Vlastný portrét
Man Ray je tým Parížom, po ktorom neprestaneme túžiť, hocikde vo vesmíre by sme boli.
Teda Vlastní portrét, lebo je to v češtine. Jedna z kníh, ktoré som nevrátil. Túto konkrétne kamarátke Radke Kubánikovej. Nemal som to v úmysle, ale akosi mi zostala a zatiaľ sa naspäť k svojej majiteľke nedostala.
Vlastní portrét Man Ray vydal Odeon ako 46 zväzok edície Paměti Korespodence Dokumenty. Vyšla v roku 1968, takže v minulom storočí. Pekná knižka, prečítam si ju znova a potom ju už konečne možno vrátim.
Mám rád začiatky kníh, prvé vety, ak sa mi prvá veta nepáči, väčšinou nečítam ďalej. ,,Matka mi vyprávěla, že jsem nakreslil prvního panáčka na papír, když mi byli tři roky.“
To je dobrá prvá veta, môžeme čítať ďalej alebo nasadnúť na vláčik a odviezť sa v tieto predjarné dni z Petržalky planinou s majestátnym pozadím zasnežených Álp do hlavného mesta cisárstva a tam vedľa Kholmarktu zájsť do Bank Austria Kunstforum Wien a pozrieť si výstavu Emmanuela Radnitzkeho narodeného 1890 vo Filadelfii. Známeho v Paríži pod menom Man Ray.
Man Ray je synonymom radosti, hry, pôžitku. Ako povedal jeho priateľ Marcel Duchamp.
Výstavu otvorili minulý týždeň a bude až do mája, ale odporúčal by som vám ísť tam čím skôr.
Predjarie vo Viedni je plné nádeje nastávajúcich teplých týždňov a Viedenčania, ináč dosť pricapení, akosi pookrejú. A k tomu všetkému sa Man Ray veľmi hodí, výmyselník a surrealista, milovník a milovaný, človek a lúč, fotograf a vynálezca, módny a moderný, miláčik parížskej bohémy, voľný a nepolapiteľný. To všetko a ešte oveľa viac je Man Ray.
Všetky tie nádherné ženy, ktoré fotografoval. Mladá Meret Openheim s černošskou maskou, Kiki z Montparnassu ako violončelo, úžasná Lee Miller, Coco Chanel s neodpustiteľnou cigaretou a mnoho ďalších. Objekty zvláštnej povahy, koláže a asambláže, rayogrami, solarizácie a sochy a kresby a obrazy.
Man Ray je naozaj zábava. Ukradnem Ernestovi jeho názov a nalepím ho Manovi rovno na čelo! Man je Pohyblivý Sviatok! Je tým Parížom, po ktorom neprestaneme túžiť, ktorý nás nikdy neopustí a vždy si ho nosíme zo sebou, hocikde vo vesmíre by sme boli.
Alebo ako spieva David:
There’s a starman waiting in the sky
He’d like to come and meet us
But he thinks he’d blow our minds
There’s a starman waiting in the sky
He’s told us not to blow it
Cause he knows it’s all worthwhile
He told me:
Let the children lose it
Let the children use it
Let all the children boogie
A keď si všetko riadne popozeráte, priatelia, prejdite smerom ku Graben a hneď na rohu si dajte niečo fajnové U čiernej ťavy teda Zum Schwartzen Camel.
Tak na zdravie a dobrú chuť. A pekný deň.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
