Denník N

Prehovor babku a dedka, aby nešli voliť? Bola to diskriminácia, hovorí o kampani sociologička Bútorová

Foto – Flickr.com
Foto – Flickr.com

Ageizmus – diskriminácia na základe veku – je niečo, čomu sa dá zatiaľ vyhnúť len ťažko. Na starobu sa treba pripravovať od mladosti.

Presne polovica obyvateľov Slovenska si podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2015 myslí, že najrozšírenejšou formou diskriminácie je diskriminácia na základe veku, presnejšie veku nad 55 rokov. Je to o osem percent viac ako priemer všetkých krajín Európskej únie, kde sa na takéto znevýhodňovanie sťažuje 42 percent občanov.

A hoci sa už na Slovensku o rôznych prejavoch diskriminácie hovorí otvorenejšie ako inokedy, ageizmus – teda veková diskriminácia – sa v širokej verejnosti veľmi nerieši. Je pritom vysoko pravdepodobné, že v takej či onakej podobe sa nás už dotkol (boli sme podľa niekoho primladí alebo pristarí) alebo dotkne. V zásade platí, že hoci ageizmus zasahuje rôzne vekové kategórie, najväčšmi sú mu vystavení starší ľudia.

„Vekové predsudky sú nás značne rozšírené. K negatívnej stereotypizácii starších ľudí výdatne prispievajú aj médiá. Obsahová analýza zobrazovania staršieho veku v našej tlači spred pár rokov ukázala, že staroba sa najčastejšie prezentuje najmä ako proces telesného úpadku, ako choroba, ako oslabená prispôsobivosť a návrat do detstva, ako chudoba či ako stav bezbrannosti, keď sa z ľudí stávajú obete diskriminácie alebo násilia. Pritom v skutočnosti platí, že s vekom sa zväčšujú rozdiely medzi ľuďmi, starší ľudia predstavujú oveľa heterogénnejšiu skupinu ako mladí – z hľadiska telesných a duševných dispozícií, výkonnosti, životných záujmov, skúseností, spôsobu života. Takzvaná jeseň života hýri farbami,“ hovorí sociologička Zora Bútorová.

Zvládne to?

Napriek potenciálu starších pracovníkov sa však zvykne zdôrazňovať ich údajná nepružnosť, pričom v niektorých odvetviach sa za takýchto považujú už aj štyridsiatnici. Prejavuje sa to napríklad v inzerátoch o práci v mladom dynamickom kolektíve.

„Mal som 42 rokov, keď som prišiel na konkurz do IT firmy na pozíciu projektového manažéra, čo som na inom mieste robil posledných sedem rokov. Mladík z oddelenia ľudských zdrojov si ma premeral, ako keby som bol z inej planéty, a opýtal sa ma, či sa budem ‚chytať‘ na mladších kolegov, rozumej tridsiatnikov. Otočil som sa na päte. Ja si prácu nájdem hocikde a bez ponižovania, ale viem si predstaviť, že napríklad pre ženu po dlhšej rodičovskej dovolenke či pre menej kvalifikovanú osobu môže byť problém nájsť si v takomto mentálnom nastavení personálnych manažérov prácu,“ opisuje svoju skúsenosť manažér z Bratislavy, ktorý chcel zostať v anonymite.

Americký časopis New Republic vo svojom veľkom článku o ageizme v IT priemysle uvádza, že v okolí Silicon Valley pribúdajú kliniky estetickej chirurgie, ktoré sa špecializujú na botoxy a transplantáciu vlasov pre inžinierov, ktorí nemajú ešte ani tridsať rokov. Titulok článku je výstižný: Brutálny ageizmus a citujú v ňom vetu zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga, že mladí ľudia sú prosto chytrejší.

Nevyplatí sa to

Veková diskriminácia sa však netýka len takýchto lukratívnych brandží, ale aj celkom obyčajných pracovných pozícií. Hoci akúkoľvek diskrimináciu, a teda aj ageizmus, zakazuje Zákonník práce i antidiskriminačný zákon, platí, že ageizmus je rozšírený a veľmi ťažko sa dokazuje, lebo nikto nikomu priamo nepovie, že ho nechce prijať alebo s ním ukončiť pracovný pomer pre jeho vek. Rieši sa to jednoducho: uchádzača s „nevhodným“ vekom na pohovor ani nepozvú, respektíve mu povedia, že prijali iného.

Bútorová si myslí, že hoci zamestnávatelia už začali prejavovať istú flexibilitu a ústretovosť voči rodičom s malými deťmi, vo vzťahu k starším zamestnancom ešte takýto posun k vekovo citlivému prístupu nenastal.

„Reprezentatívny výskum medzi slovenským firmami pred niekoľkými rokmi ukázal, že iba veľmi malá časť zamestnávateľov poskytuje zamestnancom po päťdesiatke možnosť rekvalifikácie a vzdelávania, flexibilného pracovného času, úpravy obsahu práce, máloktorá firma pamätá na ergonomické úpravy pracoviska pre starších zamestnancov. Takýto prístup je však krátkozraký: je to plytvanie potenciálom starších zamestnancov a v čase nedostatku domácich pracovných síl sa bude čoraz menej vyplácať.“

Sociologička však upozorňuje, že aktivita by mala byť aj na strane zamestnancov. „Aj oni by sa mali usilovať držať krok s meniacimi sa nárokmi práce,“ radí.

Nedovoľte babke voliť

Pracovný trh je len jednou z oblastí, kde starší ľudia zažívajú diskrimináciu. Autor pojmu ageizmus Robert Neil Butler upozorňoval na to, že rovnako negatívne sú aj predsudky voči starším v zmysle, „že sú neschopní prispievať do spoločnosti, že majú slabú pamäť, že sú pomalí a pasívni, nemoderní a chýbajú im znalosti moderných technológií“.

Starším ľudom sa tiež pripisuje spiatočníctvo a nostalgia za starým poriadkom. Napríklad česká kampaň Přemluv dědu a bábu, ktorá v roku 2010 vyzývala mladých ľudí, aby starých rodičov odhovárali od voľby ľavicových strán, bola podľa Bútorovej jasným príkladom ageizmu, keď hádzala do jedného vreca všetkých starších ľudí.

Na Slovensku sa pred voľbami v roku 2016 objavovali na sociálnych sieťach fotografie hlavne starších žien s textom: „Chcete, aby táto o vás rozhodla?“

Analýza volebných výsledkov však ukázala, že populistické a extrémistické strany volili mnohí mladí ľudia. Prvovoliči volili najčastejšie ĽSNS, kým najmladšie voličky v rovnakej miere uprednostňovali ĽSNS a hnutie Sme rodina, upozorňuje sociologička.

„Vyššia volebná účasť mladších ešte nemusí byť pre spoločnosť nijakou ‚výhrou‘ – samozrejme, závisí to do toho, z akej hodnotovej perspektívy posudzujeme volebné výsledky. Zároveň je pravda, že vo voličskom správaní sa môžu prejavovať vekové rozdiely. Vďaka mobilizácii mladých voličov bol v roku 1998 porazený Mečiar; vtedy boli mladí ľudia na Slovensku proreformnejší a prozápadnejší než staršia generácia. Dnes to však už pre mladú generáciu ako celok neplatí,“ vysvetľuje Bútorová.

Ženy dvojnásobne

Ageizmus pocítia skôr ženy ako muži, lebo všeobecne sa verí, že ženy starnú rýchlejšie alebo skôr ako muži, a podľa Bútorovej to na Slovensku umocňuje fakt, že ženy dlhé roky odchádzali do dôchodku skôr ako muži. V posledných rokoch sa v dôsledku predlžovania pracovnej aktivity žien posúva vnímanie prahu staroby žien trochu vyššie. Stále však platí, že ženy sú znevýhodňované na základe veku a rodu a tento postoj je v spoločnosti hlboko zakorenený.

Na kombináciu diskriminácie z dôvodu veku a rodu narážajú ženy prakticky počas celej pracovnej kariéry. Klasický predsudok je taký, že najprv sú mladé a očakáva sa, že si založia rodinu; potom sú v strednom veku, ale nemajú dosť skúseností, kontaktov, lebo istý čas strávili doma s deťmi; a napokon sú už pristaré, aby sa ešte niečo naučili, alebo v prípade manuálnych povolaní prislabé nato, aby držali krok s mladšími ženami.

Navyše sa u žien starnutie nevníma len ako úbytok síl, pracovného nasadenia, ale aj ako „strata“ mladistvého vzhľadu. Nielen na Slovensku sú tendencie „vytláčať“ napríklad z televízií moderátorky staršieho, a dokonca aj stredného veku.

Na ageizmus často upozorňujú aj svetové herečky, ktoré hovoria o tom, že ženy v strednom veku dostávajú len úlohy matiek a babiek, kým ich kolegovia v rovnakom veku roly milovníkov, agentov, pričom ich partnerky často hrajú herečky o generáciu mladšie. Ženské magazíny sú plné tipov, ako starnúť s gráciou, ako zastaviť starnutie, ako oklamať kalendár a podobne.

Staroba v zdraví

Je zrejmé, že predsudky voči starším sú hlboké a prenášajú sa z generácie na generáciu. Do istej miery to súvisí aj s prístupom mnohých ľudí k starnutiu.

Z medzinárodných porovnaní vyplýva, že na Slovensku žijeme pomerne nezdravým spôsobom života. To je popri mnohých ďalších faktoroch (vrátane celkových sociálnych, ekonomických, environmentálnych pracovných podmienok a kvality zdravotníckej starostlivosti) jednou z príčin, prečo sa u nás síce vek dožitia zvyšuje, ale vek dožitia v zdraví je mimoriadne nízky.

V roku 2013 mali ženy a muži na Slovensku pri narodení pred sebou približne 54 rokov života v zdraví, čo bolo o sedem rokov menej ako v EÚ a o 12 rokov menej ako napríklad vo Švédsku.

Na Slovensku sa však ageizmu darí aj preto, lebo je tu ešte stále málo ľudí, ktorí už v mladšom a strednom veku pochopili význam celoživotného vzdelávania a osvojili si aj návyky dobrovoľníctva. Výskumy však ukazujú, že po odchode do dôchodku si už ľudia ťažšie hľadajú nové koníčky, pociťujú väčšie zábrany byť aktívni vo verejnom priestore, cítiť sa užitoční pre širšie okolie.

Chýba im návyk – držať krok s dobou. S prípravou na starobu treba začať oveľa skôr. „Koncepcia aktívneho starnutia kladie dôraz práve na takýto zodpovedný prístup k životu, ktorý si treba osvojiť už za mladosti,“ odporúča Zora Bútorová.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie