Nikto nemal nikdy toľko šťastia. Všetci popadali a austrálsky outsider si v Salt Lake City dokorčuľoval po zlato

Po pretekoch ho prirovnali ku korytnačke.

Steven Bradbury bol kedysi dokonalým stelesnením športovej smoly. Reprezentoval Austráliu v šortreku (rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe) a boli časy, keď bol celkom dobrý. V tímovej súťaži na olympiáde v Lillehammeri 1994 získal bronz – prvú austrálsku medailu zo zimnej olympiády.

V Nórsku bol favoritom aj na individuálnu medailu, no pri oboch štartoch ho zrazili súperi a prišiel o akúkoľvek šancu. Krátko po olympiáde utrpel hororové zranenie: pri kolízii na Svetovom pohári ho súper porezal a on prišiel o viac než štyri litre krvi.

Zotavoval sa osemnásť mesiacov a štartoval aj na olympiáde v Nagane, kde opäť patril medzi adeptov na medailu. Pred pretekmi sa však otrávil jedlom, čo pochovalo jeho šance. V roku 2000 si na tréningu pri páde zlomil dva krčné stavce.

Napriek všetkému nebolo v histórii šťastnejšieho olympionika.

Séria náhod

Na olympiáde v Salt Lake City bol Bradbury druhým najstarším pretekárom a nikto mu nedával najmenšiu šancu na úspech. V pretekoch na 1000 metrov postúpil z rozjazdy, no vo štvrťfinále ho čakali domáci favorit Apolo Ohno a majster sveta Kanaďan Gagnon.

Tí dvaja si bezpečne podelili dve postupové priečky a tretí Bradbury mal byť vyradený. Ak vezmeme do úvahy jeho vtedajšiu výkonnosť, vypadol by zaslúžene. Po prvý raz a nie naposledy mal však Bradbury šťastie –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Zimné olympijské hry 2018

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |