Denník N

Právnik z kauzy Bureš: Cítili sme sa pod tlakom, no teraz je už Babiš v dôkaznej núdzi

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak chce Babiš pokračovať v žalobách o pravosť agenta Bureša, bude to mať ťažké, myslí si právnik Pavol Poláček, ktorý zastupoval Ústav pamäti národa. Je z disidentskej rodiny, pri príprave na proces sa snažil vcítiť do myslenia eštebákov.

V akom štádiu sporu s Andrejom Babišom ste sa dostali k zastupovaniu Ústavu pamäti národa?

Spor sa začal žalobou v roku 2012. My sme zastúpenie prevzali v roku 2013, bolo to tuším hneď po prvom pojednávaní. Spor bol ešte na okresnom súde.

Prečo ste sa vlastne rozhodli pre zastupovanie ústavu?

Pre mňa to bola predovšetkým hodnotová záležitosť. Pochádzam totiž z disidentskej rodiny. Moji rodičia u nás na povale tlačili samizdaty, teda zakázanú literatúru. Hrozilo im za to niekoľkoročné väzenie.

Sledovala vašu rodinu Štátna bezpečnosť (ŠtB)?

Áno. Pamätám si, že keď som mal asi sedem rokov, tak nám dvaja páni klopali na dvere. S bratom sme sa išli rýchlo pozrieť ku oknu, ale mama nás odtiaľ odháňala s vysvetlením nech ideme preč, lebo idú eštebáci. Už vtedy som si uvedomoval, že ŠtB je niečo zlé.

Hovorili s vami rodičia otvorene o tom, v akom režime sme vyrastali?

Mali sme v tom celkom jasno. Boli sme totiž asi jediná rodina v Novej Dubnici, kde rodičia odmietli, aby sa z ich detí stali pionieri. To znamená, že na začiatku školského roka išli všetky deti v pionierskych uniformách, ale ja s bratom v bledohnedom obleku.

To muselo byť ťažké byť v tých rokoch iný. Ako sa k vám správali spolužiaci a učiteľky?

S bratom sme to mali v pohode. Mal som veľmi dobrú triednu pani učiteľku, ktorá nás chápala a myslím si, že nás mala aj veľmi rada. No starší súrodenci mali z toho aj problém.

Aký?

Niektorí učitelia to celkom nechápali. Keď chcela ísť staršia sestra študovať na pedagogickú fakultu, tak sa tam nedostala a musela ísť študovať strojarinu.

Takže aj preto ste prevzali zastupovanie v spore s Andrejom Babišom?

Išlo o hodnotovú vec. Samozrejme, že sme rozmýšľali, či to zoberieme, alebo nie. Boli sme začínajúca mladá firma a uvedomovali sme si, do čoho ideme. Dnes som rád, že sme boli súčasťou tejto veľkej kauzy.

Oslovil vás vtedajší šéf ÚPN Ondrej Krajňák? Ako k tej spolupráci vlastne došlo?

Ondrej Krajňák nás oslovil, či im pomôžeme v spore s Andrejom Babišom. Pustili sme sa do toho a postupne sme prebrali aj iné prípady.

Dovtedy ste teda žiadne skúsenosti s podobnými spormi nemali?

Spory, kde sa súdite s ľuďmi, ktorí sú evidovaní vo zväzkoch ŠtB, sú pomerne unikátne a môžete ich robiť len pre jedného klienta. To vysvetľuje, prečo sme skúsenosť s takýmto typom káuz dovtedy nemali. Ako advokát, ale vlastne celá kancelária, sa sústreďujeme na sporovú agendu, takže skúsenosti s rôznymi druhmi sporov a aj tými zložitejšími, máme. To sme využili aj v tomto prípade.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pavol Poláček (1980)

Pochádza z Novej Dubnice, kde so štyrmi súrodencami vyrastal v rodine disidentov. V roku 2003 ukončil štúdium európskej verejnej správy na KU Leuven v Belgicku. O rok neskôr doštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a súčasne aj európske právo na Unviersité Paris-Est vo Francúzsku. V roku 2007 si vzdelanie doplnil o kánonické a konfesné právo na Univerzite v Štrasburgu vo Francúzsku. Advokátom je od roku 2008. Zapísaný je ako právny zástupca aj pre Anglicko a Wales. Právnu prax začínal v advokátskej kancelárii ULC Čarnogurský. Pôsobil aj ako vedúci advokát v advokátskej kancelárii Havel, Holásek & Partners, kde zodpovedal za riadenie jej bratislavskej pobočky. Je aj rozhodcom Rozhodcovskej komisie Slovenskej advokátskej komory.

Ako ste sa na spor s Babišom museli pripravovať?

Bola to pomerne zložitá kauza. Museli sme sa detailne pripraviť, uvedomovali sme si, že nemôžeme robiť chyby, že sme pod drobnohľadom. V prvom kroku sme preto museli pochopiť, ako fungovala ŠtB.

Čo to znamenalo pre prípravu?

Potrebovali sme si naštudovať tisícky strán archívnych dokumentov, oboznámiť sa s fungovaním ŠtB, s fungovaním agentov, ako aj s tým, ako sa nakladalo so zväzkami. Rozprávali sme sa s historikmi ÚPN. V druhom kroku sme sa oboznámili s právnou úpravou tejto problematiky od čias komunizmu až po dnes. Museli sme študovať judikatúru v tejto oblasti. Toto všetko sme museli pretaviť do argumentov, ktoré presvedčia súdy, aby nám dali za pravdu.

To sa vám spočiatku veľmi nedarilo.

Dlhé roky sa nám to nedarilo, až prišiel zlomový okamih na Ústavnom súde, kde sme si po piatich rokoch vypočuli to, čo hovoríme celé roky. Bol to veľmi dobrý pocit.

Keď ste študovali dovtedajšie rozhodnutia súdov k sporom ÚPN pre zverejnené zväzky ŠtB, našli ste tam nejaké zásadnejšie? Alebo skôr to bolo o tom, že súdy dávali za pravdu bývalým spolupracovníkom ŠtB, že sú evidovaní neoprávnene?

Rozhodovacia prax súdov vôbec nebola dobrá a priaznivých rozhodnutí bolo minimum. Súdy často nekriticky uverili bývalým príslušníkom ŠtB ich príbehy o falšovaní zväzkov. Po nástupe Krajňáka ÚPN zásadne zmenil prístup k vedeniu súdnych sporov. To prinieslo svoje ovocie a situácia sa začala postupne meniť. Vyvrcholením bolo rozhodnutie Ústavného súdu.

Čo bolo najdôležitejšie preto, aby ste dotiahli spor s Babišom do úspešného konca?

Vytrvať do konca. Potvrdzuje sa mi to pri viacerých kauzách. Kľúčovým základom je vytrvalosť. Ako sme už hovorili, dlhé roky sa nám nedarilo. Prehrali sme na okresnom, krajskom aj na Najvyššom súde. Dali sme sťažnosť na Ústavný súd a tam sme nakoniec vyhrali. Stále si pamätám, ako som počúval to rozhodnutie, aký silný emocionálny zážitok to bol.

Naopak, ktoré z dovtedajších rozhodnutí bolo pre vás najväčším sklamaním?

Osobne som ako najväčšie sklamanie prežíval okresný súd. Mal som totiž pocit, že naše argumenty sú také silné, že nie je iná možnosť ako rozhodnúť v náš prospech. Aj v tej súdnej sieni bolo cítiť veľké sklamanie, keď pani sudkyňa rozhodla tak, ako rozhodla. Právnym sklamaním bol pre mňa Najvyšší súd, ktorý urobil viac vážnych pochybení. Asi najzávažnejším bolo to, že vykonával dokazovanie v dovolacom konaní.

To nemôže?

Dovolacie konanie je konanie prieskumné. Súd si zoberie spis a po právnej stránke ho preskúma a potom rozhodne. Nemôže vykonávať dokazovanie, zákon to neumožňuje. Najvyšší súd napriek tomu v rozpore so zákonom dokazovanie vykonal a porušil Civilný sporový poriadok, čo neskôr skonštatoval aj Ústavný súd.

Ako si vysvetľujete túto nadprácu Najvyššieho súdu?

Sám som sa nad tým viackrát zamýšľal. Asi by bolo dobré to ešte detailnejšie preskúmať, prečo súdy takto aktívne konali.

Je to až na disciplinárne konanie voči tým sudcom?

Je to skôr otázka na ministerku spravodlivosti, či ďalšie oprávnené osoby, ktoré disciplinárne návrhy môžu podávať.

Hovorili ste , že ste sa snažili pochopiť fungovanie ŠtB. Museli ste sa dostať do hláv tých eštebákov, ako zmýšľali. Na čo ste prišli?

Práve príprava na výsluchy bývalých príslušníkov ŠtB bola pre mňa najzaujímavejšou v celom spore. Predsa len sú to profíci, ktorí boli školení a mali dlhé roky praxe. Sú v tom lepší ako my. V prvom rade sme chceli vedieť, ako rozmýšľajú a ako fungovali. Tak sme si vyžiadali z archívu ich personálne zväzky, ktoré na nich viedli v rámci ŠtB, kde boli ich služobné hodnotenia a ďalšie podrobnosti. Zároveň sme si robili rešerše z verejných zdrojov, analyzovali sme výpovede iných príslušníkov z iných súdnych konaní. Tak sme sa snažili predstaviť, ako asi budú reagovať na tú ktorú otázku. Podľa toho sme si pripravili sled všetkých otázok.

Akí sú to ľudia?

Takí, akí sú.

To znamená?

Ako povedal Ústavný súd. Sú nedôveryhodní.

Sú naučení klamať?

Buď klamali vtedy, alebo teraz. Určite raz klamali.

Zastupovali ste ÚPN aj v iných súdnych sporoch. Podobajú sa v niečom svedectvá eštebákov?

Áno. Buď hovoria, že si to už nepamätajú, alebo že si ten spis vymysleli a ten agent je len fiktívny. A potom zvyknú tvrdiť, že všetku zvyšnú prácu si robili čestne a svedomito, len v tom jednom konkrétnom prípade si to celé vymysleli.

Opakujú sa v niektorých sporoch tí istí príslušníci ŠtB ako svedkovia?

Pokiaľ ide o spory, ktoré sme zastupovali my, tak vždy boli iní.

Ako vysvetľujú to, že si tie spisy vlastne vymysleli?

Rôzne. Jeden to dostal príkazom od nadriadeného, ktorý už nežije. Ďalší si chcel zlepšiť služobné hodnotenie. Iný sa snažil spĺňať prísne interné normy, a tak podobne. Tieto argumenty sú pritiahnuté za vlasy. Cieľom ŠtB bolo získavať kvalitné spravodajské informácie, nie vytvárať sieť fiktívnych nepoužiteľných agentov.

Bývalí eštebáci vypovedali na súde bez toho, aby ich zbavili mlčanlivosti, čo sa aj neskôr ukázalo ako problém a vážne pochybenie súdov. Kedy vám napadol argument, že ak chcú svedčiť, musia byť zbavení mlčanlivosti? 

V podstate už v konaniach na okresnom súde sme hovorili o tom, že sú viazaní mlčanlivosťou a myslím, že to potvrdil aj nejaký svedok. Tiež sme predložili ich personálne spisy, kde je niekoľko dokumentov, v ktorých je záväzok mlčanlivosti. Bolo teda len na súde, aby si právne vyhodnotil, či môže takéhoto svedka vypočúvať.

Ako sa vo svojich rozsudkoch vyrovnal okresný a krajský súd s tým, že v kauze Babiš neboli svedkovia zbavení mlčanlivosti?

Neriešili to vôbec.

Viackrát sme už spomenuli, že zlom v spore s Babišom nastal na Ústavnom súde. V čom je jeho rozhodnutie také prelomové?

Asi najdôležitejšia časť je v tom, že bývalí príslušníci ŠtB, ktorí vypovedajú pred súdmi ako svedkovia sú nedôveryhodní. To je zásadná vec a podľa mňa je táto veta unikátna v celom stredoeurópskom priestore a môže mať zásadný význam aj do budúcna. Ďalším dôležitým bodom je, že ÚPN nie je pasívne vecne legitimovaný, teda v takýchto sporoch nemôže byť žalovaný. Z môjho pohľadu je to zásadné rozhodnutie aj preto, lebo zvýšilo dôveryhodnosť justície na Slovensku. Ukázalo nám, že máme aj čestných a poctivých sudcov, ktorí sú morálne integrovaní a dokážu rozhodovať podľa práva.

Pavol Poláček a Ondrej Krajňák na Ústavnom súde. Foto – TASR

Čo by sa stalo, ak by ÚPN prehral aj na Ústavnom súde?

Ústavný súd bol poslednou súdnou inštanciou, ktorá vedela niečo urobiť v kauze Babiš. Ak by sme prehrali, bol by to definitívny koniec kauzy. Myslím si, že by to malo negatívny vplyv aj na iné súdne spory.

Skôr som mala na mysli, čo by to znamenalo pre dôveryhodnosť archívu a spisov, ktoré v ňom sú?

Ak súdy začnú hovoriť o tom, že zväzky ŠtB sú vymyslené, sfalšované, nedôveryhodné, tak potom sa pýtam, na čo je nám inštitúcia platená z našich daní, ktorá sa zaoberá štúdiom vymyslených zväzkov. V konečnom dôsledku by to teda mohlo mať aj takýto negatívny existenčný dosah na ÚPN.

Znamená rozhodnutie Ústavného súdu to, že už by nikto nemal zažalovať ÚPN preto, že zverejnil zväzky so spolupracovníkmi ŠtB?

Je to rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie, čiže súdy nižších stupňov ho musia rešpektovať. Znamená to pre ÚPN, že sa zbavil všetkých takýchto súdnych sporov a nemusí sa nimi už zaoberať.

Takže už aj rozbehnuté žaloby by mali súdy z tohto dôvodu zamietať?

Áno, rovnako ako to urobil naposledy Krajský súd v Bratislave. Je to veľmi silný argument. Stačí priložiť rozhodnutie Ústavného súdu a nižší súd by mal žalobu zamietnuť.

Napriek tomu, môže sa stať, že nižšie súdy nebudú rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu a ÚPN bude stále žalovaný v takýchto sporoch?

Všetko sa môže stať, ale moja skúsenosť so súdmi je taká, že rozhodnutia Ústavného súdu sa rešpektujú. Tie nižšie súdy vedia, že ak rozhodnú inak, tak sa to opäť dostane na Ústavný súd a ten už raz rozhodol.

Mediálne sledovaným sporom bol aj spor s advokátom Reném Hudzovičom, kde ide o stotisícové odškodnenie. Môže vďaka rozhodnutiu Ústavného súdu zvrátiť ÚPN aj túto kauzu?

Môže to mať zásadný vplyv. Je na rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, aby sa s tým vyrovnal.

Babiš povedal, že si žalobu podá opäť. Ako môže tento ďalší jeho spor ovplyvniť argument, že bývalí eštebáci sú nedôveryhodní svedkovia?

Bude veľmi zaujímavé sledovať, či naozaj Andrej Babiš zažaluje niekoho iného alebo nie. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa potom ten žalovaný bude brániť. To je zásadné. Z môjho pohľadu sa Babiš ocitne v dôkaznej núdzi, pretože doteraz jeho zásadným dôkazom boli svedecké výpovede príslušníkov ŠtB. Tie boli kľúčové a o ne sa nižšie súdy pri svojich rozhodnutiach opreli. Teraz však o tento dôkaz Babiš príde, pretože Ústavný súd povedal, že sú títo svedkovia nedôveryhodní. Potom tu však stále budeme mať aj archívne zväzky ŠtB, o ktorých historici z ÚPN hovoria, že sú dôveryhodné a vylúčili, že by bolo možné toľké roky viesť fiktívny zväzok.

Čo všetko vlastne Babiša usvedčuje zo spolupráce s ŠtB?

V konaní sme predložili dokumenty z dvanástich rôznych zväzkov, kde je 40 kontrolných podpisov rôznych príslušníkov ŠtB a tie prešli viac ako desiatimi kontrolami rôznych inšpekčných útvarov.

Ako môže pomôcť pre budúcnosť Babišovho sporu ďalšie svedectvo riadiaceho pracovníka, ktorý pre českých Reportérov potvrdil, že ľudia, ktorých riadil, boli skutočnými spolupracovníkmi ŠtB?

Je to jeden z viacerých dokumentov, ktoré potvrdzujú, že agent s krycím menom Bureš existoval a vykonával nejakú činnosť. Takýchto dokumentov sme už súdu predložili dvanásť. Myslím si, že tie postačujú. Je to teda ďalší kamienok do mozaiky. Sú tam aj vážnejšie argumenty a dokumenty.

Aké?

Okrem samotného zväzku agenta sme predložili napríklad zväzok k prepožičanému bytu. Pričom do prepožičaných bytov bolo zavedených len približne 50 percent agentov. Aj smernica ŠtB hovorí o tom, že do prepožičaných bytov mohli byť zavedení len preverení a spoľahliví agenti, takže to je ďalší kľúčový dokument. Takýchto závažných dokumentov je viac, avšak súdy ich ignorovali.

Ten riadiaci pracovník v spore s Babišom už vypovedal?

Nie. Vypovedali traja bývalí príslušníci ŠtB.

Predstavte si, že ste právnym zástupcom Babiša. Po tom všetkom by ste mu odporučili, aby sa ešte ďalej súdil?

Ja by som mu to určite neodporučil.

Od začiatku ste presvedčený o tom, že bol Babiš agentom ŠtB?

Od začiatku som tejto kauze veril. Veril som nášmu klientovi, teda ÚPN, jeho historikom a archívnym dokumentom. Ak by sme tomu neverili, tak by sme túto kauzu nerobili.

Bol nejaký dôkaz, po ktorom ste nadobudli stopercentné presvedčenie, že máte pravdu?

Veľký vplyv na mňa malo to, ako sa celá kauza vyvíjala a čo sa na súdoch dialo. Ako postupovali a rozhodovali. Ako dokázali pošliapať niektoré základné právne princípy. To ma presvedčilo, že naozaj treba o túto kauzu bojovať.

Andrej Babiš. Foto – TASR

Ako Babiš vystupoval na súde?

Pamätám si ho z jedného pojednávania. Bol taká mediálna hviezda. Pôsobil rovnako, ako keď ho vidíte na televíznej obrazovke.

Kauza Babiš je aj politickou kauzou. Vyvíjal na vás niekto tlak, aby ste tú obhajobu ÚPN vzdali?

Na nás nie. Samozrejme, keď sa súdite s Andrejom Babišom, najvplyvnejším človekom v českom a slovenskom priestore, tak to nie je jednoduché. Prirodzene sa cítite pod tlakom. Okrem toho sme boli pod drobnohľadom médií. Už len samotná téma je veľmi citlivá a vyvoláva množstvo emócií. Aktéri kauzy sú stále medzi nami. Nebolo jednoduché túto kauzu viesť.

Stála táto kauza miesto bývalého šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka, ktorý odstúpil po tom, ako mu poslanci okresali právomoci a zmenili fungovanie ústavu?

Môžeme sa len domnievať, či to bola táto kauza. Faktom ostáva, že v deň rozhodnutia Ústavného súdu prešla v parlamente novela zákona o ÚPN. Keby Krajňák nerobil to, čo robí, a nepúšťal sa odvážne do citlivých káuz, myslím si, že by sa žiadna novela neotvárala.

Po odchode Krajňáka ešte spolupracujete s ÚPN?

Nie. Keď skončil vo funkcii štatutára, skončili sme aj my.

Zvládne sa ÚPN brániť sám?

Vždy je to o tom, či sa chce. Ak áno, tak to zvládnu. Myslím si, že situáciu majú omnoho jednoduchšiu, pretože majú zásadné rozhodnutie Ústavného súdu a už ho stačí iba prikladať do ostatných konaní.

Andrej Babiš

Slovensko

Teraz najčítanejšie