Béla Bugár si vie predstaviť politikov na Ústavnom súde, o Ficovi zatiaľ nehovorí
Kandidatúru Roberta Fica predseda Mosta-Híd priamo nekomentoval. On ani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská by nedávali stopku všetkým politikom, ktorí sa chcú stať ústavnými sudcami.
„Nemyslím si, že ak niekto z výkonnej funkcie pôjde na Ústavný súd, je to na škodu,“ nepriamo komentoval kandidatúru premiéra Roberta Fica na ústavného sudcu predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Konkrétne však nechcel povedať nič, pokým sa Fico definitívne nevyjadrí.
„Toľko vecí sa hovorí. Harabin vraj zvažuje. Chmelár a aj ďalší. Počkajme,“ dodal Bugár. „Keď budeme reálne vidieť, kto chce na čo kandidovať, potom sa k tomu vyjadríme,“ dodal po sobotňajšom rokovaní republikovej rady Mosta-Híd.
Bugár priznal, že pozná niekoľko poslancov, ktorí by obstáli na Ústavnom súde. Už dlhodobo sa hovorí o kandidatúre poslanca Petra Kresáka, ktorý kandidoval za Most-Híd.
Proti poslancom vo funkcii ústavných sudcov je SNS. Jej líder Andrej Danko zatiaľ možnú kandidatúru Roberta Fica nekomentoval. Je to podľa neho hypotetická otázka.
Žitňanská by nedala stopku všetkým poslancom
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá je aj podpredsedníčkou Mosta-Híd, hovorí, že vo všeobecnosti nie je proti kandidatúre politikov na súd do Košíc.
„Nevylučujem, aby politici kandidovali na Ústavný súd, ale vnímam to veľmi individuálne,“ hovorí Žitňanská. Veľmi závisí od výkonu mandátu. Rozhodujúcim kritériom podľa nej je, aby sa vo funkcii, do ktorej ide, správal politik skutočne nezávislo.
Žitňanská sa v minulosti netajila kritikou zvolenia poslancov Smeru Mojmíra Mamojku a Jany Laššákovej za kandidátov na ústavných sudcov. Osobne za nich ako poslankyňa nehlasovala.
„Smer sa už ani nesnaží zakrývať svoju snahu ovládať Ústavný súd. Nemôže ešte dnes pani Laššáková dávať pokyny poslancom Smeru, ako majú v parlamente o zákonoch hlasovať, a zajtra tie isté zákony vykladať ako nezávislý sudca,“ povedala Žitňanská v decembri 2015.
Nové kritériá by mali byť hotové do leta
Ústavný súd čaká veľká obmena o rok. Vo februári 2019 totiž končí až deväť z trinástich ústavných sudcov. Parlament teda musí zvoliť osemnásť kandidátov, z ktorých potom polovicu vyberie prezident.
Koalícia teraz chystá nové pravidlá výberu, ktoré by mali byť hotové do júna. Na odporúčanie Benátskej komisie by totiž mal parlament voliť kandidátov na ústavných sudcov aspoň nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov a nielen nadpolovičnou väčšinou prítomných. Na zvolenie teda bude potrebných aspoň 76 hlasov.
Hovorilo sa aj o možnosti, že by poslanci volili kandidátov ústavnou väčšinou, teda 90 hlasmi, čo však odmieta premiér Fico. Obáva sa, že by dlhodobo nedochádzalo k zhode medzi opozíciou a koalíciou, a teda by parlament nedokázal zvoliť kandidátov a Ústavnému súdu by chýbali sudcovia. Takú situáciu zažil v roku 2007, keď necelý mesiac fungoval yŕlen so štyrmi ústavnými sudcami.
Na vážnosť témy výberu ústavných sudcov už dlhodobo upozorňuje aj mimovládna organizácia Via Iuris. Varuje, že je to práve Ústavný súd, ktorý ovplyvňuje každodenný život v našom štáte.
„Je poslednou zárukou ústavnosti. Preto si otázka výberu vhodných sudcov zasluhuje mimoriadnu verejnú pozornosť,“ povedala advokátka Via Iuris Kristína Babiaková.
Organizácia zároveň spustila špeciálnu internetovú stránku www.zadobruvolbu.sk, cez ktorú chce verejnosti informácie o Ústavnom súde a budúcich kandidátoch sprostredkúvať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
