy vychované v zajatí spoľahlivo rozoznávajú číslice na obrazovke počítača a vedia, že číslo tri je menšie ako číslo päť. A majú neuveriteľnú pamäť. Keď im vedci ukázali čísla na zlomok sekundy (210 milisekúnd) a tie potom prekryl biely štvorec, dokázali si nielen zapamätať, pod ktorým štvorcom je ktoré číslo, ale ich aj okamžite zoradiť podľa veľkosti.

Ani to neskúšajte, odkazuje ľuďom primatológ Tetsuro Matsuzawa z japonskej univerzity: „Nemáte šancu.“

V našom mozgu je centrum počítania o šesť miliónov rokov staršie, než bol okamih, keď sa ľudský druh oddelil od opíc. Je teda zrejmé, že naše matematické schopnosti majú spoločné korene so zvieracími.

Aj to je dôvod, prečo sa bežný človek často mýli, keď ide o vyššiu matematiku. Napríklad keď počujeme, že cena nejakého tovaru sa zvýšila o 50 percent a potom zasa padla o 50 percent. „Tak sme opäť tam, kde sme boli,“ znie najčastejší – a nesprávny (v skutočnosti je nižšia než na začiatku) – záver bežného smrteľníka.