Denník N

O mýte slovanskej vzájomnosti

Keby sme sa dokázali poučiť z dejín, myšlienka slovanskej vzájomnosti by už dávno bola zabudnutá.

Autor je vysokoškolský pedagóg, archeológ

Už dlhšie opakujem názor, že nám chýbajú znalosti z histórie, čo má vplyv na naše občianske a politické postoje v každodennom živote. Videl som a stále vidím počiatok riešenia tejto nevedomosti vo zvýšení počtu hodín dejepisu na základných a stredných školách ruka v ruke so skvalitnením učebníc a učiteľov.

Závažným problémom sa javí neznalosť historických faktov najmä u politických predstaviteľov, keďže môže ovplyvňovať ich rozhodnutia o nás a našej budúcnosti. Len nedostatočným historickým vzdelaním si vysvetľujem z času na čas sa objavujúce myšlienky našich politikov o potrebe akejsi slovanskej vzájomnosti, a myslí sa tým najmä náš vzťah k Rusku. Nie vždy sú tieto postoje vyjadrené explicitne, ale činy tomu nasvedčujú viac než dostatočne. V poslednom období to badať najmä na predstaviteľoch SNS (Danko, Gajdoš…) či Smeru (Blaha…), prípadne u istej časti KDH (ak je ešte Ján Čarnogurský jeho členom).

Len teoretická vzájomnosť

Kde sú historické korene slovanskej vzájomnosti a rusofilstva? Línia sa tiahne od nemeckého filozofa 18. storočia Johanna Gottfrieda von Herdera, ktorý prisudzoval Slovanom rozhodujúcu úlohu v budúcom historickom vývoji. K našim popredným predstaviteľom myšlienky panslavizmu možno prirátať Jána Kollára, štúrovcov a v rámci Slovenskej národnej strany najmä Svetozára Hurbana Vajanského (žeby tam našli jej dnešní predstavitelia inšpiráciu?).

Idea slovanskej vzájomnosti rezonovala len u 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie