Denník N

Newsfilter: Teraz sa začne ozajstný boj o marihuanu a o civilizačný pokrok

Rok 2012, bojovník proti drogám Zelník vedľa svojho šéfa Slotu. Foto – TASR
Rok 2012, bojovník proti drogám Zelník vedľa svojho šéfa Slotu. Foto – TASR

1. Dekriminalizácia drog ide do vlády, SNS do boja 2. Slovensko možno tiež čaká smogová rana 3. SaS ponúkla vynovenú Agendu 2020, je hlavne pre firmy + krátke správy, Shooty a MMŠ.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti dňa vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Dekriminalizácia drog ide do vlády, SNS do boja

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dokonala dielo, ktoré by mohlo posunúť Slovensko medzi civilizované krajiny, kde sa nechodí do väzenia hoci aj za jeden joint. Navrhla, napísala a bez väčších zásahov posunula na pripomienkové konanie návrh zákona, vďaka ktorému tu s prižmúrenými očami budeme môcť hovoriť o dekriminalizácii marihuany (a malého množstva iných drog). No v momente, keď svoj návrh posunula do vlády, jej koaličný partner buchol do stola. SNS žiadnu dekriminalizáciu nepodporí. SNS verí, že naše deti najlepšie ochráni pred drogami tak, že zopár z nich zavrie do väzenia alebo im dá podmienku.

SNS ako vždy prvoplánová. „Prísny zákon je vyhovujúci. Drogy sú obrovským rizikom pre spoločnosť. Je našou povinnosťou chrániť všetkých, najmä mladých ľudí,“ dušoval sa dnes poslanec SNS Štefan Zelník. Jeho kolega Tibor Bernaťák mal v súvislosti s návrhom výhradu konkrétne k heroínu a ku kokaínu, ale či to znamená, že marihuana cez SNS prejde, nevieme. Napokon obaja budú mať k tomu zajtra tlačovku. Dovtedy si snáď SNS ujasní, ktoré drogy jej prekážajú.

Strana Naliateho Slotu. Napokon, ak by dekriminalizácia padla na SNS, bolo by to symptomatické. Kým Slovensko túto tému ignoruje, svet sa pod váhou argumentov za pragmatickú drogovú politiku zásadne zmenil. Teraz sa po rokoch našla aj u nás sila schopná túto tému nielen otvoriť pred voľbami (ako SaS), ale aj zhmotniť do zákona a predložiť na hlasovanie. Problém je, že Lucia Žitňanská je ministerkou aj vďaka SNS, pri ktorej argumenty nehrajú žiadnu úlohu. Navyše je to strana, ktorú viac ako desať rokov viedol ikonický opilec (ktorému taký Zelník robil roky podržtašku aj roztlieskavača). Zelníkovi a SNS je z duše jedno, či vaše deti pijú, fetujú alebo jedia náplne do umývačky riadu, majú svoje dogmy a tých sa držia. A kým sú vo vláde, civilizačný pokrok musí počkať.

2. Slovensko možno tiež čaká smogová rana

V týchto dňoch si majú dávať pozor obyvatelia Nitry. Znečistenie vzduchu prachovými časticami tam dosiahlo takú úroveň, že úrad vyzval obyvateľov na „obmedzovanie úletov znečisťujúcich látok do ovzdušia“. V januári počúvali varovania obyvatelia Jelšavy. Smogová výstraha tretieho stupňa hovorila, aby čo najmenej vetrali, podľa možnosti nevychádzali von a keď, tak aby rozhodne nešportovali. Minulý týždeň zase SHMÚ varoval Martin, Žilinu a Vrútky  pred vysokými emisiami PM10 z vykurovania pevným palivom.

Po tom, čo sa Slovensko očistilo od socialistických komínov a celé roky vykazovalo zlepšovanie v ekologických parametroch, sú správy o návrate smogu trochu nečakané. Je však možné, že to tak nebude dlho a že si na ne budeme musieť zvyknúť. Najmä ak sa u nás deje niečo podobné, ako sa v posledných rokoch dialo v Poľsku.

Návrat dreva a uhlia. Ako v Denníku N písal Krakovčan Kuba Łoginov, príliš drahý plyn prinútil obyvateľov obcí, aby sa vrátili ku kúreniu uhlím a drevom. A to v takej miere, že v niektorých častiach krajiny hovorili o 500- aj tisícpercentnom prekročení smogových limitov. No kým súčasná poľská vláda (podobne ako slovenská) podporuje miestnu uhoľnú loby, niektoré poľské mestá začali problém reálne riešiť. Konkrétne v Krakove vymenili najmenej 25-tisíc starých, neekologických kotlov a situácia sa dramaticky zlepšila.

Deje sa niečo také aj na Slovensku? To oficiálne nikto nevie. Napríklad v Jelšave majú okolité magnezitky uveriteľný argument, že nie sú znečisťovateľom, pretože problém je len v zime. A naopak, stará správa Úradu verejného zdravotníctva hovorí, že keď niečo vo vzduchu stúpa, sú to častice PM10 a produkujú ich domácnosti, keď v zime zakúria, nie priemysel. Začali teda ľudia v Jelšave kúriť uhlím alebo drevom? A v Nitre tiež? Budú sa varovania pred splodinami z kúrenia opakovať v Žiline a v Martine?

To, žiaľ, nevieme, pretože to štát zatiaľ nezaujíma. Vlani sa síce novelizoval zákon o ochrane ovzdušia, no ten nijako nerieši kúrenie. Jediné, čo vieme, je, že vláda Roberta Fica dotuje ťažko stratovú ťažbu uhlia.

V Poľsku, ale aj v Česku sa zobudili, keď už sa ľudia takmer dusili. U nás ročne zomrie v dôsledku znečisteného vzduchu asi 5 800 ľudí. Snáď sa vláda zobudí skôr, ako počet miest s pravidelnými varovaniami dosiahne desiatky.

3. SaS ponúkla vynovenú Agendu 2020, je hlavne pre firmy

SaS dnes predstavila ďalšiu, tentoraz ekonomickú časť svojho programu. Jej názov Agenda 2020 nie je nový, pretože s ním SaS prišla už pred voľbami 2016, a ako sama hovorí, pôvodnú agendu len aktualizovala.

Strana podnikateľov. Kým prakticky celá politická scéna sa v posledných mesiacoch oprela do témy nízkych platov a hľadá cestičky, ako firmy dotlačiť k zmenám, SaS sa konzistentne profiluje ako strana podnikateľov. Richard Sulík hovorí, že životná úroveň ľudí stúpne vtedy, keď sa bude dariť firmám. A dodáva, že postavenie podnikateľov sa počas Ficovej vlády len zhoršovalo, takže je čas na… Agendu 2020.

Agenda agendy. Jej kostra naozaj stojí na základoch, ktoré pomáhal v strane stavať ešte Jozef Mihál. To znamená nižšie dane a odvody, menej administratívy a celkovo najmä menej štátu v ekonomike. Novinky v Agende po dvoch rokoch sú napríklad v presadzovaní 19-percentnej rovnej dane namiesto 15 percent, ktoré obsahoval pôvodný dokument. Keď si uvedomíme, že dnes firmy platia 21 percent, ide o zreálnenie cieľov. Inak agenda viac-menej hovorí to, čo pred tromi rokmi: znížime odvody, liberalizujeme odpisy a nakladanie s daňovou stratou, zrušíme bankový odvod, zrušíme investičné stimuly, gastrolístky vymeníme za peniaze, obmedzíme firemnú administratívu.

Zamestnanci alebo živnostníci. Asi najväčšou zmenou v agende je návrh zrušiť definíciu závislej práce. Rozhodovanie sa firiem, či budú zamestnávať zamestnancov alebo živnostníkov (či dokonca eseročky), by v takom prípade bolo oveľa voľnejšie a aj ľudia by zrejme brali to, kde sú menšie odvody (živnosti). Mnoho ďalších zamestnancov by tak skončilo vo voľnejšom kontrakte s firmou, čím by ich ochrana „pred firmou“ bola automaticky slabšia, pretože by viac nevychádzala zo Zákonníka práce. V spoločenskej atmosfére, ktorá aktuálne nahráva skôr rozmaznávaniu zamestnancov, sa týmto môže SaS dostať mimo hlavného prúdu – či už na výslnie, alebo na dno.

Nudné, ale konzistentné. Ak niečo v Agende chýba, je to odvodový bonus. SaS si po odhalení fatálnych chýb vo svojom koncepte zjavne ešte netrúfla tesať odvodový bonus do svojho programu, hoci sľubuje, že tak spraví. Inak je ekonomická agenda SaS silnejšou stránkou ich sľubov. Napokon, na kompetentnom ekonomickom programe SaS vyrástla a rovná daň zrodila fenomén Sulík. Za tie roky to síce zovšednelo a dnes to pôsobí takmer nudne, ale je to konzistentné a pre SaS má zrejme zmysel robiť veci práve takto.

Jednou vetou:

4. Slovensku sa ani finančnými stimulmi príliš nedarí prilákať späť do vlasti expertov, ktorí pôsobia v zahraničí, za dva roky fungovania osobitného programu úrady obsadili len 13 vytvorených pozícií a neboli ani vyčerpané peniaze vyčlenené na projekt.

5. Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen a slovenský prezident Andrej Kiska varovali pred plánom rakúskej vlády obmedziť v EÚ vyplácanie prídavkov cudzincom na ich deti žijúce vo svojej vlasti, Van der Bellen upozornil na právne problémy, Kiska označil tzv. indexáciu za nespravodlivú.

6. Polícia pri dvoch raziách odhalila za posledný týždeň desiatky nelegálne zamestnaných cudzincov, v jednom prípade kriminalisti začali trestné stíhanie, informoval zástupca šéfa úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký.

7. Cudzinecká polícia zaznamenala v januári 37-percentný medziročný nárast žiadostí cudzincov o pobyt na území Slovenska, informoval riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ladislav Csémi.

8. Na prezidenta chce kandidovať aj Juraj Zábojník, bezpečnostný analytik, bývalý šéf slovenských policajných ochrankárov a podnikateľ.

9. V Prešove zatiaľ stopli kúpu dvoch parkovísk od firmy EEI, ktorá je známa z kontroverzného pôsobenia v Košiciach, v januári kúpu za 519-tisíc eur schválili poslanci zastupiteľstva, no mestský kontrolór upozornil na vysokú cenu a primátorka Andrea Turčanová uznesenie nepodpísala.

10. Film Čiara sa stal najúspešnejším slovenským filmom v histórii samostatného Slovenska, v celkových tržbách ho predbehli len Avatar v roku 2009 a Mimoni z roku 2015.

 Zaujímavé články:

Nemám rád náš oportunizmus. Ale na toto všetko myslím, keď čítam rýchle opozičné odmietanie Ficovho sna o Ústavnom súde. Na jednej strane som tomu rád, pretože to môže signalizovať zdravé sebavedomie, ktoré už nechce polkrok a mútny kompromis, ale skutočný krok k spravodlivejšiemu Slovensku. Na druhej strane sa však obávam, či už na to tentoraz naozaj máme.

Štefan Hríb o premiérovom odchode na Ústavný súd. (tyzden.sk)

Najmä však platí, že relatívne dobre na tom sme nie vďaka vládam Roberta Fica, ale napriek nim. A vďaka Ficovi a jeho vládam to nebude lepšie, ale horšie.

Ivan Mikloš o ekonomickom zaostávaní Slovenska. (sme.sk)

Citát dňa:

Ak ako prezident nemám byť v prvom rade srdcom tohto štátu, netúžim byť ani jeho hlavou.

Juraj Zábojník, bývalý šéf policajných ochrankárov, ohlásil svoju kandidatúru za prezidenta

FB status:

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dekriminalizácia marihuany

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Slovensko

Teraz najčítanejšie