Denník N

Pre rómske deti sa po Európskej komisii do Slovenska tvrdo pustila aj Amnesty International

Foto - TASR
Foto – TASR

Eurokomisárka Jourová pred týždňom naznačila, že Slovensko môže platiť za diskrimináciu rómskych žiakov.

„Na Slovensku zostáva široko rozšírená diskriminácia Rómov a Rómiek,“ píše sa vo Výročnej správe o stave ľudských práv Amnesty International (AI).

Medzinárodná mimovládka kritizuje Slovensko za to, že ministerstvo školstva neznižuje množstvo rómskych žiakov na špeciálnych školách a v triedach pre deti s ľahkým postuhnutím – čo je segregácia rómskych detí – štát nevie zabezpečiť, aby ich nevyčleňovali do samostatných tried či dokonca samostatných škôl pre mentálne postihnutých aj v prípadoch, že postihnutie nemajú.

Kritika prichádza len niekoľko dní po tvrdých slovách eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej. „Som skutočne znepokojená situáciou rómskych detí a žiakov na Slovensku. Je nemysliteľné, že v srdci Európy diskriminácia a segregácia nielen prevládajú, ale aj rastú,“ povedala Jourová minulý týždeň po stretnutí s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (nominantka SNS).

Jej vyjadrenie je o to vážnejšie, že prichádza v čase, keď Slovensko čaká na rozhodnutie Európskej komisie, či na nás kvôli diskriminácii rómskych žiakov podá žalobu.

Aktivisti aj slovenská ombudsmanka už koncom minulého roka hovorili o tom, že žaloba na Slovensko je veľmi reálna, pretože Slovensko za posledné dva roky situáciu mladých Rómov nijak nezlepšilo.

Nepomohli ani novely školského zákona

Amnesty International si všimla aj prípad chudobných detí zo Žiliny, kde zrušili školu, ktorú navštevovali väčšinou rómske deti a žiakov rozdelili na rôzne žilinské základné školy. Mesto tento krok prezentovalo ako úspešné riešenie segregovanej školy.

„Tento na prvý pohľad pozitívny vývoj bol oslabený nedostatočnou podporou pre rómskych žiakov a žiačky zo strany úradov, predovšetkým pri pokrývaní cestovných nákladov,“ píše sa v správe AI. Prípad sa skončil tak, že na cestovné pre rómske deti sa skladali dobrovoľníci. Mesto po pár mesiacoch problémov a kritiky odhlasovalo bezplatnú dopravu pre všetky deti.

AI Slovensku vyčíta, že novely školského zákona nemajú na život rómskych študentov takmer žiaden vplyv a základné školy stále nemajú dostatok peňazí ani ľudí na to, aby dokázali riešiť segregáciu rómskych žiakov a žiačok.

Podľa štatistík Komisie, ktoré porovnávali, ako sa v jednotlivých krajinách vyvíja situácia Rómov, sa na Slovensku segregácia rómskych žiakov zhoršuje. Hoci Komisia uznáva, že u nás chodí viac rómskych detí do škôlok, segregácia je podľa jej správy u nás stále vážna.

V roku 2011 pätina rómskych žiakov tvrdila, že chodí do tried, kde sú všetci ich spolužiaci Rómovia. O päť rokov neskôr už to bola štvrtina rómskych žiakov. Zvýšil sa aj podiel mladých Rómov do 24 rokov, ktorí neštudujú ani nepracujú, a to zo 44 percent na 66 percent.

Čo prekáža Európskej komisii

  • Vysoký počet rómskych detí v špeciálnych školách – tie sú určené pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím, no rómske deti zvyčajne zaostávajú preto, že vyrastajú v chudobnom a nepodnetnom prostredí.
  • Vytváranie čisto rómskych škôl alebo tried v zmiešaných školách.

Rómov diskriminujeme nielen v školách

Amnesty sa nepáči ani zvýšená policajná prítomnosť v osadách. To znamená zvýšenie počtu policajtov v blízkosti rómskych komunít, zvýšenie policajných kompetencií, počtu občianskych hliadok.

Európske centrum pre práva Rómov malo podozrenie, že tieto zmeny antidiskriminačný zákon a preto v septembri 2017 podalo občianskoprávnu žalobu proti ministerstvu vnútra.

Viac policajtov pri osadách a posilnenie ich právomocí, to je téma, ktorú v posledných týždňoch opäť presadzuje minister vnútra Robert Kaliňák – chce zákon proti „rómskej kriminalite“.

Amnesty upozorňuje aj na viaceré podozrenia, že polícia použila neprimeranú silu, no neskončili vyvodením zodpovednosti voči konkrétnym policajtom či šéfom zásahu. Takéto strety sa stali napríklad v obci Vrbnica, Zborov a v Moldave nad Bodvou. Mimovládne a medzinárodné organizácie na ne upozorňujú roky.

Lubyová miernila Jourovej vyjadrenia

O stretnutie s Jourovou požiadala slovenská ministerka školstva. O čom konkrétne spolu hovorili a prečo sa stretli, nie je jasné.

Po stretnutí Lubyová povedala, že médiá nebude informovať o záveroch stretnutia. Povedala len to, že sa nieslo v konštruktívnom a pozitívnom duchu.

Vyjadrenie Jourovej na Twitteri po stretnutí však bolo jasné – Slovensko kritizovala za zhoršujúcu sa diskrimináciu a segregáciu rómskych detí.

„Nemôžeme si dovoliť ďalšiu stratenú generáciu slovenských rómskych detí v ich domovskej krajine. Jednoducho si to nezaslúžia,“ povedala Jourová.

Od slovenských orgánov očakáva, že prestanú používať metódy obviňovania a začnú konať. Podľa Jourovej je v hre aj žaloba na Slovensko za diskrimináciu Rómov. V prípade, že by Komisia Slovensko zažalovala, hrozí mu jednorazová pokuta, alebo denné penále, ktoré by sme museli platiť dovtedy, kým segregáciu a diskrimináciu skutočne nezačneme riešiť.

S Lubyovou o tejto téme koncom minulého roka hovorila aj ombudsmanka Mária Patakyová. „Odovzdala som ministerke list so zoznamom zistení a odporúčaní, ktoré by malo ministerstvo školstva v tejto téme neodkladne prijať,“ napísala obmudsmanka Patakyová po stretnutí na svojom Facebooku.

Ministerka na otázku, ktoré z jej odporúčaní zaviedla do praxe, neodpovedala.

Komisia v kritike Slovenska pokračuje

Namiesto Jourovej na otázky zareagovalo tlačové oddelenie Komisie, ktoré Denníku N zaslalo niekoľko faktov o pokračujúcej diskriminácii rómskych žiakov na Slovensku.

Konanie voči Slovensku kvôli diskriminácii rómskych detí začala Komisia už v apríli 2015. Minulý rok v októbri na Slovensko vyslala úradníkov a odborníkov, aby zistili, ako a či sa situácia mení. Komisia zatiaľ svoje šetrenie neukončila. Stále však trvá na tom, že Slovensko má v prístupe k rómskym žiakom medzery.

Aj na základe svojho vlastného preverovania Komisia tvrdí, že napriek novelám školského zákona a súdnym sporom sa u nás stále viac ako polovica (62 percent) rómskych žiakov učí v segregovaných školách. A že viac ako pätina (22 percent) všetkých rómskych detí sa vzdeláva v špeciálnych školách.

„Špeciálne školy sú určené pre deti s IQ do 70, ktoré majú bežne len dve percentá populácie. Počet žiakov v týchto školách klesol len mierne, do bežných škôl bolo preradených len niekoľko detí. Diagnostické testovanie detí je zastarané a nedostupné v materskom jazyku testovaných detí,“ tvrdí Komisia.

Kritizuje aj takzvané „nulté ročníky“ pre rómske deti, ktoré ich mali pripraviť na úspešný vstup do prvého ročníka, no namiesto toho ich aj naďalej segreguje v samostatných triedach.

🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie