Denník N

Končí s jasličkami, ktoré založila: Nechcem byť štvanou zverou

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Povinnosti, ktoré zaviedol jasličkový zákon, sú pre mnohé malé zariadenia likvidačné, hovorí majiteľka súkromných jaslí Veronika Pešková.

Zriaďovateľka a riaditeľka jaslí Trpaslík v Pezinku VERONIKA PEŠKOVÁ sa rozhodla ukončiť činnosť svojich jaslí, ktoré pred viac ako štyrmi rokmi založila. Hoci boli vlastné jasle jej snom, tvrdí, že podmienky, ktoré podľa jasličkového zákona musia súkromné jasle spĺňať, sú neúnosné a štát nimi majiteľov jaslí šikanuje.

Po viac ako štyri a pol roku fungovania ste sa rozhodli zatvoriť súkromné jasle, ktoré ste založili. Prečo?

Dôvod je jednoduchý – nový jasličkový zákon, ktorý vstúpil do platnosti. Rozhodla som sa ukončiť činnosť na základe všetkých vecí, ktoré doň zakomponovali. Jednoducho, zdá sa mi byť pritiahnutý za vlasy. Je mi proti srsti robiť niečo, čo je, myslím si, zo strany štátu voči prevádzkovateľom jaslí šikana.

Čo z nových povinností v jasličkovom zákone bolo hlavným dôvodom na ukončenie činnosti? Administratívne úkony navyše alebo to, že by ste o niekoľko mesiacov museli investovať veľa peňazí do toho, aby bolo vaše zariadenie bezbariérové?

Bohužiaľ, aj to bol veľký dôvod, prečo som sa tak rozhodla. Naše jasle sídlia v prenajatom poschodovom rodinnom dome a museli by prejsť veľkou úpravou. Chcelo by to určite veľa financií, preto som sa rozhodla, že do toho nejdem.

Zisťovali ste, či by majiteľ domu so stavebnými úpravami súhlasil?

Súhlasil. Určite by súhlasil, ak by som bola v prenájme ďalších niekoľko rokov.

Dali ste si spraviť prepočty, na koľko by to vyšlo?

Nedala som robiť prepočty, lebo som nad tým reálne už ani neuvažovala. Považujem to za neseriózne, že si na súkromné jasle, ktoré niekoľko rokov suplujú rolu štátu, vymyslia takúto vec, ktorá je pre mnohé také malé zariadenia, ako sme my, likvidačná. Je to smutné a trhá mi to srdce, že musím po štyroch a pol roku zatvoriť to, čo mám rada a čomu som venovala a obetovala veľa času, úsilia i financií.

Je vaše rozhodnutie na sto percent vyvolané jasličkovým zákonom? Alebo to bola súhra viacerých faktorov – že by ste do jaslí museli investovať ďalšie peniaze (čo s jasličkovým zákonom súvisí), že tu je väčšia konkurencia zariadení, prípadne aj málo detí?

Stále mi volajú, píšu mamičky, že si k nám chcú umiestniť svoje deti. Myslím, že detí by bolo dosť, aj keď istá konkurencia tu je. Venujem sa deťom niekoľko rokov, najmä tým najmenším. Venujem sa im aj prostredníctvom montessoriovskej výchovy. Okrem jaslí som si založila občianske združenie (OZ) MonteSvet, kde mám priestor oslovovať aj mamičky zvonka a viesť ich deti touto trochu viac alternatívnou metódou výchovy. Takže rozhodnutie zatvoriť svoje jasličky je na sto percent vyvolané nešťastne napísaným jasličkovým zákonom. Čo to pre štát prinesie, uvidíme neskôr. No myslím si, že štátu z toho vzniknú len starosti a problémy. Ja si plánujem ponechať aspoň svoje OZ a prostredníctvom neho sa venovať aj naďalej deťom.

VERONIKA PEŠKOVÁ (33)

Maturovala na obchodnej akadémii, potom vyštudovala Pedagogickú fakultu UKF v Nitre, odbor technológia vzdelávania – školský manažment. Po štúdiu sa venovala opatrovaniu detí v štátnej aj v súkromnej škôlke. V septembri 2013 si založila vlastné súkromné jasle Trpaslík v Pezinku.

Od začiatku tvorby jasličkového zákona zaznieva otázka, či za jeho zmenou nie je snaha zlikvidovať časť súkromných jaslí, aby štát mohol zriadiť svoje. Myslíte si to aj vy?

Jednoznačne. Štát má za cieľ, aby sa zlikvidovali malé súkromné zariadenia, pre ne je ten zákon likvidačný. Určite je to cieľ, pretože dostali z EÚ peniaze na zriadenie nových štátnych jaslí. Tak ponúknu vlastné zariadenia, ktoré sa možno sústredia vo veľkých mestách, možno sa na tom ešte aj niekto nabalí. Stále však premýšľam nad tým, čo s deťmi, ktoré sú aktuálne u nás umiestnené. Nechcem ich nechať len tak „napospas“ osudu. Mám tu deti, ktorých rodičia sú zárobkovo činní a často sa po ne vracajú až na záverečnú, keď zatvárame svoje jasle. No rodičia vedia, že sa na nás môžu spoľahnúť, môžu nám dôverovať. Mám tu šikovné kolegyne, ktoré odovzdávajú nepretržitú lásku deťom, a aj preto ma to ťaží a premýšľam, čo s nimi ďalej bude.

Koľko máte momentálne detí a koľko rodičia za ich staroslivosť u vás platia?

Máme aktuálne desať detí, dve pani učiteľky pri nich. A bežnú štandardnú cenu ako v Pezinku má, myslím, mnoho súkromných zariadení, teda 330 eur na dieťa.

Jednou z možností, ako obísť povinnosti dané v jasličkovom zákone, je pribrať si istý počet detí nad 3 roky. Neuvažovali ste nad tým, že by ste tak udržali v prevádzke svoje jasle?

Áno, rozmýšľala som aj nad tým, ale zase je to len manipulácia zo strany štátu. Ja sa venujem tým najmenším deťom a nechcem byť takýmto spôsobom zatlačená do kúta a snažiť sa obchádzať podmienky. Aj preto som sa rozhodla, že pôjdem a budem hľadať niečo iné, možno nové, no určite sa chcem naďalej venovať deťom.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Koniec svojich jasličiek ste ohlásili s tým, že nechcete byť v koži štvanej zveri. Čo vám najviac prekáža, že by ste museli robiť navyše? Veď isté povinnosti hygienické i administratívne ste museli spĺňať už aj doteraz… Čo vás najviac odrádza?

Nikto z nás zriaďovateľov ešte presne nevie, čo všetko – aké hlásenia a podklady – budeme musieť každý mesiac, štvrťrok, polrok či rok predkladať na VÚC. No keď som si čítala dotazník, čo je potrebné len na registráciu do VÚC, chcú tam od nás uviesť napríklad inventár hmotného majetku. Ja si myslím, že ak nám štát nedal financie na fungovanie jaslí, nemá ho čo zaujímať, aký majú jasle majetok. A to je len jedna z mnohých vecí, ktoré ma odrádzajú sa už len registrovať.

Prekáža vám teda to, že štát skúma, aké máte v jasliach zariadenie, či máte dva alebo tri televízory?

Nie je to o tom, že by som chcela niečo schovávať. Všetko, čo sa týka priestorov, mám schválené, boli tu hasiči, hygiena, stavebný úrad a riešila som mnoho papierových záležitostí. Všetko mám riadne schválené úradmi. Ale nechcem byť štvanou zverou. Z nového zákona vyplývajú pre nás zriaďovateľov také neskutočné povinnosti, že som sa rozhodla, že už do tohto ďalej nejdem. Už teraz mám pri vedení administratívnych záležitostí povinností vyše hlavy, a to si veľa vecí robím sama. Investujem tu svoje peniaze a štát nám zákonom chce rozkazovať, ako s nimi mám hospodáriť? Nezmysel!

Ak by ste jasle nezavreli, museli by ste aj zvýšiť odbornosť niektorej z kolegýň školeniami, alebo by ste požadovanú podmienku odbornosti spĺňali?

Jedna kolegyňa by sa musela doškoliť, druhá spĺňa podmienky. Ja mám vysokú školu pedagogickú, nepotrebovala by som žiadneho garanta. Ale ide o podmienky, ktoré nastavili, a stále sa mi potvrdzuje všetko o postupnej a hlavne cielenej likvidácii mnohých súkromných jaslí. Apropo, ak sa bavíme o zaškolení, ešte žiadne školenie nezabezpečilo, že človek dostane odrazu odbornosť; celé je to, myslím si, o praxi a najmä o prístupe a láske k deťom.

Počas vyše roka sa do novely jasličkového zákona podarilo presadiť viac vecí, ktoré sú v prospech jaslí – či už je to odklad registrácie, alebo možnosť umiestniť aj deti nepracujúcich rodičov, viac detí na triedu. Ani tieto veci vás neobmäkčili? Nie sú to pre vás tie hlavné veci?

Nie sú tými najpodstatnejšími. Znechucujú ma veci, ktoré vymysleli. Cez Alianciu súkromných škôlok a jaslí diskutujeme o ďalších veciach, ktoré budú od nás žiadať, ako je od mája napríklad ochrana osobných údajov – tam by som si už ďalšie školenia musela urobiť. Stále sa vynárajú nové veci, ktoré ma utvrdzujú v tom, že som sa asi rozhodla správne. Lebo už to bude o niečom inom ako o pedagogickej práci a o tom, že by som sa mohla deťom s láskou naplno venovať. Je to tak nastavené, že v týchto podmienkach je to neúnosné.

K akému dátumu plánujete skončiť? K júlu, keď už bude povinná registrácia?

Stanovila som si termín k 1. aprílu 2018. Koncom marca ukončíme činnosť, snažím sa mojim deťom nájsť adekvátne zariadenie, kam by mohli prejsť.

Darí sa to?

Je to veľmi náročné. Mala som už stretnutie s rodičmi, dlho sme sa o tom rozprávali.

Ako reagovali?

Boli aj slzy, čo bolo dosť nepríjemné. Je to ťažká situácia, na druhej strane aj dobrý pocit, ako sa vyjadrili, že boli nadštandardne spokojní. Mrzí ma, že to musím takto ukončiť, ale nedá sa mi inak, žiaľ.

Neprosili vás, aby ste to potiahli aspoň do júna?

Rozhodla som sa skončiť skôr, lebo nejaký čas trvá, kým ukončím činnosť firmy. A hľadám si aj ja prácu, aj preto som sa tak rozhodla.

Naznačili ste, že by ste mohli jasle niekomu odstúpiť. Je to reálne?

Mám rozbehnuté rokovanie s troma záujemcami, ktorí by chceli prevziať zariadenie a prevádzkovať škôlku. Je to v štádiu riešenia.

Je teda možné, že od apríla by vaše jasle aj s deťmi nezanikli, ale prevzal by ich niekto iný?

Áno, čo by v tomto prípade bolo to najlepšie riešenie. Prípadne uvažujú o tom, že by skombinovali deti v jasličkovom veku so staršími deťmi.

Viete o iných zariadeniach, ktoré už ohlásili koniec, prípadne takých, ktoré budú mať problém dodržať jasličkový zákon?

Mala som tu pani riaditeľku z okolia, ktorá má jasle aj so škôlkou v jednom priestore a bola sa pozrieť na naše priestory. Nakoniec sa rozhodla do toho neísť. Žiadne zariadenie pre deti v jasličkovom veku v Pezinku nie je bezbariérové, všetky zariadenia to budú musieť premyslieť a riešiť. A nie sú to malé peniaze na prerobenie prevádzok.

Myslíte si, že do povinných stavebných úprav pôjdu len prevádzkovatelia jaslí, ktorí sídlia vo svojich priestoroch, a tí, ktorí s tým budú mať malé náklady?

Určite. Každý zriaďovateľ si v týchto podmienkach zváži, či do toho ísť. Aliancia súkromných škôlok a jaslí hlási stále vyšší počet zariadení, ktoré sa zatvárajú, pričom niektoré z nich fungovali aj 12 rokov – to je smutné, mal by sa štát nad tým zamyslieť. Ja som napríklad SZČO, dávam prácu ľuďom a ešte za nich musím odvádzať odvody. Firmy, ktoré sem prídu zo zahraničia, majú často daňové prázdniny. Ani v tomto nám súkromníkom štát nič nedaruje a neuľahčuje.

Vaše kolegyne si už hľadajú prácu?

Už sa kráti čas, tak predpokladám, že si zamestnanie hľadajú. Určite by sme však všetky chceli ostať pri deťoch.

Prečo ste sa vlastne pred vyše 4 rokmi rozhodli založiť vlastné jasle? 

Určite to bol môj sen a chcela som si to vyskúšať. Venovala som sa štúdiu montessoriovskej pedagogiky, mám sestru dvojičku a na jej synovi sme aplikovali túto metódu. Videli sme, ako napreduje, že to funguje, a chcela som sa tejto pedagogike venovať v Pezinku. To bol spúšťač – chcela som vidieť viac, pokroky u detí, preto som sa rozhodla otvoriť si toto zariadenie.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri takom malom zariadení s menším počtom detí sa asi nedá povedať, že ste na jasliach za tie roky zarobili; predpokladám, že poplatky od rodičov akurát mohli vykryť náklady na jasle a personál. Ale investovali ste do nich aj svoje peniaze? Stratili ste na tom?

Krásne ste to povedali, že sa na tom zarobiť nedá. To by si mal každý premyslieť, kým do toho pôjde, že sa veľké zárobky na tom očakávať nedajú. Počiatočná investícia do zriadenia jaslí bola veľká, pomohol mi vtedy môj priateľ, dnes už manžel, ktorý ma vždy podporoval. Pozitívum je, že som počas fungovania jaslí mohla do nich dať moju dcérku, mohla som byť s ňou v práci a potom ju tie staršie deti potiahli, takže sa naučila veľmi veľa. Pozitívum je aj to, že som mohla sledovať, ako deti napredujú, lebo keď išli do štátneho zariadenia, ohlasy učiteliek zo štátnych škôlok boli veľké, chválili naše deti, že majú dobré sociálne návyky, že sa rýchlo socializujú a podobne.

Pri deťoch chcete ostať. Uvažujete o tom, či pôjdete do súkromnej alebo štátnej sféry?

Nerátam s tým, že by som išla do súkromnej sféry. Vôbec.

Prečo?

Lebo už som si zažila podnikanie, na Slovensku je to jedno veľké Kocúrkovo. Preto som sa rozhodla, že pôjdem do štátnej sféry. Vyskúšam, uvidím, možno poviem, že som sa mýlila, ale nemyslím si to.

Ako vnímate to, že sa prísne upravujú a regulujú pravidlá fungovania súkromných zriadení pre najmenšie deti, ale štátnych zariadení sa to netýka?

To je taktiež jeden z dôvodov, ktorý ma odrádza tu ďalej podnikať a viesť jasle, pretože to považujem za diskriminačné, aby jedno zariadenie smelo fungovať podľa iných podmienok ako druhé, keď majú rovnako staré deti.

Štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš tvrdil, že nie je žiadny dôvod zatvárať jasle, keď už úrady od nich nemôžu žiadať rekolaudáciu priestorov. Čo na to hovoríte?

Pán Ondruš toho narozprával veľmi veľa. Myslím si, že naša aliancia dokázala presadiť veľa bodov, ktoré sú k dobru aj malých zariadení, ale veľa ich tam ostalo zachovaných a tie sú pre malé zariadenia likvidačné. Väčšie zariadenia sa možno rozhodnú bojovať aj za nových podmienok, ale ja som sa rozhodla, že nie. Mám málo detí a v týchto podmienkach by to pre mňa bolo finančne príliš zaťažujúce.

Ako sa funguje v neistote, čo bude so zariadením ďalej? Keď naznačujete, že jasle Trpaslík môžu úplne skončiť a deti sa môžu dostať do iných jaslí, ale rovnako, že je možné, že ich niekto prevezme a udrží, možno za iných podmienok, no vy pri tom už nebudete… Aj rodičia musia byť v neistote, kam bude ich dieťa chodiť o niekoľko týždňov.

Rodičom som to oznámila v dosť veľkom predstihu, aby mali čas zvážiť a nájsť si iné zariadenie. Ale nechcem ich v tom nechať, aby sa s tým popasovali sami – snažím sa im pomáhať, konzultujem to s nimi. Poradila som im, aby išli na obhliadky, ale ak sa dá, aby ešte neuzatvárali zmluvy.

Viete o tom, že by niektorí rodičia už mali pre deti rezervované miesto inde?

Viem, že sa boli pýtať. Je to pre nich ťažké, lebo porovnávajú to, čo tu ponúkame a tam chýba, ale majú už asi premyslené, kam by deti dali. Vyzerá to však nádejne, že by toto zariadenie mohlo pokračovať ako kombinácia škôlky a jaslí, prípadne samostatnej škôlky. Ale uvidíme, ako to celé dopadne na úradoch. Ponúkla som pri odstúpení aj svoju značku, možno by bol o ňu záujem. Záujemcovia o odstúpenie prevádzky si zisťovali, aké meno majú jasličky v meste, a zistili to, že majú dobré meno na trhu. Čo ma veľmi teší a som na to hrdá. Aktuálne si adepti na odstúpenie zháňajú financie, ale určite ich to vyjde menej ako mňa počiatočné náklady, takže je to veľmi dobrá ponuka na odstúpenie priestorov.

Súčasťou takej dohody by malo byť okrem prevzatia priestorov a značky aj prevzatie detí, ktoré tu máte?

Bola by som rada, keby tu deti ostali, lebo zmenou priestorov sa deti ťažšie adaptujú. Možno by bolo dobré, ak aj budú mať novú pani učiteľku, aby aspoň boli v takých priestoroch, ktoré poznajú.

Nemáte pocit, že to vzdávate priskoro – po necelých piatich rokoch?

Nie. Každým dňom sa uisťujem, že som sa rozhodla správne. Zákon je nastavený tak, že podmienky v ňom možno vydržia naozaj len tí najsilnejší. Myslím si, že som veľký bojovník, ale zároveň som taká znechutená tým, čo na nás vymyslel štát, že som si povedala: ďakujem, už ďalej neprosím.

Jasle a škôlky

Rozhovory

Teraz najčítanejšie