Severokórejské olympijské víťazstvo v propagande

Ak ste sledovali spravodajstvo o zimných olympijských hrách na medzinárodných televíznych kanáloch ako CNN, BBC a ABC, mohli by ste si myslieť, že sestra severokórejského lídra Kim Čong-Una je milá a očarujúca, že severokórejskí športovci sú šťastní a slobodní alebo že v Pchjongjangu majú zrazu mierumilovnú „normálnu“ vládu, ktorá sa chce prostredníctvom diplomacie vzdať moci.

Nedajte sa zmiasť. Olympiáda je pre vražednú Kimovu diktatúru splnený propagandistický sen. Juhokórejský prezident Mun če-in tvrdí, že krajina využila hry, aby ukázala dobrú vôľu, ale v skutočnosti je to tak, že ich využila Severná Kórea na to, aby predviedla jednu z veľkých potemkinovských operácií, kde sa pozornosť verejnosti zameriava na štýl sestry drahého vodcu a nie na tábory nútených prác a policajný štát.

Nevedia, že sú otrokmi

Severná Kórea je krajinou, ktorej patrí prvé miesto vo svetovom rebríčku porušovania ľudských práv. Jej najvyšší predstavitelia, vrátane usmievajúcej sa Kim Jo-čong, riadia totalitný štát, ktorý nechal milióny ľudí umrieť hladom, prenasleduje ich a vymýva im mozgy. Kimov režim si udržiava prísnu kontrolu nad obyvateľstvom prostredníctvom priameho násilného útlaku a rovnako tak závisí od prepracovaného systému cenzúry, propagandy a indoktrinácie.

Severokórejčania vyrastajú s tým, že počúvajú stvoriteľské mýty o svojich zbožštených vodcoch i pokrivenú verziu histórie, ktorá opisuje Severnú Kóreu ako najsilnejší i najušľachtilejší národ sveta a zároveň ako obeť „amerických bastardov“. Podľa Jieun Baekovej, autorky knihy Severokórejská skrytá revolúcia, sa „deti učia sčitovať a odčítať na príkladoch amerických vojakov“ a učia sa strieľať z pušiek, aby boli pripravené v prípade útoku „amerických imperialistov“.

Vymývanie mozgov funguje. Ako vysvetľuje utečenka a ľudskoprávna aktivistka Yeonmi Parková, predtým, ako sa rozhodla utiecť, „nebola si ničoho vedomá, ako si ryba nie je vedomá vody. Severokórejčania žijú od narodenia bez tohto poznania, nevedia o koncepte slobody či ľudských práv. Nevedia o tom, že sú otrokmi“.

Propaganda doma i pre Západ

Desaťročia sa tamojší režim snažil udržať striktnú cenzúru všetkých zahraničných správ, kníh, filmov, televíznych programov a ďalších informácií a uvaľuje prísne tresty na každého, koho prichytí pri sledovaní zakázaných médií. Ľudia, ktorých pri tejto činnosti chytia, za to môžu pykať v reedukačných centrách, na nútených prácach, kde môžu prísť o život, stráže ich tam môžu mučiť, zneužívať a vyhladovať až do tej miery, že jedia kobylky a potkany nájdené na väzenskej podlahe. Niekedy ľudí načapaných pri sledovaní zakázaných médií rovno popravia, čo sa zvyčajne deje za denného svetla a s povinnou účasťou iných ľudí.

Severekórejský režim tiež neustále vedie kampaň na Západe, aby svojich lídrov predstavil ako obete medzinárodného sprisahania, ktoré má podkopať ich pozíciu. Prorežimné médiá a falošné mimovládne organizácie vyrábajú neustály prúd propagandy, ktorá tvrdí, že kórejskú vojnu začala Južná Kórea, že za neustále napätie môžu Spojené štáty a že Kim Čong-un je mierumilovný a rovnostársky vládca. Ľudia sympatizujúci s režimom prehliadajú porušovanie ľudských práv, prepisujú históriu, organizujú platené cesty oslavujúce založenie Kimovskej dynastie a dokonca organizujú koncerty oslavujúce režim v centre New Yorku.

DVD a USB

Ak chce Južná Kórea a zvyšok sveta vyhrať informačnú vojnu proti severokórejskej tyranii a zabrániť tamojšiemu režimu, aby vyhral viac zlatých medailí v propagandistickom športe, musia urobiť viac ako len poukazovať na zločiny, ktoré sa dejú severne od 38. rovnobežky.

Po prvé, Medzinárodný olympijský výbor by mal Severnej Kórei zakázať účasť na ďalšej olympiáde. História ukazuje, aká efektívna môže byť takáto stratégia, môžeme sa veľmi poučiť z príkladu, ako kedysi svet odsúdil režim apartheidu v Južnej Afrike. Je neprijateľné, aby mohla severokórejská diktatúra bez problémov súťažiť so slobodnými národmi Južnej Kórey a Japonska.

Po druhé, svet musí zintenzívniť svoju odpoveď na severokórejskú propagandistickú vojnu. Najlepší spôsob, ako to urobiť, je investovať do zväčšenia objemu informácií prúdiacich za severokórejské hranice.

V poslednom desaťročí posielali ľudia, čo odtiaľ utiekli, do izolovanej krajiny DVD či USB kľúče s informáciami, čo sa deje za jej hranicami. Už táto informácia vytvára psychologickú revolúciu. Podľa výskumu medzi 250 utečencami, ktorý urobila agentúra Gallup, 80 až 90 percent respondentov sledovalo v Severnej Kórei zahraničný film alebo zahraničnú televíznu reláciu a mnohí zo severokórejských utečencov hovoria, že sa o širšom svete dozvedeli z nejakého hollywoodskeho veľkofilmu či dokonca z juhokórejského popu a to ich primalo hľadať slobodu. Podľa našej nadácie mohlo zakázaný obsah na pašovaných nosičoch vidieť až 1,1 milióna Severokórejčanov.

Okná do sveta

Podobné kampane spolu so zväčšujúcejším sa rozsahom čierneho trhu prispievajú k rastúcemu množstvu útekov zo Severnej Kórey. Tak ako informácie zvonku prispeli k rozpadu Sovietskeho zväzu, tak pravda a zahraničné informácie premieňajú Severnú Kóreu.

Severokórejčania riskujú len za samotný prístup k tomu, čo v slobodnom svete považujeme za dané, odsúdenie na nútenú prácu a mučenie. Ak im chceme skutočne pomôcť, ak nám na nich skutočne záleží, musíme sa sústrediť na to, ako im pomôcť vyhrať informačnú vojnu. Môžete hrať kľúčovú úlohu v odpore proti účasti Severnej Kórey na olympiáde alebo môžete prispieť na USB na stránke Flash Drives for Freedom, čím pomôžete otvoriť viac okien do nášho sveta.

© Washington Post

Autori vedú nadáciu Human Rights Foundation