Denník N

Verte Facebooku

Niektoré pravidlá na Facebooku síce nemajú logiku, ale fungujú.

Facebook je vlastne veľmi zábavná sociálna sieť, pokiaľ ju neberiete príliš vážne.

Priateľstvo vám ponúkajú firmy či Afričania ukrytí za fotografie ladných Európaniek, dozviete sa, čo mal kto na raňajky a čiemu dieťaťu rastú zúbky, nevhodne zapnutá aplikácia za vás – a bez vášho vedomia – pogratuluje k narodeninám aj ľuďom, ktorých si ani neprajete vidieť, a celkovo môžete pomerne ľahko nakúkať ostatným do súkromia, pričom si napríklad so záujmom prezriete fotografie ich nahých zadkov, ktoré by vám za normálnych okolností určite neukázali.

Tvorcom tejto zábavky sa vlastne už na začiatku podarilo krásne zrelativizovať termín „priateľ“ – napríklad tí moji ozajstní zväčša na Facebooku ani nie sú. Mnohých používateľov sa zas, napodiv, pošťastilo úspešne izolovať od reálneho sveta. A to nehovorím o tvorbe sociálnych bublín, ktoré sú nie vždy také neškodné, ako to vyzerá (bystrický führer by vedel rozprávať). A Facebook ešte navyše fenomenálnym spôsobom podporuje nezodpovednosť.

Niekedy, pravdaže, stačí poznať pravidlá, ktoré síce nemajú logiku, ale fungujú. Napríklad také podujatia či „udalosti“, na ktoré pozývate svojich „priateľov“ – ak niekto klikne, že príde, môžete si byť istí, že ho tam neuvidíte, tí, čo „majú záujem“, s vami sympatizujú a chcú vám to takto prejaviť, ale „záujem“ určite nemajú, no a z tých, čo nereagovali, sa stopercentne ktosi objaví. Treba len vedieť, že ste na sociálnej sieti nevytvorili pozvánku, ale podali iba nezáväznú informáciu. Chápem, som možno trošku obsedantný – ale ak tvrdím, že niekam prídem, zvyčajne to naozaj urobím. Nemôžem skrátka inak. Ale to je môj problém.

Mimochodom, už dlhšie nosím v hlave jeden nápad. Je zrealizovateľný aj v skutočnom svete, ale na Facebooku by sa to dalo spraviť najlepšie. Kedysi, ešte na škole, som totiž zmajstroval veľkolepú upútavku na film (poznáte to – hlboký zasvätený hlas prednáša nejakú zásadnú myšlienku, nadupaná hudba, do toho sú rýchlo nastrihané zábery vzrušených či zamyslených tvárí, jedna facka, výstrel a nejaký ten beh), ale film som už akosi nenakrútil – hoci upútavka získala cenu na jednom študentskom festivale.

Uvažujem teda, že podobne vytvorím dôležito sa tváriacu facebookovú akciu, no v skutočnosti zostanem doma. Doplním priehrštie vtipných či nablýskaných fotografií (niekde na FB ich v pohode ukradnem) a rozhodím medzi ne kde-tu informáciu, komentárik či poďakovanie. Môžem si byť istý, že tí, čo tam podľa Facebooku boli, nikomu nič neprezradia – ba dokonca ešte budú šíriť slávu úžasného stretnutia, kde sa skvelo zabavili či poučili. Bol to nezabudnuteľný večer – dôkaz je predsa na Facebooku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie