Môj syn možno prežil chrípku len vďaka očkovaniu. Iné deti také šťastie nemali
Chrípka môže zhoršovať už existujúce zdravotné ťažkosti, ako napríklad ochorenia srdca či dýchacie problémy. Nie je preto ľahké určiť, koľko obetí má každoročne na svedomí. Americkí lekári odhadujú, že v Spojených štátoch to tento rok mohlo byť medzi 12- až 56-tisíc ľuďmi.
Píše Robyn Correllová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Keď môj syn zrazu z ničoho nič odmieta tablet, viem, že je chorý. Je to veľmi energické batoľa a zvyčajne žobroní, len aby svojimi prstíkmi mohlo ťapkať po obrazovke. Keď som tablet teraz položila vedľa neho, ani sa ho nesnažil dočiahnuť.
Neskôr v tú istú noc som sa pýtala lekárky na pohotovosti, či by to náhodou nemohla byť chrípka. Prezrela telíčko veľké ako detská bábika, ktoré bolo natiahnuté na stole v jej ambulancii, všimla si aj jeho sklené oči, ktorými prázdno hľadel do stropu. „Nemyslím si to. Nemá ani horúčku,“ povedala mi a dodala, že nevidí ani ďalšie typické príznaky ako kašeľ či plný nos.
Rýchly diagnostický test, ktorý spravila naša pediatrička na druhý deň ráno, však potvrdil opak. Ukázalo sa, že má chrípku typu A, a tak sme mu hneď popoludní začali podávať antivirotiká. V nasledujúcich dňoch som pozorovala, ako bojuje s vírusom, ktorý túto zimu pripravil o život už 84 ľudí. Nakoniec sa zotavil, no nikdy predtým som ho nevidela takého slabého a nikdy som sa oňho nebála viac.
Varovné signály
Moja nervozita bola opodstatnená. Podľa profesorky pediatrie Mary Healyovej bol ako dvaapolročný vystavený riziku viacerých chorôb. Štatistiky dokazujú, že keď dostanú chrípku deti mladšie ako päť rokov, hrozia im aj ďalšie zdravotné komplikácie.
Aj u môjho syna sa objavili ďalšie varovné signály, ktoré by si mali rodičia všímať. Trpel silnými bolesťami hlavy, opakovane vracal, v noci sa neprebúdzal, nereagoval. Lekárku najviac znepokojovalo, že nezadržiaval tekutiny a ani sa nepýtal na záchod. To bolo znakom dehydratácie, ktorá mu boj s infekciou vôbec neuľahčila.
Dr. Healyová mi preto odporučila, aby som si všímala, či mu ku koncu viet nedochádza dych, či nemá modrastý odtieň pleti alebo či nie je podráždený viac ako obvykle. Ak by sa zdalo, že sa jeho stav zlepšuje, ale zrazu by sa prudko zhoršil, tiež by to malo byť pre rodičov signálom, aby sa bez otáľania obrátili na lekára.
Chrípka vie byť nebezpečná
Päťročný Joseph Marotta bol predtým, ako v roku 2009 podľahol prasacej chrípke, zdravým škôlkarom. Počas desaťdňového pobytu v nemocnici mu lekári najskôr diagnostikovali zápal pľúc, neskôr uňho objavili chrípkový vírus H1N1, no podľa Josephovej matky ich to veľmi neznepokojilo. Serese Marottová sa so synom práve rozprávala o halloweenskych kostýmoch, keď zrazu stratil vedomie. Onedlho nato zomrel.
„Je to to najhoršie, čo sa dá zažiť,“ hovorí Marottová. Neskôr jej lekári povedali, že Joseph bol 85. dieťaťom, ktoré počas tej sezóny chrípke podľahlo. To ju celkom zdrvilo. „Úprimne, neuvedomovala som si, že zdravé dieťa alebo dospelý môže zomrieť na chrípku,“ priznala.
Táto skúsenosť ju primala vyhľadať rodiny, ktoré tiež prišli o deti. Napokon sa stala dobrovoľníčkou v neziskovej organizácii Rodiny bojujúce proti chrípke (Families Fighting Flu), ktorá rodičom vysvetľuje, aká dôležitá je prevencia pred chrípkou.
Teraz, takmer desať rokov po synovej smrti, je Marottová prevádzkovou riaditeľkou organizácie a Josephov príbeh šíri po celej krajine. Podobne ako ďalší rodičia zapojení do projektu dúfa, že synova skúsenosť pomôže upozorniť ostatných na to, aká môže byť chrípka nebezpečná.
Desaťtisíce obetí
Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje, že v rokoch 2007 až 2017 zomrelo na chrípku vyše 1300 amerických detí. Takmer štvrtina z úmrtí prišla počas najväčšej epidémie na prelome rokov 2009 a 2010. V poslednom desaťročí podľahli chorobám podobným chrípke desaťtisíce dospelých. Je však dosť zložité určiť, koľko ich bolo presne – odborníci odhadujú, že vírus zodpovedá za 12- až 56-tisíc obetí ročne.
Healyová vysvetľuje, že chrípka v niektorých prípadoch zhoršuje už existujúce zdravotné ťažkosti, napríklad ochorenia srdca či dýchacie problémy. Inokedy vírus chrípky napáda telové orgány a spôsobuje fatálnu otravu krvi a zápal. Deti, ktoré ešte nedovŕšili prvý rok života, nemajú úplne vyvinutý dýchací a imunitný systém a vtedy býva vírus ešte viac smrtiaci.
Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť problémom, je nechať sa zaočkovať. Zatiaľ čo sa veľká pozornosť sústredí na účinnosť vakcín, väčšina lekárov sa zhoduje, že je to iba jeden z dôvodov, prečo očkovanie neodporúčajú deťom mladším ako šesť mesiacov. „Vakcíny proti chrípke nie sú dokonalé,“ vraví Healyová, no vzápätí dodáva: „Hoci nemajú stopercentnú úspešnosť, stále je to lepšia ochrana ako žiadna.“
Očkovanie telu pomáha vybudovať si v predstihu imunitu voči chrípke, takže keď sa choroba objaví, má pred ňou náskok. Niekedy to stačí, aby ste neochoreli, inokedy to aspoň zmierni príznaky. Aj keď vakcína nie je úplne účinná proti konkrétnym kmeňom vírusov, stále dokáže zabrániť desaťtisícom hospitalizácií a úmrtí.
Očkovanie ako obrad
Keď som sa Serese Marottovej zdôverila s príbehom svojho syna, povedala mi, že vidí viacero podobností s jej Josephom. Na začiatku často zvracal, každú chvíľu musel ísť na pohotovosť, bol letargický a pôsobil, akoby bol duchom neprítomný. Je tu však aj jeden podstatný rozdiel – môj syn bol na jeseň zaočkovaný proti chrípke, zatiaľ čo Joseph takúto šancu nedostal. Predtým než ochorel, nebola v jeho okolí žiadna dostupná vakcína proti vírusu H1N1.
Je možné, že očkovanie zachránilo môjmu synovi život? Mohlo zachrániť aj Josepha? Naisto to už asi nezistíme, no výskum ponúka pár záchytných bodov. Počas nedávnej chrípkovej sezóny neboli zaočkované štyri z piatich detí, ktoré chorobe podľahli, a to určite nie je náhoda. Výskumy dokázali, že očkovanie pomáha znížiť riziko úmrtia detí o dve tretiny. Hoci sa tvrdí, že najlepší čas na očkovanie je v septembri alebo v októbri, predtým než chrípková sezóna prepukne, odborníci na verejné zdravotníctvo trvajú na tom, že nikdy nie je naozaj neskoro.
Marottová síce vždy nechávala zaočkovať seba i svoje deti, no dnes má pre ňu očkovanie osobitný význam. „Je to pre mňa niečo ako obrad. Keď ten okamih príde, nadýchnem sa a poviem si: ,Toto je na Josephovu počesť.‘“
Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
