Denník N

Bude rok 2018 taký revolučný ako rok 1968?

Pracovníci CHZJD v júli 1968. Foto – TASR

Východná i západná Európa sa posunuli doprava, ale namiesto zbližovania tento posun ešte viac rozšíril priepasť medzi regiónmi.

Minulý október skupina rešpektovaných konzervatívnych intelektuálov z celého kontinentu vydala manifest s názvom Európa, v ktorú môžeme veriť. V mnohých ohľadoch je to premýšľavý a nádherne spísaný dokument, rétorická zmes argumentov národnooslobodzovacích hnutí zo slávnych čias dekolonizácie a spiatočníckeho muzeálneho sprievodcu.

Manifest v čitateľovi zanechá dojem, že európski konzervatívci sú protiimperiálni (podľa ich slov je Európska únia „impériom peňazí a regulácií“), protikoloniálni („emigrácia bez asimilácie je kolonizáciou“) a sú tiež obrancami národného štátu pred pohŕdaním zo strany proeurópskych elít (ktoré sú vraj „zaslepené márnosťou a sebauspokojujúcimi víziami utopickej budúcnosti“).

´68 naopak

Či už tomu veríte, alebo nie, nativistická revolúcia (nativizmus – politika presadzujúca ochranu záujmov domorodcov na úkor imigrantov – pozn. red.), po ktorej volajú, pripomína ľavicové hnutia z roku 1968. Podobne ako vtedajší protestujúci sa ani títo intelektuáli nesnažia jednoducho vyhrať voľby, ale rovno zmeniť spôsob, akým ľudia premýšľajú a žijú. A to tak, že chcú zavrhnúť práve európske dedičstvo roku 1968.

Kľúčový koncept, ktorý poháňal udalosti šesťdesiateho ôsmeho, bolo „uznanie“. Uznanie pre vtedajšiu generáciu v zásade znamenalo, že aj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie