Denník N

Choreograf Peter Mika: Nevedel som, akú váhu prikladám spomienkam

Úspešný slovenský tanečník o živote v zahraničí aj o najnovšom projekte pre banskobystrické Divadlo Štúdio tanca.

Divadlo Štúdio tanca má dvadsať rokov, na vytvorenie prvej jubilejnej premiéry povolalo tých najlepších: za domácu scénu skladateľa Petra Zagara a zo zahraničia choreografa Petra Miku. Rodák z Michaloviec žijúci v Španielsku je jedným z našich najúspešnejších tanečných umelcov. Jeho Ghost/Prízrak je od minulého týždňa v repertoári divadla.

Do Bratislavy ste prišli v 90. rokoch z Michaloviec s Jánom Ďurovčíkom. Čo prinúti folkloristu preskočiť na moderný tanec?

Keď Jano Ďurovčík začal študovať na VŠMU v Bratislave, ja som bol ešte vo folklórnom súbore Zemplín. Vracal sa k nám na víkendy, ukazoval, čo sa tam robí, ja som si to obzeral a zapáčilo sa mi to. Nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem aj ja študovať. Mal som možnosť absolvovať tréningy moderného tanca a po prvom roku na odbore ľudového tanca som naň prestúpil.

S Ďurovčíkom ste pokračovali aj v kultovom Balete Torzo, jeho tanečníci boli považovaní za výkvet moderného tanca.

Stretli sme sa tam taká dobrá zberba, chalani aj baby, všetci celkom talentovaní ľudia a chuť urobiť niečo spolu – to bol motor Baletu Torzo. Jano má schopnosť presvedčiť ľudí, dať ich dokopy s nejakým cieľom. Bol som však prvý, čo z Torza utiekol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie