Denník N

Po tréningoch močili krv, cvičili s pulzom 220. Sovieti na dlhé roky ovládli hokej

V roku 2006: bývalí sovietski hokejisti, zľava Vladimir Krutov, Vjačeslav Fetisov, Igor Larionov, Alexej Kasatonov a Sergej Makarov. Foto - tasr/ap
V roku 2006: bývalí sovietski hokejisti, zľava Vladimir Krutov, Vjačeslav Fetisov, Igor Larionov, Alexej Kasatonov a Sergej Makarov. Foto – tasr/ap

Legendárny obranca Vjačeslav Fetisov vo filme Červená armáda opísal, ako tréner Tichonov nedovolil hráčovi navštíviť svojho zomierajúceho otca. Potom ho už nikdy nevidel.

Ruskí hokejisti, ktorí hrajú v piatok semifinále olympijského turnaja proti Česku, sa roky márne pokúšajú nadviazať na úspechy bývalého Sovietskeho zväzu.

V rokoch 1956 až 1988 vyhrali Sovieti sedem z deviatich olympiád, zlato tímu Spoločenstva nezávislých štátov z roku 1992 bolo posledným veľkým výsledkom sovietskeho systému.

Hokejisti Sovietskeho zväzu na dlhé roky absolútne ovládli svetový hokej. Vyškolení v armádnom klube CSKA Moskva predvádzali hru, ktorá bola fyzicky aj technicky ďaleko pred všetkými. „Prišli na medzinárodnú scénu s úplne novým spôsobom hry, ktorý zmenil šport,“ povedal podľa ABC News niekdajší švédsky tréner Leif Boork.

Krásna hra, neopakovateľné kombinácie a vysoké víťazstvá však mali aj svoju skrytú odvrátenú stránku. Po príchode Viktora Tichonova na lavičku reprezentácie hráči trpeli a pamätná prehra s Američanmi na olympiáde v Lake Placide v roku 1980 ich utrpenie ešte zvýraznila.

Močili krv

Nástup do CSKA Moskva pre potreby reprezentácie znamenal, že hráči sa museli vzdať rodinného života a nastúpiť do tréningového kempu. Po senzačnej prehre s USA sa ich životné podmienky ešte zhoršili.

„Jedenásť mesiacov žili v tréningovom kempe. Doma boli 36 nocí, viac sa odtiaľ nedostali,“ povedala vo filme Červená armáda režiséra Gaba Polského Lada Fetisovová, manželka legendárneho obrancu Vjačeslava.

Tichonov nechcel dopustiť, aby sa ešte niekedy zopakovala olympijská prehra, a tak hokejistom výrazne zvýšil tréningové dávky. „V lete sme trénovali štyrikrát za deň. Štyrikrát! Cvičili sme so srdcovým pulzom 220,“ povedal vo filme Fetisov. „Niektorí hráči močili krv,“ spomínal vtedajší najlepší brankár sveta Vladislav Treťjak.

Ďalší zo slávnych hokejistov Igor Larionov si zaspomínal na vtedajší život v článku pre portál The Players Tribune. „Trénovali sme na ľade štyri hodiny denne a potom sme dvíhali závažia, behali a trénovali mimo ľadu ďalších päť až šesť hodín,“ uviedol Larionov.

„Voľné dni? To je smiešne. Žiadne voľné dni. Korčuľovali sme každý jeden deň. Pamätám si, že pred olympiádou 1984 a po nej sme mali šesť voľných nocí. Znamenalo to, že ak sa zápas končil o 21:30, mohli sme opustiť zariadenie a ísť pozrieť rodiny do ďalšieho tréningu na druhý deň ráno,“ píše Larionov.

Krutosť medzi hráčmi neobľúbeného „diktátora“ Tichonova ilustruje situácia, ktorú vo filme Červená armáda opísal Fetisov. Útočník Andrej Chomutov sa dozvedel, že mu zomiera otec, a šiel za Tichonovom, aby ho za ním pustil. „Povedal mu: ‚Nie, musíš sa pripraviť na ďalší zápas.‘ Andrej už nikdy nevidel svojho otca,“ povedal Fetisov.

Študovali šach a tancovali

Pod Tichonovom sa Sovieti stali osemkrát majstrami sveta a dvakrát olympijskými šampiónmi. Jeho najväčšou zásluhou v rámci samotnej hry bolo skladanie stálych kompletných pätiek, ktoré hrali za každých okolností spolu. Práve on dal dohromady legendárnu formáciu Krutov – Makarov – Larionov – Kasatonov – Fetisov.

Nech sa na vtedajšie tréningové metódy dnes dívame akoukoľvek optikou, na ľade bolo na generácie sovietskych hokejistov radosť pozerať. „Keď sme si obuli korčule a vstúpili na ľad, bolo to ako nadýchnutie sa čerstvého vzduchu. Našli sme cestu, ako sa vyjadriť. Keď sme boli na ľade, na ničom nezáležalo. Boli sme vo svojom svete,“ spomínal Larionov.

Sovieti v zápasoch neustále korčuľovali, nekonečnými prihrávkami hľadali voľný priestor. Prihrať dozadu nebolo chybou, dôležité bolo podržať puk a predviesť dokonalú kombináciu. „Chceli sme improvizovať, tvoriť a hrať tak nádherne, že diváci vstávali a aplaudovali. Všetkých päť chlapcov tvorilo symfóniu pohybu. Všetci sa neustále pohybovali, dokonca aj obrancovia,“ opísal Larionov.

Znie to možno neuveriteľne, no Sovieti ešte niekoľko rokov pred svojím prvým olympijským zlatom z roku 1956 hokej hrať vôbec nevedeli. V krajine bol rozšírenejší takzvaný bandy hokej, ktorý sa hráva na oveľa väčšom klzisku s loptičkou.

Samotný armádny klub CSKA vznikol až v roku 1946 a architektom nenapodobiteľnej sovietskej hry bol Anatolij Tarasov. Metodik Tarasov sa snažil z hokeja urobiť umenie, hráči sa pravidelne stretávali so šachistami a s divadelnými tanečníkmi, aby pochytili niečo z taktiky či ladnosti pohybov, ktoré aplikoval na tréningoch.

Tarasov bol na rozdiel od Tichonova medzi hráčmi obľúbeným diplomatom, na čele reprezentácie bol do roku 1972. Následne sa však začala Tichonovova éra, ktorá pretrvala až do rozpadu Sovietskeho zväzu.

Na archívnej snímke z 5. februára 1979 sa tréner sovietskej hokejovej reprezentácie Viktor Tichonov rozpráva so svojimi zverencami počas tréningu na Vyzývacom pohári v New Yorku. Foto – tasr/ap

Únik do NHL

V 80. rokoch sa sovietska ekonomika začala rúcať a čím viac sa krajina blížila k rozpadu, tým silnejšia bola túžba hráčov po slobode. Najväčším rebelom bol Vjačelav Fetisov, ktorému Tichonov spolu s politickými špičkami niekoľkokrát prisľúbili, že bude prvým Sovietom hrajúcim v NHL.

Ale hoci Fetisov ako kapitán v roku 1988 doviedol reprezentáciu k ďalšiemu olympijskému zlatu, žiaden z prísľubov nebol dodržaný. Fetisov sa vzoprel a odmietol pod Tichonovom ďalej hrať.

Na Fetisova a jeho rodinu boli nasadení agenti KGB, vo filme Červená armáda dokonca jeho manželka opisuje aj fyzické napadnutie policajtmi, ktoré sa malo odohrať v Kyjeve. „Pripútali ho k radiátoru a bili až do štvrtej rána. Potom zavolali Tichonovovi a ten ho prišiel vyzdvihnúť,“ povedala Lada Fetisovová.

Fetisov sa dostal do nemilosti a uchýlil sa k bývalému trénerovi Tarasovovi. V CSKA zatiaľ nastupovala generácia nových mladých hviezd a cestu do NHL Sovietom otvoril 20-ročný Alexander Mogiľnyj, ktorý v roku 1989 utiekol po MS do zámoria a ako prvý Soviet si zahral v najlepšej lige sveta.

Po tejto udalosti Sovietsky zväz uvoľnil prvých hráčov do NHL. Tí následne začali svoje umenie predvádzať americkým a kanadským divákom, pamätnou zostáva najmä takzvaná ruská päťka Larionov – Fjodorov – Kozlov – Konstantinov – Fetisov, ktorá s Detroitom dvakrát získala Stanley Cup.

Na medzinárodnom ľade získali niekdajší hráči Sovietskeho zväzu posledné zlato v roku 1992 pod hlavičkou Spoločenstva nezávislých štátov. Viedol ich stále Viktor Tichonov, ktorý sa ešte v roku 2004 objavil na ruskej striedačke. Zomrel v novembri 2014.

Samostatné Rusko na svoje prvé olympijské zlato stále čaká, má len jedno striebro a jeden bronz. 

Zimné olympijské hry

Teraz najčítanejšie