Putin predá Iránu raketový systém skoro za miliardu, treba sa báť?

Raketový systém S-300.

Jedna z prvých otázok týkajúcich sa zahraničnej politiky počas štvrtkovej štvorhodinovej televíznej šou Vladimira Putina smerovala k jeho nedávnemu povoleniu predať sofistikovaný raketový protiletecký systém Iránu.

Obchod za 900 miliónov dolárov, ktorý sa pozdržal päť rokov, je tak znovu v hre a znepokojený je najmä Izrael. Putin ho ubezpečoval, že systém je striktne obranného charakteru a nemôže ho nijako ohroziť. Podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua však ruský predaj S-300 zvýši agresivitu Iránu a ešte viac ohrozí bezpečnosť na Blízkom východe.

V prípade preventívneho útoku proti podozrivým jadrovým zariadeniam by tak musel v budúcnosti čeliť sofistikovanému obrannému systému.

„Videli sme včera vojenskú prehliadku v Teheráne a iránsku prehliadku zbraní,“ citoval v nedeľu Jerusalem Post izraelského premiéra Netanjahua. „Každý rok sú ich rakety väčšie a výkonnejšie – v presnosti, sile a zabíjaní. Hoci, jedna vec sa nemení: nápis smrť Izraelu na raketách je stále ten istý,“ dodal.

Rusko sa vrátilo na Blízky východ

Zrušenie embarga na jeho predaj dal ruský prezident do súvislosti s pozitívnym vyjednávaním o iránskom jadre. „Nevidíme preto dôvod pokračovať v zákaze (predaja S-300),“ povedal Putin. Kontrakt by mal byť zrealizovaný ešte do konca tohto roku.

Podľa Putinových slov ide o čistý biznis. Podľa ruského Carnegieho centra je to signál novej politiky Kremľa na Blízkom východe po dohode s Iránom.

„Tá síce ešte nie je uzavretá, vyjednávanie možno bude pokračovať aj po uzávierke 30. júna, ale odkaz Moskvy je jasný: aj keby rozhovory zlyhali, Rusko už nepodporí sankcie proti Iránu,“ napísal analytik think-tanku Dmitrij Trenin.

#Putin presents #Sisi w/#kalashnikov durin his visit to Cairo. RE-building bridges w/#Egypt http://t.co/QsZCIVmrOm pic.twitter.com/tdIVoq6K0u

— Russia Direct (@Russia_Direct) February 10, 2015

Rusko si podľa neho posilní pozíciu predajcu zbraní v regióne. Kým pred piatimi rokmi by si zdalo, že Kremeľ nemá o Blízky východ záujem, to sa podľa Trenina dramaticky zmenilo. Sýria – ruská podpora Bašara Asada – sa stala symbolom jeho návratu na Blízky východ. Ďalším príkladom je Egypt, ktorého prezidentovi Sísímu začiatkom roka Putin osobne daroval kalašnikov, či Turecko, s ktorým sa Moskva na rozdiel od Bruselu zblížila.

O geopolitický súboj so Západom ide aj podľa českého vojenského analytika Lukáša Visingra. „Takmer súčasne s tým bolo oznámené, že Rusko predá ešte výkonnejší systém S-400 do Číny,“ povedal český expert pre Denník N.

https://www.youtube.com/watch?t=22&v=R9xEUwJVVVM

 

Všeobecne sa podľa Visingra predpokladalo, že pôvodný kontrakt na predaj S-300 do Iránu Moskva stornovala výmenou za to, že Izrael a krajiny západnej Európy predali Rusku niektoré špičkové vojenské technológie, ktoré nutne potrebovalo, napríklad bezpilotné prieskumné lietadlá či niektoré typy senzorov pre bojové lietadlá či tanky.

V súčasnej atmosfére „akékoľvek servítky“ pre Rusko padli a Moskva bude robiť ‘naschvál’ aj naďalej.

Má sa Izrael báť?

Z pohľadu Iránu ide podľa Visingra o významné posilnenie jeho protivzdušnej obrany. „Tú tvorí pestrá zmes zastaralých zbraní z USA a zo západnej Európy ešte z éry šacha Pahlavího a novších z Ruska a Číny, prípadne iránske kópie zahraničných zbraní, lenže nič na úrovni S-300,“ hovorí Visingr.

Viac sa však podľa neho uvidí, keď sa ukáže, akú verziu raketového systému vlastne Iránci od Rusov dostanú. To bude kľúčové aj pre Izrael. „Či pôjde o niečo staršie, niečo na úrovni systému S-300PMU, ktorý dodnes napríklad prevádzkuje Slovensko. To by nebol taký problém, ide o systém zhruba 30 rokov starý a je prakticky isté, že Izraelčania aj Američania majú systémy elektronického boja, ktoré by si s týmito ‘tristostovkami’ poradili,“ hovorí Visingr.

V prípade novej vezie ako S-300PMU-2 Favorit by to už podľa neho znamenalo problém, pretože sú jednoznačnou hrozbou pre všetky lietadlá bez vlastnosti „stealth“.

Hybridná vojna vo vzduchu?

Daily Beast ide ešte ďalej a špekuluje, že Rusko predajom a premiestňovaním raketových systémov pokračuje vo svojej hybridnej vojne, akurát namiesto vysielania zelených mužíčkov teraz ohrozuje vzdušnú suverenitu svojich susedov.

Ako príklad uvádza minuloročné zostrelenie malajzijského boeingu s 298 cestujúcimi na palube raketou zo systému Buk-M1 nad územím proruských rebelov na východe Ukrajiny.

„Akurát hlavný rozdiel medzi Buk-M1 a S-300 je, že S-300 je oveľa mocnejší a smrteľnejší,“ píše americký server. Sofistikované systémy má Rusko na anektovanom Kryme aj vo svojej exkláve Kaliningrad medzi Poľskom a Litvou. To podľa Daily Beast vyvoláva obavy v týchto členských krajinách NATO, pretože nemajú účinnú modernú protiraketovú obranu.

Podobne to platí aj v prípade proruských separatistických regiónov Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré de facto Rusko definitívne anektovalo Gruzínsku po vojne v roku 2008.