Denník N

Danko neverí, že tretina mladých skúsila drogu – tu sú dôkazy

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

SNS odmietla dekriminalizáciu malého množstva drog, jej šéf Andrej Danko nechce riešiť ani marihuanu.

Ak má Slovensko akútny problém s návykovými látkami, nie sú to mäkké či tvrdé drogy, ale ide o legálny alkohol. Asi štvrtina stredoškolákov nárazovo pije do opitosti a každý druhý priznáva, že už mal z alkoholu „okno“. Pre dlhodobé pitie ročne umierajú stovky ľudí.

Slovensko však teraz rieši najmä to, čo urobiť s užívateľmi drog – aj s tými, ktorí len vyskúšali marihuanu – a ako ich trestať. Nejde o dílerov a ani o pravidelných užívateľov drog.

Keď v stredu SNS so Smerom zastavili návrh na dekriminalizáciu malého množstva marihuany, postavil sa za to predseda parlamentu a SNS Andrej Danko.

Pozreli sme sa bližšie na niektoré tvrdenia šéfa SNS a politikov tejto strany a porovnali ich s faktmi.

Áno, tretina mladých vyskúšala marihuanu

„Neverím, že žijem v štáte, kde by 30 percent mladých ľudí vyskúšalo drogu,“ napísal Danko v stanovisku a ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (Most-Híd) odkázal, nech sa návrh dekriminalizácie už ani neunúva prerábať.

Ak by si Danko pozrel posledné štatistiky, zistil by, že je to skutočne tak a nemenia na tom nič ani prísne tresty, ani preventívne programy.

Pred tromi rokmi sa takmer tretina mladých priznala, že niekedy v živote fajčila trávu, a asi deväť percent ju užilo v predošlom roku. V anonymnom prieskume Národného monitorovacieho centra pre drogy z roku 2015 sa k marihuane prihlásilo až 27 percent mladých zo všetkých 10-tisíc oslovených vo veku od 15 do 19 rokov. Od roku 2006 sa tento podiel veľmi nepohol.

Ostatné drogy užilo aspoň raz v živote výrazne menej mladých – extázu iba 2,3 percenta z nich, heroín 0,6 percenta, kokaín 1,1 percenta.

Keď si zoberieme skupinu 15- a 16-ročných detí, tieto čísla sú ešte vyššie. Zo vzorky 2208 detí fajčilo marihuanu takmer 40 percent opýtaných, extázu vyskúšali štyri percentá, heroín 1,2 percenta a kokaín 1,9 percenta. Stále hovoríme o číslach tých, ktorí drogu aspoň raz vyskúšali – nie o tých, ktorí ju užívajú pravidelne.

Užívatelia drog na Slovensku podľa vekových skupín.

Podľa správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy z vlaňajška vyskúšalo marihuanu 20,9 percenta obyvateľov Slovenska vo všetkých vekových kategóriách, z toho necelá polovica aj v poslednom roku. Väčšina užívateľov mala od 15 do 24 rokov (13,2 percenta), od 24 do 35 rokov bol výskyt iba 6 percent.

Nie je to nič výnimočné, celoeurópske údaje hovoria, že marihuanu vo všetkých vekových skupinách vyskúšalo 26,3 percenta ľudí, z toho mladých do 34 rokov bolo 13,9 percenta.

Stúpa počet pacientov? Nevieme. Vieme, že sa viac hlásia

SNS tvrdí, že za posledné dve desaťročia stúpol počet liečených užívateľov drog o viac ako 50 percent. Znamená to, že viac ľudí na Slovensku berie drogy a je to s nimi vážne? To nevieme.

Strana Andreja Danka má pravdu v tom, že v porovnaní s rokom 2006 stúpol v roku 2016 počet ľudí, ktorí sa liečili, o takmer 800 ľudí – na 2720.

Nemusí to však nič hovoriť o rozšírení drog v populácii. To len liečba môže byť dostupnejšia, menšie tabu.

Odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica vlani v decembri hovoril, že za celý rok 2017 sa liečilo až 3253 ľudí. Upozornil, že to neznamená epidémiu. Časť pacientov má chronickú závislosť a do protidrogových centier sa opakovane vracajú. Okruhlica hovorí, že v ich centre na Hraničnej v Bratislave mali 20 až 30 percent takýchto prípadov.

Voľné tvrdé drogy? Nie, najmä rovnaké pravidlá

SNS a aj niektorým členom vlády zo Smeru prekáža, že sa do Žitňanskej návrhu dostala aj dekriminalizácia tvrdých drog ako heroín a kokaín. Išlo pritom najmä o to, aby zákon jednotne stanovil veľkosť dávky týchto drog, aby súdy na celom Slovensku rozhodovali rovnako.

Dnes je totiž v rozhodovaní súdov taký chaos a nejednotnosť, že kým v Žilinskom a Bratislavskom kraji súdy nesúdia tých, čo majú pri sebe do 0,1 gramu pervitínu alebo menej ako pol gramu marihuany, v inom kraji môže súd dať užívateľovi podmienku pokojne aj za 0,2 gramu marihuany. Vo všeobecnosti sa však zákon dnes pozerá na marihuanu rovnako ako na kokaín – v oboch prípadoch ide o drogu, za ktorú hrozí stíhanie.

Žitňanská navrhovala určiť, čo je to nepatrné množstvo drogy, od ktorej by bolo možné odvodiť počet dávok, a odvolávala sa pritom na programové vyhlásenie vlády, ktoré podpísali SNS aj Smer.

Priestupková hranica pri marihuane mala byť podľa návrhu ministerky jeden gram, pri kokaíne 0,2 gramu, pri pervitíne 0,2 gramu, pri heroíne 0,5 gramu a pri látke MDMA, známej z extázy, 0,8 gramu alebo 3 tablety. Za priestupok by sa takéto množstvá považovali iba raz ročne, pri opakovanom prichytení by už išlo o trestný čin.

Bralo by drogy viac ľudí?

Ďalší z argumentov SNS proti dekriminalizácii je „očakávanie automatického zvýšenia dopytu po látkach, keďže sa odbúrava psychologická zábrana voči užívaniu drog. Po roku až dvoch sa predpokladá výrazné zvýšenie užívateľov drog a môže niekoľkonásobne rásť“.

Je pravda, že za malú dávku by hrozil nižší trest, a teda nie súd, ale pokuta 165 eur. Stále by však nešlo o úplnú dekriminalizáciu – pri ďalšom prípade v tom istom roku by prichytenému už hrozilo stíhanie a súd. Navyše, už pri prvom prípade by bolo možné prichyteného poslať na liečenie.

Žitňanská dostala na svoju stranu aj experta na závislosti Okruhlicu – ten nepredpokladá, že by zmena zákona prispela k výraznému nárastu drogujúcich mladých.

Upozorňuje však, že v Česku po dekriminalizovaní všetkých drog pre vlastnú spotrebu stúpol napríklad počet užívateľov pervitínu, ktorých zachytili nízkoprahové centrá. Vysvetlenie môže byť, že po dekriminalizovaní sa iba viac ľudí odvážilo vyhľadať pomoc.

V Česku tiež prekvapivo stúpol počet odsúdených, čo si nevedeli vysvetliť. Odborník na závislosti predpokladá, že za tým mohol byť aj konkurenčný boj medzi dílermi. Tí mohli vypestovať silnejšiu marihuanu, ktorá síce na prvý pohľad vyzerá ako bežná dávka, no po expertíze sa zistí, že obsahuje násobne viac účinnej látky THC.

V Česku však stále ide o krátky čas od zavedenia dekriminalizácie. Okruhlica preto dáva skôr za pozitívny príklad Portugalsko, ktoré malo veľké problémy s drogami. V 80. rokoch minulého storočia mal každý desiaty Portugalčan problém s heroínom a 1 zo 100 obyvateľov bol od heroínu závislý. V krajine bolo najviac obetí AIDS v súvislosti s drogami v celej Európe. Po dekriminalizácii v roku 2001 sa situácia výrazne zlepšila, klesol počet užívateľov drog, infekcií HIV, kriminálnych skutkov a aj obetí predávkovania.

Dekriminalizácia marihuany

Teraz najčítanejšie