Denník N

Cirkev po Bezákovi – normalizácia a praktiky ŠtB

Róbert Bezák. Foto - TASR
Róbert Bezák. Foto – TASR

Pred šiestimi rokmi sa stal z Róberta Bezáka arcibiskup. Udalosti po jeho odvolaní pripomínajú poaugustovú normalizačnú prax.

V kontexte udalostí posledných dní prichádza zvláštne výročie. 18. apríla bol Róbert Bezák menovaný trnavským arcibiskupom.

To, čo sa deje a dialo v slovenskej cirkevnej provincii po jeho odvolaní, nemožno nazvať inak ako ťažkou antibezákovskou normalizáciou. Určite nie nepodobnou, ak nie horšou, ako ju poznáme z husákovskej éry. Len s tým rozdielom, že tunajšie cirkevné politbyro to má vzhľadom na hierarchickú štruktúru a spôsob riadenia ešte jednoduchšie ako súdruhovia po roku 1968.
Diecéza muža s krycím menom Špirituál
Kňazov, ktorí sa rozhodli nezakryť oči, nezapchať uši a nezavrieť ústa, bolo len pár. A pár ich aj ostalo. Ich osud je tiež podobný osudu ľudí z disentu. Len tých kotolní, kam by sa mohli zašiť, je menej. Vlastne žiadna.

Veľa kňazov, ktorí sa úprimne tešili z Bezákovho menovania, dnes zaujíma postoj radšej nevedieť, mlčať. Niečo to bolestne pripomína. Pravda síce oslobodzuje, ale prináša riziká. Napríklad zákaz pastorácie, vyhadzovanie z rehole, až po prípadnú laicizáciu. Je to rovnaké, ako vziať licenciu lekárovi, ktorý svoju prácu berie ako povolanie.

Strach nie je pozitívny ani kreatívny spoločník. Aj preto vyzerá cirkevná hierarchia a jej pôsobenie tak žalostne. Vzbudzuje to dojem, že slovenská cirkevná provincia nemá diecézy, ale je diecézou muža s krycím menom n. A jeho chovancov.

Ani praktiky Štátnej bezpečnosti nie sú týmto mužom, zdá sa, cudzie. Už sme sa dočkali obvinenia Bezáka z homosexuality. Možno sa dozvieme, že odvolaný arcibiskup mal milenku. ŠtB takéto cielené očierňovanie a dezinformácie nazývala – aktívne opatrenia.

Zacitujme na tomto mieste zo Stanoviska Konferencie biskupov Slovenska k zverejňovaniu zväzkov bývalej ŠtB:

1. Pripúšťame, že niektorí duchovní spolupracovali a stáli v službách ŠtB, a nechceme ich obhajovať.

2. Ak sa dobrovoľne ponúkli kvôli vyšším postom, kariére či peniazom, ak na kohokoľvek donášali, alebo zlomyseľne škodili – je to odsúdeniahodné.

3. Ak spolupracovali vydieraní pre svoje delikty alebo charakterové slabosti – je to poľutovaniahodné.

4. Ak sa často navštevovaní a obťažovaní pracovníkmi ŠtB zamotali do ich sietí a osamotení žili v neustálom strachu a napätí, ak boli vydieraní pre nejaké priestupky, ak podľahli panike a snažili sa zmierlivým spôsobom udržať prijateľnú úroveň kontaktov – treba mať s nimi súcit.

5. Ak nevedia, ako sa do evidencie ŠtB dostali, dokonca výslovne tvrdia, že ju nepodpísali a že nikoho neudávali a žiadne výhody nemali, naopak pred príslušníkmi ŠtB žili v neustálom strachu a úzkosti – treba im veriť … Zaráža nás však jedna skutočnosť. Zatiaľ čo médiá v publikovaných textoch uvádzajú mená kňazov a iných spolupracovníkov, nehovoria o príslušníkoch, ktorí celú spoluprácu organizovali, nanucovali a prostredníctvom nej vydierali.

My všetci, celé Slovensko, by sme mali žiť očistení podľa pravdy a v pravde, čo je jediná záruka nášho dôstojného života do budúcnosti.

S posledne citovanou vetou sa dá stotožniť. Len úprimnosť vyhlásenia máličko naštrbuje skutočnosť, že sa po Sokolovi, kedysi metropolitovi Slovenska, stal novým predsedom KBS dôverník Štátnej bezpečnosti. To sa nenašiel aspoň jeden? Bez záznamu?
Zúročené skúsenosti
Netreba zabúdať. Napríklad na to, že emeritný arcibiskup Sokol mal leví podiel na tom, že z pastorácie boli vylúčení tajne svätení kňazi podzemnej cirkvi. Muži vzdelaní, charakterní a obohacujúci. Tak sa zdá, že v kauze Bezák sa len zúročujú tieto skúsenosti.

Určite to však nie je scenár písaný len týmto bodrým starcom so zvláštnym prístupom k siedmemu prikázaniu. Muž, ktorého autor týchto riadkov počul kázať, aby veriaci nepili Sprite, lebo v čiarovom kóde na fľaši našiel trojčíslie 666, by to celé sám nedokázal. Peniaze nesmrdia. A biskup Bezák si svojím odhalením podivných finančných transakcií isto získal mnoho vplyvnejších nepriateľov. To je však už vyššia partia.

Veriacim nezostáva iné, len veriť, že hlava ryby (aké symbolické) nesmrdí, a že aspoň čiastočne do snaženia našich hierarchov hodí vidly. No a miestni pohlavári by sa mohli zamyslieť nad výrokom istého dominikána: Nepočujem, čo kážeš, pretože to, čo si, kričí…

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Róbert Bezák

Komentáre

Teraz najčítanejšie