V Poľsku smog prekračuje aj päťsto percent. Slovensko kráča rovnakou cestou, len sa o tom ešte nevie

Presne pred rokom Slovensko a Poľsko zasiahol obrovský smog. V Poľsku bol natoľko veľký, že obrázky z podkrakovskej dediny Skala sa dostali aj na titulky svetových médií, vrátane Financial Times.

Ale aj na Slovensku bolo znečistenie ovzdušia najväčšie za posledných 10 rokov a vláda začala konať. Čo sa za rok zmenilo a aké sú vyhliadky na prekonanie smogu a slovensko-poľsku spoluprácu v tejto veci?

Problém kúrenia

Ako je na tom dnešné Poľsko? Ako kde. Čím idete ďalej na sever, tým je vzduch čistejší. Pri Baltickom mori sa číremu ovzdušiu môžete tešiť celý rok. Situácia je najhoršia na juhu krajiny, blízko slovenských a českých hraníc, najmä v Malopoľskom, Podkarpatskom a Sliezskom vojvodstve.

Na rozdiel od Slovenska nie sú hlavným zdrojom smogu autá a priemysel, ale vykurovanie. V Poľsku je drahý plyn a vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) rôznymi spôsobmi podporuje stratové sliezske baníctvo.

Práve preto väčšina individuálnych bytov je vykurovaná uhlím, ktoré sa spaľuje často v starých, neekologických kotloch. Od roku 2013 samosprávy rôzne podporujú likvidáciu starých kotlov a publikujú optimistické správy, koľko sa toho podarilo vymeniť na ekologickejšie vykurovanie.

Prečítajte si

Na juhu Poľska je viac smogu ako v Pekingu, ľudia kúria uhlím aj plastovými fľašami

Je to však márne. Ako uviedol Andrzej Guła, predseda Krakovskej smogovej výstrahy, v Malopoľskom vojvodstve sa vďaka dotáciám podarilo vymeniť asi 3-tisíc kotlov za nové, ekologické. V tom istom čase však pribudlo 13-tisíc nových uhoľných kotlov starej generácie, v ktorých sa dá kúriť odpadom. A identická situácia je takmer v celom Poľsku.

Slovensko v tomto kráča poľskou cestou. Je teraz v tom istom momente, v akom bolo Poľsko okolo roku 2000, keď sa problém so smogom len začínal a ľudia si ho vôbec neuvedomovali.

Podiel vykurovania uhlím a drevom na Slovensku každoročne stúpa. Prvýkrát bolo cítiť tieto efekty práve minulú zimu. Ak sa tento proces nezastaví, aj Slovensko, a najmä Orava a Kysuce, sa môžu ocitnúť na titulkách svetovej tlače.

Dobre je na tom len Krakov

Dlhé roky bol Krakov na smiech celému Poľsku, najmä vo Varšave. Poliakom sa spájal hlavne s obrovským smogom.

Bolo to dané tým, že mesto má špecifickú polohu. Leží v doline rieky Visla, obklopené zo všetkých strán kopcami. Znečistenia zo samotného mesta nemá kam odísť, lebo v Krakove vietor fúka len mierne.

Krakov sa nielenže sám otravoval dymom z 30-tisíc uhoľných kotlov (práve toľko ich narátali v roku 2013) a automobilovej dopravy, ale smeruje sem aj znečistenie zo všetkých okolitých obcí, ktoré zväčša ležia vo vyššej nadmorskej výške. Medzi ne patrí aj Skała – svetové hlavne mesto smogu, kde znečistenie presahuje 1000 percent povolenej normy, pričom susedné rýchlo sa rozrastajúce obce nie sú na tom oveľa lepšie.

V roku 2012 traja krakovskí aktivisti (Andrzej Guła, Ewa Lutomská a Anna Dworakowská) povedali, že už to ďalej takto nejde, a vytvorili Krakovskú smogovú výstrahu. Na začiatku bol na nich primátor Jacek Majchrowski nahnevaný za to, že kazia dobrú povesť turisticky známeho mesta.

Už o rok neskôr primátor zmenil názor a podporil požiadavku úplného zákazu vykurovania uhlím, drevom a iným pevným palivom v meste. Tento zákaz bude platiť od septembra 2019 a do tohto času z mesta musí zmiznúť všetkých 30-tisíc uhoľných kotlov.

Už len dvesto percent

Od toho času sa v Krakove realizuje program dotácií na likvidáciu individuálnych kotlov, ktorý je asi jedinečný v Európe. Mesto v prvých rokoch platilo sto percent nákladov na výmenu uholného kotla za plynový, pripojenie k sieti centrálneho vykurovania, prípadne aj obnoviteľné zdroje energie. Čím bližšie k zavedeniu zákazu, tým sa dotácia znižuje a dnes je to už len 60 percent. Má to prinútiť obyvateľov, aby neodkladali výmenu kotla na poslednú chvíľu.

Okrem toho, mesto prepláca ľuďom sto percent rozdielu medzi nákladmi na drahšie plynové vykurovanie a lacnejšie uhoľné. Od roku 2018 k tomu pribudol aj mestský program dotácií zatepľovania. Mesto platí do 25-tisíc zlotých (6-tisíc eur) na zateplenie individuálnych domovov a zvyšných 25-tisíc si obyvatelia môžu zobrať zo štátneho ekologického fondu v podobe dlhoročnej pôžičky (priemerný náklad na zateplenie obyčajného domu v Poľsku je práve 50-tisíc zlotých, čiže 12-tisíc eur).

Tieto kroky pomohli. Rok pred zavedením úplného zákazu kúrenia pevným palivom zostalo spomedzi pôvodných 30-tisíc kotlov už len asi 5-tisíc. Mesto ráta s tým, že väčšinu sa podarí likvidovať a zostanú už len ojedinelé prípady.

Túto zimu si obyvatelia Krakova prvýkrát za mnoho rokov mohli skutočne vydýchnuť. Nieže by tu smog nebol, ale povolené normy boli prevýšené už len mierne. Kým v Krakove to bolo do 150 až 200 percent, v okolitých obciach a v celom južnom Poľsku je štandardom 500 až 700 percent (ešte pred pár rokmi bežná cifra aj v Krakove).

Zobudili sa aj iné mestá

„Smog je len záležitosť Krakova,“ hovorilo sa v Poľsku ešte pred dvoma rokmi. O smogu v menších mestách a na vidieku sa nevedelo, pretože chýbali meracie stanice. Podobne je to dnes aj vo viacerých regiónoch Slovenska.

Napríklad, na celej Orave neexistuje ani jedna stanica na meranie kvality ovzdušia, aj keď smog tam určite je. V dedinách sa kúri uhlím, a ešte viac smogu prichádza na slovenskú Oravu z vyššie položenej poľskej časti Oravy, napríklad z Jablonky, jednej z najšpinavších obcí v celom Poľsku.

Situácia sa zmenila až v sezóne 2016/17, keď zamestnanci a aktivisti združenia Krakovská smogová výstraha začali spolu s Krakovským rozhlasom jazdiť po južnom Poľsku a robiť svoje merania nezávisle od štátneho systému. Až vtedy vyšlo najavo, že štátna ekologická správa zlyháva, a oficiálne údaje sú nanič. Rovnako je to aj na Slovensku, kde meracie stanice výrazne chýbajú, aj keď sú plány na ich rozšírenie.

Až vtedy sa ukázalo, že najhorší vzduch je práve v horách a to aj v kúpeľoch, kam Poliaci tradične jazdia oddychovať a liečiť ochorenia dýchacieho systému. Lepšie by bolo, keby zostali v centre Sliezskeho priemyselného okruhu. Vzduch v Katoviciach je lepší ako v kúpeľoch Szczawnica, Rabka-Zdroj alebo v Ojcovskom národnom parku (prípad Skały).

Neskôr sa pridali súkromníci z Krakova, ktorí vytvorili start-up Airly. Každý jednotlivec si môže nainštalovať svoje osobné, malé a nedrahé meradlo prachu PM10.

Údaje sa posielajú online na stránku a takto sa vytvoril alternatívny systém merania kvality ovzdušia. Je lepší ako štátny – tieto meradlá sú v každej najmenšej dedinke a dokonca je ich viacero v každej obci.

Smog už nikto nepopiera a v roku 2017 prakticky všetky obce začali riešiť tento problém – hlavne dotáciami na likvidáciu starého kotla. Aj keď sú tieto aktivity prevažne nedostatočné, v Poľsku sa uhoľné kotly postupne likvidujú, pribúdajú aj inštalácie na obnoviteľné zdroje energie a v spoločnosti sa už vytvorila atmosféra, že tento proces je nezvratný.

A čo Slovensko?

V Poľsku sa často dáva za príklad Slovensko, kde smog aj keď je, tak niekoľkokrát menší ako na severnej strane Karpát. V Krakove je už celé hnutie ľudí, ktorí odmietajú jazdiť do Zakopaného a poľských hôr a účelovo jazdia na lyžovačku na Slovensko alebo do Rakúska, aj keď je to drahšie.

„Užite si zimnú dovolenku na Slovensku bez smogu.“ Je čudné, že Slovensko ešte nespropagovalo toto heslo na poľskom trhu, určite by zabralo. Pričom mnohí Poliaci to berú aj ideologicky: Aj keď možno by mi ten smog na dovolenke až tak neprekážal, účelovo pôjdem na Slovensko, lebo jedine masový odliv turistov môže prinútiť Zakopané a iné poľské obce, aby konečne začali tento problém radikálne riešiť.

Slovensko bolo v Poľsku dávané za príklad aj v minulom roku. Keď sa v januári a februári 2017 v krajine objavil smog, slovenské ministerstvo životného prostredia začalo okamžite konať a pripravilo novelu zákona o ovzduší, ktorá už na jeseň 2017 vstúpila do platnosti. Zákon prináša viacero užitočných opatrení, medzi iným možnosť zavedenia emisných zón pre autá.

Lenže v slovenskom zákone chýba práve to, čím sa v oblasti smogu zaoberajú Poliaci – zákaz použitia neekologických uhoľných kotlov a nekvalitného uhlia, lepšia podpora zatepľovania individuálnych domovov a podpora obcí (najmä na Orave a Kysuciach), aby sa ich obyvatelia zbavili uhlia a prešli na ekologickejšie zdroje energie.

Samotné obce, aj keď si tento problém uvedomujú, nemajú na to zdroje. Obecný rozpočet nedovolí ani snívať o výstavbe ekologickej kotolne a jej pripojení k individuálnym domom. To si môžu dovoliť len mestá, ale aj to s podporou štátu.

Problém určite existuje. Hoci v slovenských mestách až 80 percent domácností používa centrálne vykurovanie, mnohí sa odpájajú a inštalujú kotol na uhlie a drevo. Čoraz viac ľudí rezignuje na plyn a inštaluje kotly na pevné palivo.

Je to začiatok toho istého procesu, ktorým prešlo Poľsko. Aj tam sa už smog kedysi podarilo zvládnuť, ale asi od roku 2000 sa ľudia začali postupne vracať k uhliu a drevu.

Na začiatku nikto tento proces nepociťoval, tak ako teraz na Slovensku. Lenže okolo roku 2010 už bolo neskoro. A to isté môže čakať o päť až desať rokov Slovensko, ak sa dnes tento proces nezastaví.