Hviezdou samitu o budúcnosti vzdelávania bola astronautka, ktorá ovláda päť jazykov

Autor bol účastníkom samitu v zastúpení Academie Istropolitany Nova   

Prednedávnom sa v Bruseli uskutočnil Prvý samit Európskej únie o vzdelávaní. Zúčastnilo sa na ňom dvadsať ministrov a ministeriek členských štátov EÚ a mnoho ďalších prominentných politických hostí. Hviezdou podujatia sa však stala – aspoň v očiach mnohých prítomných – mladá dáma s menom Samantha Cristoforettiová. Ak by sa samit ukončil už po odznení jej príspevku, ktorý nasledoval hneď po úvodnom príhovore eurokomisára Navracsicsa, o nič podstatné by svet neprišiel. Jej príspevok totiž stručne, jasne a zároveň „ľudskou rečou“ ozrejmil všetky podstatné momenty, o ktorých sa na samite diskutovalo. Samantha pritom oficiálne s politikou ani manažovaním školských systémov nemá nič spoločné.

Že ste o Samanthe ešte nikdy nepočuli? Možno sa vám o nej aspoň niečo marí. Samantha Cristoforettiová je totiž talianska astronautka, ktorá pred troma rokmi strávila 199 dní na orbite ako členka posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice. K hviezdam má teda skutočne blízko a v súčasnosti je jedinou aktívnou európskou astronautkou.

Samanthine odporúčania

Samantha na základe vlastných skúseností a vlastného životného osudu sformulovala svoje odporúčania, ako by malo európske vzdelávanie vyzerať. Najdôležitejšie na základnom stupni vzdelávania je podľa nej to, aby škola nezničila záujem detí o učenie, ich prirodzenú túžbu po objavovaní a schopnosť fascinácie novými poznatkami.

Rodina aj škola by mali pre deti poskytnúť tvorivú, dôvernú a prívetivú atmosféru. Ona mala šťastie, že aj rodina, aj učitelia a učiteľky v škole ju práve v tomto podporovali. Viedli ju aj k tomu, aby bola cieľavedomá, vytrvalá, odolná. Étosom jej rodiny bolo heslo volere è potere (kde je vôľa, tam je aj cesta). Naučila sa veriť vo svoje vlastné sily, ale zároveň mať dôveru k ostatným. Každé dieťa by malo mať túžby a sny, pretože aj vďaka nim sa stáva lepším človekom.

Záujem o technické a prírodné vedy sa v nej prebudil skoro, v tínedžerskom veku. Keďže navštevovala „klasické“ talianske gymnázium, v kurikule prevažovali humanitné predmety. Nepovažuje to však za vážny nedostatok či problém, a to z viacerých dôvodov. Pri učení sa prírodovedných predmetov dôležitejšia ako suma nahromadených informácií a poznatkov je práve metóda – vedecká metóda –, ktorou si poznatky osvojujeme.

Mať dobré základy, ovládať vedeckú metódu, vedieť, ako sa učiť, pestovať túžbu po poznaní – to sú kľúče k úspechu. Napriek technickým vymoženostiam prenikajúcim i do systému vzdelávania je úloha učiteľa a učiteľky nezastupiteľná. Oni musia naučiť deti ovládať uvedené kľúče k poznaniu, orientovať sa v záľahe informácií a viesť k ich ku kritickému mysleniu.

Áno, v dnešnom svete štvrtej industriálnej revolúcie je určite nutné zvýšiť dôraz na osvojenie si prírodovedných, technických a inžinierskych zručností. Nemalo by sa to však diať na úkor vedomostí, zručností a hodnôt humanitných. Humanitné disciplíny takisto prispievajú k zdokonaleniu analytických schopností, kritického myslenia a uvažovania v kontextoch a súvislostiach. Zároveň však pomáhajú k zvyšovaniu sociálnej a kultúrnej kohézie spoločnosti a k jej celkovej humanizácii.

Napriek všetkým výdobytkom techniky ostáva podstatným znakom človeka to, že sa vyjadruje v myšlienkovo bohatých, komplexných a esteticky pôsobivých slovných a písomných výpovediach. Ľudská reč redukovaná na „čvirikanie“ (tweetovanie) či iné radikálne zjednodušené formy komunikácie nie je tou pravou ľudskou rečou. V tomto zmysle je znepokojujúce, že úroveň porozumenia písanému textu, ale i schopnosť formulovať komplexné slovné výpovede u mnohých detí a mladých ľudí klesajú.

Učte sa jazyky

Samantha Cristoforettiová kládla veľký dôraz na interkultúrne vzdelávanie. Jeho súčasťou by malo byť aj učenie sa iných jazykov. Sama strávila už počas stredoškolských štúdií jeden školský rok v Amerike. Naučila sa vynikajúco po anglicky, no zároveň bol pre ňu pobyt v USA prvým veľkým „kultúrnym šokom“. Každé dieťa v stredoškolskom veku by podľa nej malo absolvovať ročné štúdium v inej krajine – nielen kvôli jazyku, ale aj preto, aby spoznalo iné kultúry a naučilo sa ich rešpektovať a akceptovať. Európania by mali omnoho viac vedieť vzájomne o sebe, aj na úkor poznania niekedy naozaj nepodstatných a nezaujímavých detailov o svojej vlastnej kultúre.

Samantha Cristoforettiová ovláda päť jazykov – okrem rodnej taliančiny aj nemčinu, angličtinu, francúzštinu a ruštinu. V každom z týchto jazykov absolvovala časť svojich štúdií. Univerzitu navštevovala v Mníchove, s ročným pobytom v Toulouse, magisterské štúdium potom ukončila v Moskve. Ďalšiu univerzitu, so zameraním na bojové letectvo, absolvovala v Neapole, s ročným pobytom v Texase.

Po niekoľkých rokoch strávených v radoch talianskeho vojenského letectva ju vybrala Európska vesmírna agentúra do astronautického výcviku. Na vyslanie do vesmíru sa pripravovala na Bajkonure v Kazachstane. Kariérna dráha Samanthy Cristoforettiovej je teda učebnicovým príkladom študijnej i pracovnej mobility, ktorej rozvoj si Európska únia na samite stanovila za cieľ.

Škola by mala podľa Samanthy podporovať vieru vo vlastné sily, sebavedomie a súťaživosť. Súťaživosť však nie je samoúčel, zároveň s ňou musia byť pestované aj také cnosti ako kooperatívnosť, schopnosť spolupráce a tímový duch. Nové výzvy, ktorým ľudstvo čelí, sa bez zásadne vylepšenej kooperácie na globálnej úrovni nebudú dať riešiť. „Všetci sme členmi a členkami posádky vesmírnej lode s názvom Planéta Zem – prežiť môžeme len vtedy, ak sa naučíme celosvetovo spolupracovať.“