Macron chce vrátiť povinnú vojenskú službu, kurz o obrane plánuje už pre 11-ročné deti
Väčšina krajín zrušila brannú povinnosť, francúzsky prezident ju chce znovu obnoviť po 20 rokoch.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce obnoviť povinnú vojenskú službu. Ak by sa mu tento sľub podarilo presadiť, vo Francúzsku by opäť platila branná povinnosť po vyše 20 rokoch.
Macron ešte počas prezidentskej kampane sľuboval, že všetkým mladým ľuďom „ponúkne priamu skúsenosť z vojenského života“. Podľa neho by to posilnilo vlastenectvo a sociálnu súdržnosť.
Macron je pritom prvý francúzsky prezident v moderných dejinách krajiny, ktorý túto službu neabsolvoval. Keď na ňu dosiahol vek, vo Francúzsku už neexistovala.
Roztržky vo vláde
Podľa Macrona by branná povinnosť trvala tri až šesť mesiacov. Mala by prebiehať v troch etapách.
Najskôr by počas jedného týždňa absolvovali takzvaný obranný či občiansky kurz 11- až 16-ročné deti. V druhej etape by išlo o týždennú stáž, ktorá by sa skončila slávnostným odovzdaním občianskeho preukazu za prítomnosti zástupcov štátu. A v tretej by Francúzi vo veku 16 až 25 rokov absolvovali vojenský výcvik alebo inú občiansku službu.
S Macronovým plánom však nesúhlasia niektorí jeho ministri, predovšetkým ministerka obrany Florence Parlyová. Tá pred dvoma týždňami uviedla, že táto služba by pravdepodobne nebola povinná.
Rovnaký názor mal aj minister školstva Jean-Michel Blanquer, podľa ktorého by branná povinnosť spôsobila prerušenie školskej dochádzky, osobného alebo kariérneho rastu mladých ľudí.
Nakoniec roztržky svojich ministrov ukončil Macron tým, že svoj záväzok z kampane meniť nebude.
„Táto univerzálna národná služba pod dohľadom ozbrojených síl a národnej polície bude zameraná na mladých mužov a ženy, čo by malo predstavovať 600-tisíc ľudí ročne,“ povedal Macron ešte počas prezidentskej kampane a spresnil, že by išlo o Francúzov vo veku 18 až 21 rokov, ktorí ešte nie sú na trhu práce.
Konkrétne návrhy má predstaviť vládna pracovná skupina v apríli. Podľa predbežných plánov by povinnú vojenskú službu vo Francúzsku mali zaviesť už na budúci rok a jej cieľom bude naučiť ľudí vyznávať hodnoty Francúzska.
Príprava na vojnu?
Kritici však upozorňujú, že branná povinnosť spôsobí zbytočnú záťaž na rozpočet obrany, ktorý už vyčerpáva zvýšená bezpečnosť v uliciach po teroristických útokoch v roku 2015.
Podľa denníka Les Échos zavedenie povinnej vojenskej služby vyjde francúzsku pokladnicu na dve až tri miliardy eur ročne.
Iní zas tvrdia, že armáda, ktorá rieši aj zahraničné vojenské operácie, by sa nemala zaoberať výcvikom tých, ktorí nikdy nebudú bojovať.
Zástancovia povinnej vojenskej služby zase uvádzajú, že práve mladí branci by mohli nahradiť profesionálnych vojakov vo francúzskych mestách, ktorí takto prichádzajú o dôležitý tréning a postupne strácajú svoje zručnosti.
Proti povinnej službe sa búria predovšetkým študenti, podľa ktorých by mala zostať dobrovoľná.
„Zavedením povinnej služby nevytvoríme pocit spolupatričnosti. Mladí chcú vo svojom konaní a rozhodnutiach vidieť zmysel, ale tým, že ich donútite, to nedosiahnete,“ povedal podľa Le Monde Jimmy Losfeld zo študentského zväzu FAGE.
Macron počas prezidentskej kampane tiež sľúbil, že do roku 2025 zvýši rozpočet na obranu z 1,8 na 2 percentá HDP, k čomu sa zaviazali štáty NATO pred dvoma rokmi. Kým vlani dostala francúzska armáda z rozpočtu 32,7 miliardy eur, tento rok to bude viac ako 34 miliárd eur.
Macron ešte vlani naznačil, že návrat povinnej vojenskej služby je prípravou na vojnu.
„Vstúpili sme do obdobia medzinárodných vzťahov, kde je vojna opäť možným horizontom politiky,“ povedal.
Otázna však zostáva logistika celej tejto zmeny – chýba ubytovanie aj vojenský personál, ktorý by sa tisícom brancov venoval a poskytoval im lekcie aj tréning.
„Mnoho ľudí povedalo, že je to nemožné,“ uviedol Macron ešte v januári. „To ma prinútilo uveriť, že je to nutné.“
Namiesto brancov profesionáli
Vo Francúzsku zaviedli povinnú vojenskú službu po revolúcii, išlo predovšetkým o spôsob, ako sa vyrovnať s veľkou demobilizáciou po páde Robespierra. Táto povinná služba neskôr pomohla Napoleonovi podnikať náročné vojenské výpravy a boje.
V druhej polovici 20. storočia vojenskú službu skrátili, pričom ju postupne ukončili v rokoch 1996 až 2001. O jej zrušení rozhodol prezident Jacques Chirac v roku 1997.
Mnoho krajín v posledných rokoch upustilo od povinnej vojenskej služby a uprednostňuje profesionálnu armádu. Ak niektoré štáty v tejto politike pokračujú, môže to zaťažovať ich rozpočty a navyše to pre krajiny nemusí znamenať nejakú výraznú vojenskú výhodu.
Grécko, Fínsko aj Rusko majú povinnú vojenskú službu. Brannú povinnosť majú aj Estónci, ktorí ju absolvujú najmenej osem mesiacov.
Švédsko, ktoré túto prax zrušilo v roku 2010, ju znova obnovilo v roku 2017 pre zvýšené napätie v Pobaltí. Rovnako ju pre hrozbu zo strany Ruska zaviedli po anexii Krymu aj v Litve.
Slovensko brannú povinnosť zrušilo v roku 2006.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
