Denník N

Stáva sa zo Sýrie Putinov Afganistan? Médiá stále pátrajú, koľko Rusov zahynulo po americkom útoku

Masívne ruské straty v Sýrii ukazujú na novú fázu v sedemročnej občianskej vojne: všetci bojujú proti všetkým a riešenie je v nedohľadne.

Necelý mesiac pred prezidentskými voľbami sa ruské médiá stále snažia vypátrať, čo presne sa stalo 7. februára pri sýrskom meste Dajr az-Zaur. Na severovýchode Sýrie údajne zomreli mnohí ruskí žoldnieri, keď sa pokúšali zaútočiť na základňu a rafinériu, ktorú mali pod kontrolou jednotky pod vedením Spojených štátov.

Čísla obetí sa líšia od päť cez niekoľko desiatok až po stovky. 

Kremeľ najprv nechcel správy o mŕtvych ruských vojakoch po americkom útoku vôbec komentovať. Potom pripustil, že pri ňom zomrelo päť žoldnierov bojujúcich na kontrakt pre súkromnú spoločnosť. Čísla obetí sú však podľa svetových aj ruských médií oveľa vyššie.

50 a vyššie

Najnovšie v pondelok ruský denník Vedomosti napísal, že v Sýrii počas amerického náletu zomrelo najmenej 50 ruských žoldnierov, ktorí podpísali kontrakt pre súkromnú spoločnosť Vagner. Aj preto sa im hovorí Vagnerovci. Medzi obeťami by mali byť tiež občania ukrajinskej národnosti.

Podľa ruských novín sa nedá vylúčiť, že obetí môže byť nakoniec až sto. S takým číslom vyšiel po útoku aj Pentagón, ako pripomína ruský server Meduza.

Zdroje svetovej agentúry Reuters hovoria dokonca až o tristo mŕtvych či zranených Rusoch.

Celková bilancia ruských obetí od vstupu do vojny v Sýrii na strane Baššára Asada v septembri 2015 je pritom 44. Správy o takom vysokom počte ruských obetí sú pre Kremeľ, ktorý koncom minulého roka oznámil odchod zo Sýrie, veľmi nepríjemné.

„Čo tam bránime? Ropnú žilu pre Putina,“ citovala ruská televízia Dožď v reportáži príbuzných mŕtvych vojakov, no rovnako sa v nej pýtala, či tam bojujú proti teroristom, ako vykresľuje Kremeľ, alebo jednoducho bojujú za biznis plány na strane sýrskeho prezidenta Baššára Asada.

Viacero ruských novín napísalo, že namiesto boja proti terorizmu išlo v tomto prípade o biznis, keď sa skupina Vagner snažila Asadovi získať rafinériu. Kontrolu ropných polí na východe Sýrie podľa magazínu New Yorker vláda Donalda Trumpa využíva na získanie väčšieho vplyvu.

Ruský prezident na základni Chmejmím v Sýrii. Foto – AP

 

Dve ruské vojny v Sýrii

„Zrážky ukazujú, že Moskva je v Sýrii vojensky angažovaná oveľa viac, než tvrdí, a riskuje, že sa ocitne v priamej konfrontácii so Spojenými štátmi,“ napísala agentúra Reuters. Ak by sa jej čísla potvrdili, išlo by o najväčšie ruské straty od roku 2014, keď údajne v jednom z bojov na ukrajinskom Donbase zomrelo sto ruských bojovníkov.

Aj takých, ku ktorým sa Moskva oficiálne nehlási.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharová minulý týždeň tvrdila, že správy o smrti desiatok či stoviek ruských občanov sú klasickou dezinformáciou. Ruský vojenský doktor, ktorého vyslali do Sýrie, pre agentúru Reuters však povedal, že tam zomrelo sto ruských vojakov a dvesto bolo zranených.

Viacerých z nich potom ruské médiá našli v ruských nemocniciach.

Petrohradský server Fontanka napísal, že asi 3-tisíc Rusov bojovalo v Sýrii na základe kontraktu s Vagnerom od roku 2015. Podľa izraelského denníka Haarec majú na starosti hlavne ochranu lukratívnych ropných a plynových polí. To všetko pripomína taktiku Kremľa na východe Ukrajiny, kde ruskí vojaci bojujú na strane proruských separatistov, no Moskva sa k nim nehlási.

„Rusi nie sú veľmi nadšení z idey o impériu, ktoré bude zahŕňať aj ich chlapcov, ktorí sa budú vracať domov mŕtvi,“ citoval Haarec Marka Galeottiho z pražského Inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

„Jednotky, ktoré zomreli v Sýrii, nazývajú žoldniermi, a nie hrdinami. Uveria im to ruskí občania?“ pýta sa komentátor agentúry Bloomberg Leonid Beršidskij.

Ani jeden z mŕtvych nedostane posmrtnú medailu ako pilot zostreleného lietadla Su-25 Roman Filipov. Dôvodom je podľa Beršidského to, že sa pokúšali získať rafinériu, a v tomto prípade nešlo o oficiálne geopolitické ciele Kremľa.

Podľa neho sú totiž Rusi angažovaní v dvoch vojnách v Sýrii – v jednej bojujú za geopolitické priority Kremľa, v tej druhej ide čisto o komerčný profit. Podľa Fontanky na ochrane ropných polí v Sýrii zarába aj „Putinov šéfkuchár“ Jevgenij Prigožin, ktorého Američania obvinili, že sa s trolovacou farmou miešal do amerických volieb.  

Deliaca čiara medzi žoldniermi a ruskými vojakmi v Sýrii je síce podľa Beršidského často nejasná, ale existuje. Podľa známych informácií sa napríklad ukazuje, že 7. februára sa proasadovské sily s pomocou ruských žoldnierov snažili získať rafinériu z rúk opozície. A ak by im to vyšlo, nechválila by sa tým Moskva, ale bol by to Damask, keďže Vagner je v prvom rade ich klientom.

Situácia je podľa ruského komentátora podobná aj na Ukrajine, kde má Kremeľ podľa Beršidského jasný záujem – destabilizáciu Ukrajiny.

Podľa ruského experta z Conflict Intelligence Team Ruslana Levieva si Vagner najíma ľudí, ktorí väčšinou bojovali na Donbase. Sú medzi nimi aj veteráni z Afganistanu, ale napríklad aj ukrajinskí občania. „Je to taký zmiešaný tím, že nejde len o prokremeľsky zmýšľajúcich ľudí,“ povedal Leviev.

„Väčšinou ide o ľudí, ktorí prichádzajú z regiónov a zháňajú prácu, aby nakŕmili svoje rodiny,“ dodal ruský expert s tým, že zbabraná ruská operácia zrejme neprebehla v koordinácii s ruskou armádou.  

Komplikovaná Sýria: všetci proti všetkým

Po siedmich rokoch sa vojna v Sýrii stáva stále komplikovanejšou s mnohými hráčmi, ktorí raz bojujú proti sebe, inokedy v koordinácii, napríklad proti teroristom z Dáišu. Nedávna ofenzíva Izraela, ktorý prišiel o stíhačku F-16 po útoku na ruské protiletecké batérie, je toho príkladom. Išlo o najvážnejší vstup Izraela do Sýrie od roku 1982.

Izraelská armáda tvrdí, že zničila značnú časť sýrskej obrany potom, ako na jej územie prenikol iránsky dron. „To všetko ukazuje, že vojna v Sýrii vstúpila do novej a možno ešte nebezpečnejšej fázy,“ napísal Economist.

Nikto – ani Izrael, ani Irán – podľa neho nechce úplnú vojnu, no skúšajú limity toho druhého. Ak by sa napätie zvýšilo, Moskva by si musela vybrať, či ostane v koalícii s Iránom, ktorého vojaci s Hizballáhom kryjú Asada na zemi. Do toho na severe prebieha konflikt medzi Tureckom a Kurdmi, ktorí sa najnovšie údajne dohodli na spolupráci s Asadom proti Ankare.

„Je to oficiálne: Sýria sa stala vojnou všetkých proti všetkým,“ napísal v komentári Bloomberg a masové straty Rusov po amerických útokoch sú toho dôkazom.

„Hoci sa Putin štylizuje ako arbiter sýrskeho osudu a organizátor mierového procesu, nad inými hráčmi má len malú kontrolu,“ dodáva britský týždenník. Ukázalo to aj fiasko mierových rokovaní v Soči, ktoré len nahnevalo zástupcov sýrskej opozície.

Kým doteraz stála víťazná PR kampaň Kremeľ pomerne málo, s rastúcim počtom obetí sa pre Putina sýrska kampaň stala náročnejšou, než sa zdalo. „Vyriešenie sýrskej občianskej vojny nikdy nebolo jednoduché, ale keď sa krajina stáva dejiskom širšieho medzinárodného konfliktu, jeho vyriešenie sa môže stať vyložene nemožným,“ dodáva Noah Feldman pre Bloomberg a Sýriu prirovnáva k vojne v Afganistane, ktorej neriešiteľnosť súvisela s množstvom zahraničných aktérov.

A to trvá už 40 rokov a koniec je v nedohľadne. Nič nenasvedčuje tomu, že trápenie Sýrčanov sa tiež čoskoro skončí.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie