Denník N

Dieťa dýchalo piesok, opisoval lekár masaker v Ghúte, ktorý pokračoval aj na druhý deň

Zranený Sýrčan po útoku vládnych jednotiek v Ghúte. Foto – AP
Zranený Sýrčan po útoku vládnych jednotiek v Ghúte. Foto – AP

Masívne nálety sýrskej vlády na opozičnú baštu neďaleko Damasku pokračovali po najkrvavejšom dni za posledné roky.

Ani tretí deň po sebe sa nezastavili masívne útoky sýrskeho režimu na civilistov vo východnej Ghúte neďaleko Damasku. Bombardovanie pokračovalo podľa agentúry Reuters aj v utorok a zomrelo pri ňom najmenej 49 ľudí.

Celkovo tak od nedele zomrelo skoro dvesto ľudí.

V pondelok východná Ghúta zažila najkrvavejšie bombardovanie za posledné tri roky v priebehu jedného dňa. Nová ofenzíva vyvolala špekulácie, že režim Baššára Asada sa chystá na pozemnú operáciu. 

V pondelok podľa odhadov sýrskych aktivistov zomrelo najmenej 127 civilistov, z toho 20 detí. Stovky ďalších ľudí boli zranené, z nich mnohí kriticky, tvrdila po útokoch exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR).

Boj o poslednú baštu

Oblasť neďaleko Damasku je poslednou baštou sýrskej opozície, ktorú Baššár Asad nemá pod kontrolou v blízkosti hlavného mesta.

„Stojíme pred masakrou 21. storočia. Ak masakrom 90. rokov bola Srebrenica, 80. rokov Halabdža a Sabra a Šatila, tak východná Ghúta je masakrom tohto storočia práve teraz,“ citoval Guardian lekára z Ghúty.

Na záberoch Bielych heliem bolo vidno čerstvo zbombardované ulice plné zrútených domov, všade bolo počuť výkriky. Podľa Mounira Mustafu z humanitárnej organizácie to pripomínalo súdny deň.

Útoky na východnú Ghútu podľa blízkovýchodnej korešpondentky BBC Liny Sindžáb zasiahli nielen civilistov, ale aj viaceré miesta dôležité na prežitie – okrem nemocníc trafili vládne jednotky aj pekárne či sklady, kde sa uchovávajú potraviny.

Zasiahnuté cesty v okolí len skomplikujú dodávky humanitárnej pomoci, ktorých sa na miesto už predtým dostávalo len veľmi málo. OSN už dlho upozorňuje na extrémne vysokú podvýživenosť detí.

„Je nevyhnutné ukončiť toto nezmyselné ľudské trápenie,“ vyzval podľa AFP predstaviteľ OSN Panos Moumtzis, ktorý riadi humanitárnu koordináciu pre krízu v Sýrii. Jeho apel však neodradil sýrsku vládu od pokračovania ofenzívy.

Po bombardovaní v Ghúte. Foto – AP

Medzinárodné veľmoci však podľa Washington Post majú veľmi malý záujem o oblasť s menej ako 350-tisíc obyvateľmi bez medzinárodných hraníc.

Podľa dohody hlavných hráčov v konflikte pritom ide o „deeskalačnú zónu“, ktorú kontrolujú opozičné islamistické skupiny, ale aj džihádisti.

„Pre východnú Ghútu to bol veľmi zúfalý deň, zažili sme veľa leteckých útokov, ostreľovania a bombardovania. Nemohol som vyjsť z domu, aby som išiel po jedlo na obed pre rodinu, či mlieko pre bábätko,“ opisoval miestny obyvateľ pre BBC situáciu, ktorá mu pripomínala dážď plný rakiet a striel. „Nemôžete urobiť nič pre svoje deti, tak maximálne s nimi ísť do podzemia, ktoré je veľmi nezdravé, nemôžu sa tam s nikým hrať.“

Dieťa s pieskom v pľúcach

Nálety, ktoré pripomínajú ofenzívu na Aleppo pred dvomi rokmi, zasiahli podľa miestnych aktivistov štyri kliniky a nemocnice. Bombardovanie vyradilo z fungovania aj pôrodnícke centrum. Pri útoku podľa Guardianu zomrel anestéziológ. Za posledné tri mesiace zomrelo v oblasti, kde žije asi 350-tisíc ľudí, viac ako sedemsto ľudí.

„Pred chvíľou prišlo ku mne dieťa, bolo modré v tvári, ledva dýchalo, ústa malo plné piesku. Vybral som mu ho rukami. Nemyslím si, že by im bolo niečo, o čom sa píše v akýchkoľvek učebniciach medicíny. Zranené dieťa dýchajúce pľúcami plnými piesku,“ povedal miestny doktor pre britské noviny.

Veľmi zlá humanitárna situácia je po útokoch vládnych a provládnych síl aj v oblastiach Idlib a Alepo, kde podľa Lekárov bez hraníc došlo k jednému z najväčších vysídlení ľudí počas siedmich rokov občianskej vojny.

V roku 2013, keď Asadov režim použil chemické zbrane, v Ghúte zomrelo podľa odhadov 1300 ľudí. Naposledy chemické zbrane v takom rozsahu použil Saddám Husajn v Halabži proti Kurdom v roku 1988.

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie