Väčšia časť ziskov zahraničných firiem na Slovensku by mala zostať v rukách ich zamestnancov

Je zbytočné zahraničné investície umelo stigmatizovať, ale tlak na zvyšovanie miezd je opodstatnený.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer-SD

Výraznejší tlak na zvyšovanie miezd zamestnancov a ich rýchlejšie približovanie sa úrovniam v starých členských štátoch Európskej únie by mali byť súčasťou vytvárania jadra EÚ. V tomto kontexte je preto namieste diskusia o vývoze zisku zahraničných korporácií a cielenejšom nastavení investičných stimulov.

Táto téma rezonuje najmä v krajinách V4, keďže v nich pôsobí veľké množstvo spoločností so zahraničným vlastníkom. Práve tieto mali navyše v mnohých prípadoch možnosť využiť aj isté investičné stimuly. Na Slovensku ich za posledných 20 rokov rozdávali všetky vlády, a to bez ohľadu na to, či bol premiérom Dzurinda, Radičová alebo Fico. Dodnes je to nevyhnutné, pretože krajiny V4 sa k sebe zahraničných investorov snažia lákať zámerne a vzájomne si pri tom tvrdo konkurujú. Najlepším príkladom z posledných rokov je nitriansky Jaguar Land Rover, pri ktorom Slovensko súperilo s Poľskom obrazne až do poslednej minúty.

Dôvodom je, že zahraničné investície dlhodobo prispievajú k rastu našej ekonomiky, k znižovaniu nezamestnanosti a aj napriek istým stimulom aj k napĺňaniu štátnej pokladnice. Veď stačí si len porovnať pokrok a výšku životnej úrovne v postkomunistických členských krajinách Únie, do ktorých zahraničný kapitál prúdi a iných európskych zatiaľ nečlenských štátov Únie, patriacich rovnako do bývalého východného bloku. Vychádzame z toho jednoznačne víťazne.

Je preto zbytočné zahraničné investície umelo stigmatizovať, ako sa o to v snahe o rozdúchavanie nacionalistických nálad snažia vládni predstavitelia v Poľsku či Maďarsku. Zároveň je toto ich správanie schizofrenické, pretože sa o príchod nových investícií veľmi intenzívne sami uchádzajú. V prípade Slovenska rovnako netreba zabúdať, že práve zahraniční investori veľakrát naprávali neschopnosť manažérov a privatizérov z mečiarovského obdobia, ktorí mnohé podniky priviedli ak nie priamo do krachu, tak aspoň na jeho skutočný okraj.

Stabilizujúca sa ekonomika EÚ, fungujúce projekty spolupráce a pozitívne výhľady nám však dnes vytvárajú omnoho väčší priestor na rýchlejšie vyrovnávanie rozdielov v sociálnej a ekonomickej oblasti medzi členskými štátmi. Znamená to aj výraznejší tlak na investorov, predovšetkým z pohľadu úrovne mzdového ohodnotenia a jeho nevyhnutného približovania sa Západu. Ekonomický rast tak so sebou prináša aj rovnomernejšie prerozdelenie ziskov, z ktorých väčšia časť bude musieť zostať doma na Slovensku, a to predovšetkým v rukách ich zamestnancov.

Teraz najčítanejšie