Denník N

UNICEF už ani nemá slov. Nekončiaci masaker v Sýrii ukazuje, aká bezmocná je OSN

Po bombardovaní vo východnej Ghúte. Foto – AP
Po bombardovaní vo východnej Ghúte. Foto – AP

Po piatich dňoch masívnej ofenzívy zomrelo vo východnej Ghúte vyše štyristo ľudí. Rusko najprv blokovalo v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu o Sýrii a hovorilo o „masovej psychóze“.

Zúfalosť situácie obyvateľov východnej Ghúty, kde celý týždeň prebieha masívne bombardovanie zo strany sýrskej vlády, najlepšie vystihuje desať prázdnych riadkov v netradičnom stanovisku Detského fondu OSN (UNICEF).

„Žiadne slová nevrátia spravodlivosť zabitým deťom, ich matkám, ich otcom a ich milovaným,“ začína sa stanovisko, ktoré pokračuje desiatimi prázdnymi riadkami s emotívnym vysvetlením na konci.

„UNICEF vydáva toto prázdne stanovisko. Už viac nemáme slov, ktoré by opísali trápenie detí a náš hnev. Majú tí, ktorí spôsobujú to trápenie, stále slová, aby ospravedlnili svoje barbarské činy?“

V priebehu piatich dní zomrelo na predmestí sýrskeho hlavného mesta vo východnej Ghúte už vyše štyristo ľudí. Sýrsku vládu od bombardovania poslednej bašty rebelov, ktorú v blízkosti Damasku nemá pod kontrolou, neodradili správy o najväčšom masakre civilistov za posledné tri roky. Jej letecké útoky si len v pondelok vyžiadali vyše sto ľudí, medzi nimi mnoho detí.

Z civilných strát obvinila medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch sýrsko-ruskú vojenskú alianciu. Útočilo sa podľa nej aj zakázanými barelovými bombami.

Utrpenie civilistov nijako nepohlo ani so spojencom sýrskeho prezidenta Baššára Asada. V Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec zablokoval rezolúciu, ktorá navrhovala 30-dňové prímerie vo východnej Ghúte a humanitárne dodávky. V piatok však Rusko v priebehu dňa zmenilo názor, na Vladimira Putina tlačili Angela Merkelová aj Emmanuel Macron.

Správy o civilných obetiach sú podľa ruského diplomata Vasilija Nebenzju „masovou psychózou“. Jeho slová sú v príkrom rozpore s vyhlásením generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý opísal situáciu v Ghúte ako „peklo na Zemi“.

Rezolúciu, ktorú navrhlo Švédsko spolu s Katarom, označil Nebenzja za nerealistickú a argumentoval aj tým, že svetové médiá zatajujú „nepohodlnú pravdu“, že v oblasti pôsobia bojovníci napojení na al-Káidu a civilistov používajú ako živé štíty.

Moskva presadzovala, aby sa v rezolúcii povolilo ostreľovanie džihádistických skupín. „Boj proti terorizmu nemôže byť ničím obmedzovaný,“ odmietal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov kritiku náletov ruského spojenca.

Pred vystúpením ruského veľvyslanca vystúpil koordinátor OSN pre humanitárnu pomoc Mark Lowcock s tým, že 24 hodín pred zasadaním zomrelo 50 civilistov a 200 bolo zranených po ťažkom bombardovaní. Bombardovanie nemocníc sa podľa neho stalo novým normálom.

Horor v Sýrii opísal aj takýmito slovami: „Letecké nálety, mínomety, rakety, kazetové bomby, chemické zbrane, samovražedné bomby, dvojité útoky na civilistov a základnú infraštruktúru ako nemocnice a školy, znásilňovanie, nezákonné zadržiavanie, mučenie, verbovanie detí a obliehanie celých miest podobné stredovekým časom.“

Vojna bude ničiť ešte nejaký čas. Sýrski civilisti budú ďalej niesť dôsledky bojov. „Umierame a hladujeme. Ale kde je svet? Kde je OSN?“ pýta sa aktivista z východnej Ghúty Ahmed Chansúr. „Všetko, čo robí, je, že vydáva prázdne stanoviská,“ citoval ho Economist.

Šéfka blízkovýchodného programu HRW Lama Fakih vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby s ruskou pozíciou niečo urobilo. „Vo východnej Ghúte sme svedkami déjà vu toho najhoršieho druhu. Ostatné krajiny by mali vyslať jasný signál Rusku, aby prestalo blokovať Bezpečnostnú radu, keď chce zastaviť tieto zverstvá.“

Východná Ghúta. Foto – AP

Ako pripomína britský Guardian, Rusko vetovalo už desať predchádzajúcich rezolúcií o Sýrii, kde má svoje letecké základne a vojakov bojujúcich na strane Baššára Asada. „Konzistentne využíva svoje kreslo stáleho člena v Bezpečnostnej rade, aby kryla Asada pred reakciami OSN na vojnové zločiny. V novembri Rusko použilo veto, aby zablokovalo obnovenie vyšetrovania OSN pri použití chemických zbraní sýrskymi silami,“ napísal diplomatický korešpondent Guardianu Julian Borger.

Bezpečnostná rada OSN má 15 členov, z ktorých piati sú stáli s právom veta – Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Okrem Moskvy v minulosti vetoval rezolúciu o Sýrii aj Peking.

Bomby padali aj na nemocnice

V obliehanej východne Ghúte žije do 400-tisíc obyvateľov, ktorí majú obmedzený prístup k jedlu, ale aj ošetreniu, keďže mnohé z miestnych nemocníc a kliník boli zasiahnuté bombardovaním.

„Celkom trinásť nemocníc a kliník, ktoré podporujú Lekári bez hraníc, bolo počas troch dní poškodených alebo zničených. Znížila sa tak dostupnosť k lekárskej starostlivosti, keď je kriticky potrebná,“ vyhlásila medzinárodná humanitárna organizácia, ktorá vyslala aj slovenských a českých dobrovoľníkov na hranice medzi Sýriou a Irakom.

Obliehanie východnej Ghúty navyše podľa Lekárov bez hraníc miestnym zdravotníkom znemožňuje prístup k nutnému materiálu na záchranu životov.

„Situácia po siedmich rokoch vojny je veľmi zlá. V oblastiach, kde prebiehajú boje, sú ľudia v zúfalej situácii. Niektorí žijú na poliach, kde si dávajú na zem len plachty. A to je dôležité pripomínať, že v Sýrii je teraz zima, veľa tam prší. Takže situácia je veľmi kritická,“ povedal Denníku N šéf českej pobočky Lekárov bez hraníc Pavel Gruber. 

Ich organizácia pôsobí na severe Sýrie, v ostatných častiach podporuje miestne nemocnice. „Bohužiaľ, nemôžeme fungovať na území, ktoré ovláda sýrska vláda. Je to pre nás nezvyčajná situácia, pretože obyčajne sme na oboch stranách frontu, sme neutrálni. Od začiatku vojny sme však nedostali povolenie od vlády, a ani nemôžeme pôsobiť na území, ktoré kontroloval Islamský štát, pretože porušovali bezpečnostné záruky, ktoré sme od nich dostali,“ dodáva Gruber. 

Podobne ako v Ghúte, aj v provincii Idlib, kde pôsobia Lekári bez hraníc, boli nemocnice opakovane terčom náletov. „Hovoríme o situácii, keď pribúda ľudí, ktorí potrebujú lekársku pomoc, ale zároveň sa radikálne zmenšuje kapacita lekárov. Keď treba ošetrovať viac ľudí, tak nemocnice z obáv obmedzujú svoje fungovanie. Napríklad na jednu z nemocníc zaútočili, keď ošetrovala ľudí z útoku na miestny trh. To sú úplne šialené situácie,“ rozpráva Gruber.

Okrem mnohých podvyživených detí, desivého vplyvu na psychiku populácie je jedným z dôsledkov vojny aj to, že deti prestávajú byť očkované a sú náchylné na klasické detské choroby, ktoré by inak nedostali. 

Výbušniny v plyšových hračkách

Väčšina strán, ktoré bojujú v Sýrii, podľa neho absolútne nedodržiava humanitárne právo – napríklad to, že na nemocnice a ich personál sa nemôže útočiť. „V minulosti sme boli svedkami dvojitých útokov, keď zasiahli nemocnicu prvý raz, a po hodine ju zasiahli znovu, keď sa tam zdravotníci snažili zachraňovať ľudské životy.“

Jednoduchá situácia podľa Grubera nepanuje ani v oblastiach, ktoré boli oslobodené spod nadvlády teroristov Dáišu (takzvaný Islamský štát).

„Jedna z vecí, prečo ľudia končia v nami podporovaných nemocniciach, sú nástražné míny. Po každom boji zostane nevybuchnutá munícia, no okrem nej je tam veľa nastražených výbušnín, úmyselne cielených na civilistov. Schovávali ich napríklad v plyšových hračkách či chladničkách. Ľudia sa vrátia do svojich domov, otvoria dvere do obývačky a v tú chvíľu to vybuchne. To isté napríklad, keď vojdú do svojej záhrady,“ hovorí Gruber.

Napriek nenávistným komentárom na Facebooku podľa neho dostávajú Lekári bez hraníc dosť finančných príspevkov a hlásia sa k nim dobrovoľníci aj do nebezpečných krajín, ako je Sýria či Jemen, kde prebieha tiež brutálna vojna, o ktorej sa veľmi málo hovorí.

„Čo sa týka darcovstva, ľudia prispievajú, takže nepodľahli negatívnym príspevkom na sociálnych sieťach. Myslím, že je oveľa silnejší signál poslať peniaze ako napísať hlúpy komentár,“ dodal Gruber.

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie