Od júla budeme môcť úradom prvý raz povedať, nech od nás nepýtajú informácie, ktoré majú v počítači

Keď chcete rekonštruovať byt a potrebujete stavebné povolenie, stavebný úrad si od vás vypýta aj výpis z listu vlastníctva. Informáciu z verejného registra musíte navyše úradu doniesť osobne a štátu ešte za to zaplatíte poplatok osem eur. Od júla vás už stavebný úrad nebude nikam posielať. Jeho úradníci si tento výpis vypýtajú z katastra sami elektronicky a kataster im ho aj poskytne.

Podobne to má fungovať aj pri výpisoch z obchodného registra, z registra trestov a zo živnostenského registra. Dnes za tieto výpisy platíte od 2 do 6,50 eura, no od júla už za to nebudete platiť nič. Štátna správa, súdy ani samospráva si tieto výpisy už od vás pýtať nebudú, vyriešia to samy, lebo štát tieto údaje už má a úrady by si to už aj mali vedieť medzi sebou povedať.

Sľubuje to vicepremiér Peter Pellegrini, ktorý v stredu predložil na rokovanie vlády návrh zákona, ktorý zavádza pre tieto štyri výpisy princíp jedenkrát a dosť. Je pritom jedno, na aký účel ich potrebujete, či si chcete založiť firmu, pracovať pre štát alebo potrebujete doložiť jeden z týchto výpisov pri žiadosti o grant alebo pri registrácii v Sociálnej poisťovni.

„Od júla už nikto z orgánov verejnej moci nebude od občanov alebo firiem takéto výpisy žiadať,“ hovorí Pellegrini. Ak by nejaký úrad nechcel výpis sprístupniť, môže dostať pokutu od tisíc do päťtisíc eur.

Vláda návrh zákona aj schválila, hoci s pripomienkami, týkali sa však len technického spresnenia v návrhu zákona.

Štát mešká

Údaje z katastra, obchodného či živnostenského registra sú už dávno voľne dostupné na webe, náhľad cez bežné webové rozhranie nebol pre úrady riadnym dokumentom. Štart princípu jedenkrát a dosť na úradoch však mešká aj voči oficiálnym sľubom, ktoré štát dával.

Napríklad už v máji 2016 boli za referenčné údaje vyhlásené údaje z registra právnických osôb, pre ktorý je jedným z kľúčových zdrojov obchodný register. Odvtedy si štát už nemal pýtať od občanov alebo podnikateľov výpis z obchodného registra. No to sa nestalo a stane sa to najskôr po jednom roku, teda od júla 2018.

Referenčný údaj znamená jednak to, že pokiaľ sa nepreukáže opak, podľa neho si majú opraviť dáta všetky úrady a zároveň si ich majú medzi sebou môcť vymieňať.

O princípe jedenkrát a dosť sa na Slovensku hovorí už aspoň desať rokov. Podľa aktuálnej verzie národnej koncepcie informatizácie má byť zavedený vo všetkých konaniach do konca roka 2018. Dnes je jasné, že plošne to platiť nebude a pokaziť sa ešte môže aj spustenie pre štyri často používané výpisy.

Pellegrini pri júlovom termíne hovorí, že „zatiaľ“ to tak platí, lebo o zákone sa bude ešte debatovať v parlamente a vylúčený nie je ani posun termínu účinnosti zákona. Napríklad v prípade povinných e-schránok pre firmy sa termín menil trikrát.

Júlový termín by sa mohol posunúť aj preto, že Pellegriniho úrad ešte len teraz chystá webové riešenie pre úradníkov, cez ktoré si môžu vyžiadať niektorý z týchto štyroch výpisov od úradníkov z iného úradu.

„Štát má k dispozícii čiastkové riešenia, pričom úrad pripravuje kvalifikované technické riešenie, ktoré bude základom na pripájanie ďalších registrov či zdieľanie ďalších dát úradníkom za občana,“ uviedol úrad podpredsedu vlády Pellegriniho.

Pellegrini sľubuje, že tých pár mesiacov využijú na integráciu úradov a informačných systémov tak, aby človek iba oznámil číslo listu vlastníctva a úradník si stiahne výpis sám zo štátneho registra. Celé to má podľa neho stáť niečo vyše tri milióny eur, najviac peňazí pôjde do centrálneho systému referenčných údajov, ktorý zabezpečí združenie údajov, no ešte stále nie je dokončený.

„Podľa mňa tento zákon robia tak, aby to nebolo závislé od IT-čkárov. Veď úradníci môžu pracovať s výpismi aj v papierovej forme. Ale pokiaľ ja viem, registre sú plne elektronizované a nemal by byť problém do júla prejsť na nové riešenie,“ hovorí IT špecialista zo Slovenska.Digital Ľubor Illek. Predpokladá, že Pellegriniho úrad už má pripravený návod pre úrady, ako majú tieto nové povinnosti plniť.

Otázka je, prečo si bežní ľudia už niekoľko rokov mohli sami prezerať údaje v obchodnom registri, v živnostenskom registri a listy vlastníctva, aj keď v zúženej podobe, no úradníci si ich nemôžu medzi sebou poslať elektronicky. „Tú istú otázku si kladieme aj my – prečo to ešte nefunguje? Jeden z dôvodov, čo sme počuli, bol, že to blokujú iné zákony, a to má práve odstrániť táto novela, ktorú schválila vláda,“ hovorí Illek.

Kto uvidí váš výpis z registra trestov

Nové pravidlá majú zabezpečiť aj to, že úrady budú vidieť aktuálne výpisy a nie také, ktoré „nie sú staršie ako tri mesiace“.

Ak by bol technický problém, úradník nahliadne do registra neskôr. „Takto už dnes funguje napríklad vybavovanie živnostenského listu na živnostenskom úrade v gescii ministerstva vnútra. Výpis registra trestov už nemusíte doniesť, úradník si ho pri zakladaní pozrie v systéme,“ uviedol Pellegriniho úrad.

Obava je, či úradníci nebudú zneužívať to, že môžu priamo žiadať o elektronický výpis z registra trestov občanov.

Pellegriniho úrad uviedol, že výpis z registra trestov si nemôže pozerať hociktorý úradník, ale len ten, ktorý rozhoduje v konkrétnom konaní a má oprávnenie, resp. prístup do technického riešenia.

„Výpis z registra trestov za občana si konkrétny úradník môže vyžiadať na základe poskytnutých údajov od občana a len na konkrétny účel, teda na preukázanie bezúhonnosti občana v konkrétnom konaní,“ uviedol úrad podpredsedu vlády.

Technické riešenie je pri tomto výpise navrhnuté tak, že na strane registra trestov sa archivuje, kto, kedy, za koho a na aký účel, resp. v akom konaní si vyžiadal výpis daného občana. „Tak, aby bolo možné v prípade akéhokoľvek sporu potrebné skutočnosti dohľadať,“ dodal úrad.

A čo Sociálna poisťovňa, daniari, zdravotné poisťovne?

Pellegrini avizuje, že keď prejde v parlamente táto novela, začnú robiť na druhej etape princípu jedenkrát a dosť. „Máme ešte výpisy, že nie ste dlžní na zdravotnom poistení, nie ste dlžní na sociálnom poistení, že nemáte daňové nedoplatky. Máme register úpadcov, register čiernej práce. Máme na to vytvorený tím a plán,“ avizuje Pellegrini.

Z pohľadu IT riešenia to znamená, že štát bude ďalej rozvíjať platformu dátovej integrácie, čo je jednotný spôsob, ako sa majú údaje medzi úradmi v elektronickej forme posielať. „Je dôležité, aby na jej používanie čím skôr prešli všetky úrady, najmä správcovia kľúčových registrov, čo je povedzme ministerstvo vnútra,“ hovorí Illek zo Slovenska.Digital.

Pôvodne tieto služby mal poskytovať už spomínaný IT projekt Centrálny systém referenčných údajov (CSRÚ), ktorý bol platený ešte zo starých IT eurofondov (z OPIS-u). No nepodarilo sa ho dotiahnuť do konca. Platforma je jeho vylepšeným pokračovaním.

Plán je, že novou funkcionalitou platformy bude služba „moje dáta“. Jednoducho, malo by vzniknúť miesto, kde uvidíte všetky svoje údaje, ktoré ležia niekde na štátnych úradoch. Mali by ste tiež vidieť, čo sa s vašimi údajmi deje, kto si ich vyžiadal alebo prezeral.

Služba by mala tiež umožniť, aby sa do systému zapojili aj notári, banky či ďalšie inštitúcie. Súčasťou služby má byť aj mechanizmus schvaľovania, to znamená, že úrady by bez súhlasu občana nevydali súkromníkom žiadne výpisy. Skôr ako v roku 2020 to však fungovať nebude.