Denník N

Genetik: Sme rovnako Maďarmi, ako sú oni starými Slovákmi

Marian Baldovič (1980) vyštudoval biológiu - špecializáciu antropológia, doktorát má z molekulárnej biológie. Je vedeckým pracovníkom na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislave. Venuje sa molekulárnej genetike človeka: analýzam DNA variability spájanej s ochoreniami, populačnej genetike, genografii človeka, analýzam archaickej DNA. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marian Baldovič (1980) vyštudoval biológiu – špecializáciu antropológia, doktorát má z molekulárnej biológie. Je vedeckým pracovníkom na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislave. Venuje sa molekulárnej genetike človeka: analýzam DNA variability spájanej s ochoreniami, populačnej genetike, genografii človeka, analýzam archaickej DNA. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj keby jestvovali starí Slováci, geneticky by sme neboli ich väčší dedičia ako trebárs Maďari. Genetik MARIAN BALDOVIČ vraví, že spájať gény s národnosťou nemá zmysel.

Z vyšetrenia génov, ktoré si dal urobiť šéf Matice slovenskej Marián Tkáč, mu vychádza, že má predkov, ktorí žili na území Slovenska už pred vyše dvadsaťtisíc rokmi a určite medzi nimi museli byť nejakí starí Slováci. Čo hovorí genetik?

To musí byť hlúposť, veď národ má najviac stovky rokov. Čo mohol o svojich génoch alebo vyšetrených častiach genómu nanajvýš zistiť, je, odkiaľ asi pochádzajú. Žiaden gén ani úsek DNA však nie je čisto slovenský.

Ani slovanský?

Nie. Sú časti genetickej informácie, ktoré sú častejšie v slovanských a zriedkavejšie v neslovanských populáciách. O žiadnej však neplatí, že je iba u Slovanov a nikde inde.

Čo Slovania v porovnaní s Germánmi či Maďarmi?

Existuje niečo ako genetická vzdialenosť, ktorá na základe štatistickej analýzy pozorovanej DNA variability stanovuje, ako ďaleko sú populácie medzi sebou. Vtedy príde prekvapenie, že geneticky najbližšie majú Slováci najmä k svojim susedom, napríklad Maďarom, hoci tí sú jazykovo úplne inou skupinou.

Geografická blízkosť bola pre náš genofond podstatnejšia ako etnografická, kultúrna, či jazyková blízkosť Slovákov k ostatným skupinám Slovanov.

Keby by sme si urobili genetickú mapu, čo vidíme v Európe?

Určite by nekopírovala mapu štátov z atlasu. Uvideli by sme odstupňované odlišnosti vo výskyte genetických znakov medzi Európanmi od východu po západ a naopak. Tieto neodrážajú žiadne jazykové, etnické, politické hranice.

Rozdiely súvisia predovšetkým so znovuosídlením kontinentu po poslednom veľkom zaľadnení pred zhruba 12-tisíc rokmi.

Čo sa vtedy stalo?

Chladná klíma obyvateľov Európy prinútila stiahnuť sa do obývateľnejších oblastí, najmä centrálnej oblasti dnešnej Ukrajiny a do severnej oblasti dnešného Španielska. Odtiaľ, keď sa oteplilo, znovu osídlili kontinent. V génoch dodnes jasne vidíte dve výrazné ohniská, odkiaľ sa populácie Európou šírili.

To však ešte nevyvracia, čo sme práve povedali, že žiadna časť DNA sa neviaže výhradne na jednu populáciu. Ak toto šíria nacionalisti, je to číry nezmysel, nevraviac o tom, že národy, národnosti, či jazykové skupiny v genetike prakticky nejestvujú.

Y_MAP_arrow

Nevedec však vidí toto: Švédi sú svetlovlasí a Taliani tmavší, čiže majú iné gény.

Iste, Švédi sú blondiaci, no tí sú aj u Slovákov, len ich nie je 90, ale trebárs 30 percent. Niekde je výskyt tohto génu väčší, inde menší, navyše, sfarbenie pleti ako súčasť celkovej pigmentácie je geneticky komplexnejšie, nehovoriac o nezanedbateľnom vplyve prostredia.

Určite to nie je tak, že jedni sú všetci tmaví a druhí všetci svetlí. Mimochodom, to nie je ani medzi rasami – rasa je už dávnejšie prekonaný pojem, no keby ste veľmi chceli, neviete ľudí podľa morfologických znakov či pigmentácie pokožky jednoznačne roztriediť.

Pre rasistov zlá správa.

Áno, lebo nejestvujú žiadne ostré hranice, len plynulé prechody. Najsvetlejšie negroidné populácie sú svetlejšie ako najtmavšie kaukazoidné – a to ešte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie