Denník N

Vďaka Einsteinovi máme aj GPS, z matematiky nikdy neprepadol

Albert Einstein (1879 – 1955). Foto – TASR/AP
Albert Einstein (1879 – 1955). Foto – TASR/AP

Pred 60 rokmi, 18. apríla 1955, zomrel Albert Einstein. Ako žil a myslel?

Jeho teóriu relativity, rovnicu E = mc2 a fotku s vyplazeným jazykom pozná asi každý. Podobne ako v prípade iných vedeckých géniov (ako bol napríklad Charles Darwin), aj u Alberta Einsteina platí, že jeho myšlienky prerástli úzke pole vedeckého odboru, ktorému sa venoval, a stali sa verejným artiklom formujúcim dejiny.

Kombinácia vedeckého génia, ktorý dumá nad základnými zložkami nášho vesmíru a vraví veci, ktoré pre bežného človeka znejú nepochopiteľne, záhadne a protiintuitívne, ale predsa priťahujú; Žida s pohnutým osudom človeka, ktorý musel ujsť z vlasti pred nacistickým prenasledovaním; a zároveň svojráznej postavičky, ktorá na nás vyplazuje jazyk alebo nenávidí ponožky, ktoré si nikdy neoblieka (a podľa slov jeho sekretárky Helen Dukasovej ani na návštevu amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta v Bielom dome), ľudí jednoducho fascinuje.

V roku 1999 ho časopis TIME označil za osobnosť minulého storočia. V sobotu 18. apríla uplynulo presne 60 rokov, čo tento velikán zomrel.

Začiatky

V roku 1900 ukončil štúdium na Spolkovej vysokej technickej škole v Zürichu. Túžil vyučovať na škole, dva roky si hľadal miesto, ale nedostal ho. Nie preto, že by neovládal matematiku (mimochodom, nikdy z nej neprepadol, veď už v 12 rokoch riešil zložité problémy aplikovanej matematiky), ale pre svoje správanie.

„Išlo hlavne o jeho chybu. Nebol ukážkovým študentom,“ povedal historik Matt Stanley z New York University. „Bol nezdvorilý k profesorom a nechodil na prednášky, lebo vedel, že skúšky aj tak urobí. Keď potom žiadal o odporúčania, nedostal ich.“

V roku 1902 začal pracovať ako úradník na patentovom úrade vo švajčiarskom Berne. Jeho úlohou bolo posudzovať význam patentových prihlášok vynálezov. Láska k fyzike a matematike ho však neopustili.

„Zázračný rok“ 1905 

Rok 1905 bol pre Einsteina „zázračný (annus mirabilis)“. Mal iba 26 rokov, dokončil doktorát a publikoval viacero prác – okrem iného o fotoelektrickom jave, za ktorý dostal v roku 1921 Nobelovu cenu za fyziku, alebo o špeciálnej teórii relativity. Tie zmenili náš pohľad na fungovanie vesmíru.

Podľa špeciálnej teórie relativity platí, že rýchlosť svetla je pre každého konštantná. Ak je to tak, potom čas a priestor nie sú absolútne, ale subjektívne. Napríklad 30-metrová loď, ktorá sa vesmírom rúti rýchlosťou 99,99 percenta rýchlosti svetla, bude pre nehybného pozorovateľa 100-krát menšia, ale pre pasažiera na lodi bude stále rovnako dlhá.

Možno ešte zvláštnejšie pre naše uši znie, že so stúpajúcou rýchlosťou plynie čas pomalšie. Ak by ste napríklad na lodi, ktorá sa pohybuje takmer rýchlosťou svetla, odleteli na vzdialenú planétu a potom sa vrátili späť na Zem, boli by ste mladší ako ľudia, ktorí tu zostali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda

Teraz najčítanejšie