Denník N

Juhoafrické zrkadlá pre Európu a Slovensko

Výmena juhoafrického prezidenta prebehla takým pokojným a demokratickým spôsobom, aký by mohol byť príkladom aj pre náš región.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Už som pred časom v niektorom z mojich príspevkov v Enku spomínal zápas Juhoafričanov s vlastným prezidentom Jakobom Zumom. Je to možno skoro rok, čo sa spustila horúčkovitá aktivita predovšetkým občianskej spoločnosti proti rôznym formám korupcie.

Nepochybne na africký spôsob, vášnivo, občas veselo a s neodmysliteľným rituálnym tancom a občas aj s násilnosťami…

Masové protesty proti korupcii a „ukoristeniu štátu“ (skupinou okolo prezidenta Zumu a oligarchickou rodinou Guptovcov) – ako nazývajú oni a to oveľa priliehavejšie ako my doma, vládu finančných skupín v štáte. A týchto masových demonštrácií sa prirodzene zúčastňovala celá opozícia, ale aj časti vládnucej strany ANC a spoločne založili občianske Hnutie slobody. Žiadali okamžité odstúpenie prezidenta.

A tak som v týchto dňoch neodtrhol oči od televízora a správ, rovnako ako som vyťahoval informácie od mojich politických priateľov v Kapskom meste či Johanesburgu: lebo proces odvolávania prezidenta Zumu a transformácia vlády nabrali na intenzite a diali sa priamo, otvorene a pred tvárou verejnosti.

Vládnuca strana si zvolila nového šéfa, a jej vedenie prezieravo konštatovalo, že so starým prezidentom vo voľbách neobstoja. Prezidentom, ktorý sa topil vo verejných škandáloch a medzi tie najpodstatnejšie patrilo neoprávnené použitie štátnych peňazí na výstavbu vlastného sídla a potom to slávne „ukoristenie štátu“ (state capture) finančnou skupinou Guptovcov – ktorí sa nehatili obchodovať aj s ministerskými kreslami. Prideľovali ich ako svoje súkromné vlastníctvo.

A tak strana spustila výmenu a očistu. Prezidentovi hrozilo odvolanie v parlamente, a tak sa radšej funkcie vzdal. Tvrdil síce, že s oligarchami nemá nič, ale pár hodín po jeho rezignácii všetci zdupkali: stratili ochrannú ruku… No to, čo ma prekvapilo najviac, bol hoci dramatický, ale pokojný priebeh celej výmeny, prísne v duchu aj litery ústavy.

Deň po svojom zvolení nový prezident (ktorý je hlavou výkonnej moci, v Juhoafrickej republike nemajú predsedu vlády) predniesol reč o „stave republiky“. Zosumarizoval úspechy starého prezidenta, poukázal jasne a zrozumiteľne na chyby jeho vlády, predniesol program svojej činnosti na tento rok a vyhlásil nekompromisný boj korupcii a nekontrolovateľnej oligarchickej moci. Nie náhodou v ten deň špeciálne jednotky zaistili dôkazové materiály v 17 prípadoch už spomenutého ukoristenia štátu.

Ak by sa niekomu zazdalo, že sú to len akési návalové akcie v prospech nového prezidenta, mýli sa. V Juhoafrickej republike je súdnictvo hlboko nezávislé a vynieslo niekoľko rozhodnutí aj proti vládnucemu prezidentovi či proti členom vlády – prezident využíval často rôzne obštrukcie, ktoré mu prezidentský úrad umožňoval, ale prirodzene aj ministra vnútra, ktorý priamo riadi políciu. Konflikt záujmov bol jasný a otváral oči aj prezidentovým podporovateľom, ale hlavne mobilizoval občiansku spoločnosť na otvorený boj za jeho rezignáciu.

Človeku prirodzene nedá neporovnávať veci a udalosti aj s našou realitou, mám na mysli tak európsku, stredoeurópsku, ako aj domácu. Rovnako sa topíme v škandáloch, nevieme sa v Európe rázne vyrovnať s daňovými rajmi, priestor na špekulácie s DPH je úplne otvorený, pranie špinavých peňazí nepozná hraníc; u nás doma je prezident republiky zaťažený daňovými špekuláciami, minister vnútra v konflikte záujmov, premiér nezakryte a neoblomne užíva byt usvedčeného daňového podvodníka…

Apropo, opozícia. V Juhoafrickej republike je popri malých stranách reprezentujúcich špecifické záujmy hlavnou opozičnou stranou Demokratická aliancia. Liberálne zoskupenie, ktoré vládne v Kapskej provincii, má primátorov skoro vo všetkých metropolitných mestách (Johanesburg, Kapské Mesto, Port Elizabeth atď.). Vedie ho muž, ktorý nemá ani najmenšiu tendenciu skĺznuť k politike ultrapravice ako náš kváziliberál…

A celá táto opozícia počas prejavu nového prezidenta otvorene tlieskala pri každom bode, ktorý pokladala za posun krajiny dopredu. A áno, existuje tu aj obdoba kotlebovcov, ale do parlamentu sa nikdy nedostali. Po zmene režimu v Zimbabwe je veľká nádej, že sa celý juhoafrický región (JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia) zmení na oblasť prekvitajúcej demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Kedy sa to podarí aj u nás, v strednej Európe?

Jasné, že je demokracia v celom juhoafrickom regióne veľmi krehká. Ale nie je taká istá aj v našom regióne? A povedzme si priamo, mali by sme ju ešte bez regulačného, nápravného, korekčného úsilia Európskej únie? Keď vidím tie – metaforicky povedané – „vykĺbenia z pántov“ v politickom myslení tak voličov, ako aj politickej reprezentácie v Česku, Maďarsku, Poľsku i u nás doma, mám istotu, že vývoj v našom regióne by bol bez európskej moci oveľa dramatickejší a drsnejší ako v tom juhoafrickom.

Teraz najčítanejšie