Denník N

Nikto nemal nikdy toľko šťastia. Všetci popadali a austrálsky outsider si v Salt Lake City dokorčuľoval po zlato

Po pretekoch ho prirovnali ku korytnačke.

Steven Bradbury bol kedysi dokonalým stelesnením športovej smoly. Reprezentoval Austráliu v šortreku (rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe) a boli časy, keď bol celkom dobrý. V tímovej súťaži na olympiáde v Lillehammeri 1994 získal bronz – prvú austrálsku medailu zo zimnej olympiády.

V Nórsku bol favoritom aj na individuálnu medailu, no pri oboch štartoch ho zrazili súperi a prišiel o akúkoľvek šancu. Krátko po olympiáde utrpel hororové zranenie: pri kolízii na Svetovom pohári ho súper porezal a on prišiel o viac než štyri litre krvi.

Zotavoval sa osemnásť mesiacov a štartoval aj na olympiáde v Nagane, kde opäť patril medzi adeptov na medailu. Pred pretekmi sa však otrávil jedlom, čo pochovalo jeho šance. V roku 2000 si na tréningu pri páde zlomil dva krčné stavce.

Napriek všetkému nebolo v histórii šťastnejšieho olympionika.

Séria náhod

Na olympiáde v Salt Lake City bol Bradbury druhým najstarším pretekárom a nikto mu nedával najmenšiu šancu na úspech. V pretekoch na 1000 metrov postúpil z rozjazdy, no vo štvrťfinále ho čakali domáci favorit Apolo Ohno a majster sveta Kanaďan Gagnon.

Tí dvaja si bezpečne podelili dve postupové priečky a tretí Bradbury mal byť vyradený. Ak vezmeme do úvahy jeho vtedajšiu výkonnosť, vypadol by zaslúžene. Po prvý raz a nie naposledy mal však Bradbury šťastie – rozhodcovia diskvalifikovali druhého Gagnona za kríženie dráh, a Austrálčan postúpil do semifinále.

Tam už mal Bradbury naisto skončiť, bol jednoznačne najslabším pretekárom z pätice na štarte. „Keď som sa pozrel na ostatné mená, pomyslel som si, že nemôžem poraziť žiadneho z nich,“ spomínal Bradbury pre austrálsky športový web theroar.com.au.

Bradbury jazdil počas celého semifinále jasne na poslednom mieste, výkonnostne vôbec nestačil, no v poslednom okruhu ho po druhý raz zachránilo šťastie. Traja jeho súperi sa dostali do kolízie, spadli a Bradbury sa z poslednej pozície dostal na druhú.

Austrálčana čakalo senzačné finále.

Posledný, ktorý zostal stáť:

Najpomalší zvíťazil

Ak by v športe neexistovali náhody, Steven Bradbury by v Salt Lake City skončil už vo štvrťfinále a zrejme by bol spokojný s tým, že sa doň vôbec dostal.

Takto sa však austrálsky veterán ocitol vo finále, v ktorom dopĺňal štvoricu hviezd Mathieu Turcotte (Kanada), Apolo Anton Ohno (USA), Li Jiajun (Čína) a An Hjeon-Su (Južná Kórea).

Už od prvých metrov bolo jasné, že Bradbury nemá vo finále výkonnostne čo hľadať. Nedokázal držať krok a korčuľoval vzadu s takým odstupom, že aj na malom ovále sa ledva zmestil do záberov kamier. Potom však nastala situácia, ktorá vošla do histórie.

V súboji o zlato prišlo v záverečnej zákrute k viacerým kontaktom a všetci Bradburyho súperi spadli. Kým sa stihli zodvihnúť, ležérnym spôsobom okolo nich prekorčuľoval vzpriamený Bradbury a získal olympijské zlato. Jeho prvotnou reakciou nebola radosť, ale údiv nad tým, akým spôsobom sa dostal k zlatu.

Americkí priaznivci podporovali domáceho Ohna a na vyhlásenie výsledkov reagovali bučaním. Dokonca aj samotný Bradbury si myslel, že preteky sa budú opakovať.

„Povedal som si: Bože, vyhral som. Potom sa však rozhodcovia radili a bol som si istý, že preteky zopakujú. Som rád, že to neurobili,“ hovoril podľa denníka Guardian.

Austrálsky hrdina

„Vyzeral ako korytnačka za štyrmi zajacmi,“ napísal po Bradburyho víťazstve denník USA Today. Austrálčan vo finále skutočne pripomínal športovcov ako legendárneho britského skokana na lyžiach Eddieho Edwardsa – ten však nikdy nemal šancu zvíťaziť.

Kontaktný a rýchly šortrek umožnil kedysi rýchlemu Austrálčanovi, aby priklonil šťastie na svoju stranu v čase, keď už ani zďaleka nepatril medzi najlepších. Bradbury v rozhovore pre theroar.com.au priznal, že krátko po zisku zlata premýšľal nad tým, či by si mal medailu prevziať.

„Po pár minútach som si povedal, že pôjdem na pódium a prijmem zlatú medailu. Nie však za tých 90 sekúnd pretekov. Prevezmem ju za 14 rokov tvrdej práce, päť hodín denne, šesť dní v týždni. To nebola náhoda, prevezmem ju za to,“ povedal Bradbury.

Korčuliar, ktorý kedysi takmer vykrvácal na ľade a potom po páde takmer skončil na vozíku, sa doma v Austrálii stal hrdinom. Je prvým Austrálčanom so zlatom zo zimnej olympiády. Udelili mu Rad Austrálie, bol zvečnený aj na poštovej známke.

So šortrekom skončil okamžite po olympiáde, neskôr spolukomentoval ďalšie dve olympiády. V súčasnosti je úspešným motivačným rečníkom – jeho senzačný úspech na olympiáde je príkladom toho, že nič nie je nemožné.

Zimné olympijské hry

Teraz najčítanejšie