Denník N

Norovírusy sú dokonalé ľudské patogény, rýchlo mutujú a sú veľmi nákazlivé

Ilustrácia norovírusu. Foto - Fotolia
Ilustrácia norovírusu. Foto – Fotolia

V Pjongčangu sa norovírusmi nakazili stovky ľudí. Záškodnícka činnosť norovírusov sa u pacientov prejavuje horúčkami, zvracaním a hnačkami. Najlepšie, čo môžu olympionici urobiť, je poriadne si umývať ruky.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Zatiaľ to podľa tabuliek na olympijských hrách v Pjongčangu vyzerá tak, že najviac sa darí športovcom z Nórska. V tabuľkách však nefiguruje družstvo „Patogénie“, aj keď do výsledkových listín zasahuje veľmi výrazne.

Nemožno sa čudovať, že adepti Patogénie, voláme ich patogény, nefigurujú v oficiálnych tabuľkách. Ich správanie má veru ďaleko od športového ducha a palce im určite nikto nedrží.

Namiesto toho, aby sa postavili súperom vo férovom boji, pokútne sa skrývajú, aby potom zaútočili na ich zdravie a vyradili ich z boja. Vyzerá to tak, že na tohtoročnú olympiádu vyslala Patogénia obzvlášť výkonných reprezentantov, norovírusy.

V Pjongčangu sa nimi nakazili stovky ľudí a viacerí športovci sa kvôli nim nemohli zúčastniť vytúžených pretekov.

Vďaka olympiáde sa patogény šíria do celého sveta

Olympijské hry boli v celej svojej histórii veľkou príležitosťou pre patogény ukázať, čo v nich je. „Masové stretnutia ľudí z celého sveta“, také čosi si predsa nemohli nechať ujsť.

Olympijské hry boli pre patogény vždy fantastickou šancou rozšíriť sa do celého športového sveta. Na to, aby sa na ne kvalifikovali, im stačilo byť dostatočne nákazlivý. Už staroveké grécke hry umožňovali patogénom presadiť sa v zahraničných kluboch.

Medzi delegátmi starovekých hier mali preto svoje nezastupiteľné miesto lekári a športovci pred súťažami užívali cesnak, pravdepodobne nielen kvôli povzbudeniu, ale aj ako prírodné antibiotikum. Traduje sa, že jeden z najväčších športovcov tých čias, Hérakles, po príchode do Olympie obetovával Diovi, odháňačovi komárov, zrejme aby hry uchránil pred nákazlivými chorobami.

Komáre ako prenášače vírusu Zika vystrašili pred dvomi rokmi aj novodobé olympijské hry v Riu. Neodháňal ich však Zeus, ale postrekovači Svetovej zdravotníckej organizácie. Vo Vancouveri boli zasa organizátori pripravení na príchod vírusov prasacej chrípky. Patogénia však vtedy prekvapila a na zimné olympijské hry nominovala osýpky.

Horúčky, zvracanie i hnačky

Áno, olympijské hry boli odjakživa ideálnym časom a prostredím pre vypuknutie a rozšírenie nákazlivých chorôb. Tento rok ich ovládli norovírusy. A zatiaľ sa nedávajú zahanbiť. Spôsobujú gastroenteritídu, ktorú ľudovo nazývame črevná chrípka. Nie je to síce smrteľné ochorenie, ale dokáže poriadne znepríjemniť život.

Záškodnícka činnosť norovírusov sa u pacientov prejavuje horúčkami, zvracaním a hnačkami. Nič príjemné, ani keď človek nerobí nič, nieto ešte keď sa má postaviť na štart pretekov.

Aby vírusy prežili, potrebujú hostiteľskú bunku

Vírusy nepovažujeme za živé jednobunkové organizmy. Na rozdiel od baktérií, najjednoduchších jednobunkovcov, nemajú vírusy bunkovú stenu ani bunkové organely nevyhnutné pre život bunky. Majú len svoj malý kúsok jednovláknovej alebo dvojvláknovej DNA alebo RNA obalený v proteínovej kapsulke, a to im na samostatné prežitie nestačí.

Na to, aby prežili, nutne potrebujú hostiteľskú bunku. V nej sa môžu skrývať nepovšimnuté po celé roky, napríklad ako vírus herpesu, alebo sa v nej môžu nesmierne rozmnožiť, a tým ju zabiť, ako to robia práve norovírusy.

Niektoré vírusy sú navyše obalené v lipidickej membráne, ktorú pravdepodobne ukradli svojej hostiteľskej bunke. To však norovírusy nerobia. Patria medzi vírusy, ktoré lipidickú membránu nemajú, sú nahé a v proteínovej kapsulke nesú svoju genetickú informáciu vo forme jednovláknovej RNA. Viac si o nich môžete prečítať v editoriáli vedeckého časopisu The Journal of Infectious Diseases.

Pasteurov výskum besnoty

To, že také čosi ako vírusy existuje a spôsobuje ochorenia, predvídal francúzsky chemik a biológ Louis Pasteur už v devätnástom storočí. O baktériách ako príčine nákazlivých chorôb vďaka svetelnému mikroskopu už vedel.

V Pasteurových časoch sužovala ľudí besnota. Ten, koho pohrýzlo besné zviera, nemal šancu prežiť. Pasteur besnotu skúmal, konkrétne na králikoch.

Nepodarilo sa mu však objaviť príčinu ochorenia. Také zariadenie, ktoré by dokázalo zachytiť niečo také malé ako pár nanometrov merajúci vírus – stokrát menší ako baktéria – vynašli až v nasledujúcom storočí a ide o elektrónový mikroskop.

Pasteur si bol istý, že besnotu podobne ako iné nákazlivé ochorenia musí spôsobovať nejaký mikroorganizmus. Nenechal sa odradiť tým, že ho nebol schopný pozorovať, a rátal naisto s jeho existenciou. A hľadal ho v mozgu postihnutých králikov, keďže besnota sa prejavovala neurologickými poruchami.

Použil králičí preparát a chlapca zachránil

Po mnohých pokusoch prišiel so svojimi kolegami na to, že ak zaočkuje zdravého králika mozgovým tkanivom uhynutého králika, ochráni ho pred besnotou. A tak, keď jedného dňa v roku 1885 na bránu jeho ústavu zaklopali nešťastní rodičia pohryzeného deväťročného chlapca, Louis Pasteur bol pripravený. Použil králičí preparát a chlapca zachránil.

Mimochodom, zachránený Joseph Meister potom celý život pracoval ako správca Pasteurovho ústavu a podľa legendy 24. júna v roku 1940 radšej spáchal samovraždu, ako keby mal do inštitútu vpustiť vojakov Wehrmachtu.

Pasteurov génius bol v tom, že rátal so svojou nedokonalosťou a vďaka tomu objavil to, čo bolo v jeho časoch ešte neviditeľné. Podobne ako keď Mendelejev nechal vo svojej tabuľke voľné miesta pre ešte neobjavené prvky.

Nákazlivé norovírusy

Ale vráťme sa k norovírusom. Nie sú také nebezpečné a smrteľné ako vírus besnoty, ale zato sú omnoho nákazlivejšie.

Norovírusy, ktoré patria medzi kalicivírusy, sú vskutku mimoriadne nákazlivé, to znamená, že sa ľahko prenášajú z človeka na človeka, a stačí ich málo, aby vyvolali ochorenie – na prstoch jednej neumytej ruky by sa dali porátať. Rýchlo sa totiž množia.

Okrem toho sú málo imunogénne. To znamená, že sa dokážu úspešne vyhnúť imunitnej odpovedi, lebo veľmi rýchlo mutujú. To všetko z nich robí dokonalé ľudské patogény.

Ak sú hostiteľom norovírusov bunky črevnej výstelky talentovaného lyžiara, môže sa pre tento raz s medailou rozlúčiť. Najlepšie, čo v tejto situácii môžu olympionici urobiť, je poriadne si umývať ruky.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie