Denník N

Názov ovplyvňuje: Ľahšie sa nesúhlasí s Istanbulom ako s dohovorom proti násiliu na ženách

Do kampaň na podporu Istanbulského dohovoru sa pred rokmi zapojili aj známe osobnosti. Zdroj – moznostvolby.sk
Do kampaň na podporu Istanbulského dohovoru sa pred rokmi zapojili aj známe osobnosti. Zdroj – moznostvolby.sk

Rámcovanie, teda takzvaný framing, ovplyvňuje verejnú mienku aj bez argumentov. Pri Istanbulskom dohovore je skôr nevedomé, príklady zo Spojených štátov však ukazujú, ako veľmi môže ovplyvniť politiku.

Americký moderátor Jimmy Kimmel pred štyrmi rokmi urobil vo svojej šou Jimmy Kimmel Live experiment. Američanov na ulici sa pýtal, akú reformu zdravotnej starostlivosti podporujú: Obamacare alebo Zákon o dostupnej starostlivosti?

Kým Obamacare väčšina odmietala, Zákon o dostupnej starostlivosti (Affordable Care Act) sa im už pozdával. Fór je v tom, že ide o tú istú vec. „Obamacare“ je prezývka pre zákon, ktorý presadzoval vtedajší demokratický prezident Barack Obama a mal rozšíriť dostupnosť zdravotného poistenia v Spojených štátoch.

Kimmel sa pýtal len pár ľudí, no americká spravodajská televízia CNBC si zadala reprezentatívny výskum.  Obamacare odmietlo 46 percent ľudí, kým Zákon o dostupnej starostlivosti len 37 percent ľudí.

Video: Jimmy Kimmel sa pýta na Obamacare

„Framing“, teda spôsob rámcovania verejnej debaty, je fenoménom, ktorému sa seriózne venujú mnohí sociológovia. Stretávame sa s ním aj na Slovensku, aktuálne pri búrlivej debate o Istanbulskom dohovore proti násiliu páchanému na ženách.

Ako sa zhodujú viacerí odborníci, ktorých Denník N oslovil: prívlastok „istanbulský“ zástancom tohto dokumentu v získavaní verejnosti veľmi nepomôže už preto, že si s ním veľa ľudí automaticky spája niečo „moslimské“. Teda niečo, čo v skutočnosti s obsahom dohovoru nemá nič spoločné.

Problémy s Istanbulom

Dve poznámky na úvod: ako „istanbulský“ neoznačovali dohovor proti násiliu na ženách jeho odporcovia, nazývajú ho tak aj zástancovia. Názov dostal podľa tureckého mesta, kde bol 11. mája 2011 podpísaný. Oficiálnym názvom je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.

Okrem toho, kritici dohovoru stavajú svoje argumenty najmä na samotnom obsahu dokumentu (prehľadne ich zhŕňa napríklad Postoj.sk). Nedá sa preto povedať, že by išlo o cielené nálepkovanie.

Napriek tomu im v zápase o postoj verejnosti názov poskytuje náskok. „Pomenovanie Istanbulský dohovor má oproti celému názvu značnú komunikačnú nevýhodu,“ vraví sociológ Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Findor menuje dva základné dôvody. Ten prvý je, že skrátený termín „Istanbulský dohovor“ neobsahuje podstatu dokumentu, teda proti čomu bojuje.

„Druhá vec je, že Istanbulský dohovor môže vyvolávať nesúvisiace negatívne konotácie ako Turecko, orient, utečenci, migrácia či moslimovia, ktoré sú spôsobené slovom ‚istanbulský‘,“ pokračuje Findor. „Tieto konotácie nesúvisia s obsahom dohovoru, no môžu u niektorých ľudí ovplyvniť nasmerovanie (pozitívne alebo negatíve) ich postojov k tomuto dohovoru bez toho, aby vôbec tušili, o čom ten dohovor je.“

Pre politikov a političky je preto podľa sociológa menej protirečivé, ak sa postavia proti ratifikácii Istanbulského dohovoru, a zároveň odmietajú násilie na ženách. Presne tak postavil svoju tlačovku vo štvrtok aj premiér Robert Fico (Smer). Postaviť sa proti ratifikácii Dohovoru Rady Európy o zastavení násilia na ženách a zároveň odmietať domáce násilie by skrátka komunikačne vyzeralo horšie.

Robert Fico a vyhlásenie k Istanbulskému dohovoru. Foto – TASR

Pozor, ako sa pýtate ľudí

Istanbul je dnes v politickej komunikácii problém, súhlasí aj politický marketér Adam Znášik. „Rovnako ako je problematické čokoľvek, čo sa volá kvóta alebo migrant. Už prvá emócia je zlá, ale treba povedať aj to, že aj pri tomto dohovore si jeho odporcovia spravili domácu úlohu, takže hneď druhá asociácia sú slová ‚gender‘ a ‚LGBTI‘. A tie majú úplne rovnaký problém,“ vysvetľuje Znášik.

On sám si však myslí, že problémom pri ratifikácii dohovoru v parlamente nie je názov, ale je ním nedostatok odvahy predsedu vlády Roberta Fica.

„Keby mal trochu vôle, tak ho presadí bez ohľadu na názor SNS alebo Konferencie biskupov Slovenska, tak ako presadil našu cestu do jadra, nech už je to čokoľvek,“ dodáva Znášik. „Bohužiaľ, takto je mu to pohodlnejšie a násilie na ženách bude musieť počkať, kým sa vymenia dievčatá a postele.“

Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik hovorí, že formulácia otázky má vplyv na odpoveď respondenta aj v prieskumoch verejnej mienky. „Inak by respondent reagoval, ak by sme uviedli len Istanbulský dohovor, a inak, ak by to bol Dohovor Rady Európy o zastavení násilia na ženách.“

V prieskume verejnej mienky by podľa Slosiarika bolo najmenej správne použiť termín „Istanbulský dohovor“ bez vysvetlenia, o čo ide. „Ak ide o postoj verejnosti k téme, tak by bolo riešením úplne vypustiť označenie ‚istanbulský‘, ale aj spojenie ‚Rada Európy‘,“ myslí si šéf Focusu.

„Keďže je to zložitá problematika, tak by pravdepodobne bolo dobré sa pýtať na súhlas či nesúhlas s viacerými aspektmi protokolu, aby sme identifikovali témy a formulácie, ktoré sú miestami sporu medzi podporovateľmi a odporcami.“

Pred viac ako dvoma rokmi sa na Slovensku konala kampaň za ratifikáciu Istanbulského dohovoru s názvom „Vypískajme násilie na ženách, podporme Istanbulský dohovor“. Foto – Facebook/Istanbulský dohovor

Zjednodušenie namiesto reformy

Teórii framingu sa venuje americký lingvista a filozof George Lakoff, autor knihy Nemyslite na slona (Don’t Think of an Elephant: Know Your Values and Frame the Debate). Jeho obľúbeným príkladom je, ako sa americkým republikánom podarilo opanovať debatu o daniach, ktoré dovtedy mohli byť vnímané viac-menej neutrálne.

Pre svoju politiku znižovania daní (a zároveň aj verejných výdavkov) začali používať republikáni slovné spojenie „daňové úľavy“. Ako vysvetľuje Lakoff, vďaka slovu „úľava“ sa im podarilo dostať dane do povedomia verejnosti ako niečo, čo je sužujúce a spôsobuje utrpenie. Ten, kto ich škrtá, sa stal hrdinom, aj keď v prípade republikánov išlo často o znižovanie daní pre bohatých.

V roku 2006 politický konzultant Frank Luntz navrhol americkým republikánom, aby zmenili spôsob, akým komunikujú niektoré kľúčové témy. Medzi návrhmi bolo, aby namiesto „daňovej reformy“ hovorili o „zjednodušení daní“, namiesto „ťažby ropy vrtmi“ používali termín „získavanie energie“, slovo „vláda“ nahradili „Washingtonom“ a nehovorili o „výbere zdravotného poistenie“, ale aby použili spojenie „právo na výber“.

Framing má podľa všetkých týchto autorov vplyv na to, ako ľudia spoločenské témy prijímajú. Existuje množstvo ďalších príkladov, ako označenie témy ovplyvňuje reakcie vo verejnej debate. Jonathon Schuldt, Sara Konrath a Norbert Schwarz napríklad v roku 2011 zistili, že názory na otepľovanie planéty ovplyvňuje, či sa nazýva „globálnym otepľovaním“, alebo sa používa spojenie „klimatické zmeny“.

V hodnotových témach, ako je debata o Istanbulskom dohovore, je rámcovanie debaty ešte významnejšie. Ako upozorňuje Adam Znášik, nie náhodou hovorili iniciátori referenda z roku 2015, ktorého skutočným obsahom bol zákaz homosexuálnych manželstiev, registrovaných partnerstiev a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia, že je to  „referendum o rodine“.

Istanbulský dohovor

Slovensko

Teraz najčítanejšie