Bývalý policajný prezident Spišiak: Mafia nezmizla, len sa nedostala do stresovej situácie, v ktorej by vraždila

Jaroslav Spišiak bol prezidentom policajného zboru v rokoch 2010 až 2012, predtým pôsobil vo funkcii policajného viceprezidenta (2001 až 2006). Dnes je riaditeľom ochrany v Slovnafte. 

Policajný prezident Tibor Gašpar po vražde reportéra Jána Kuciaka povedal, že indície z miesta činu naznačujú, že môže ísť o úkladnú vraždu. Čo to znamená? Aké stopy zvyknú ukazovať na takúto možnosť?

Nechcem sa vyjadrovať ku konkrétnemu prípadu. Takýchto indícií môže byť veľa. Ak polícia hovorí o takejto možnosti, zrejme niečo našla. Odborník, ktorý absolvoval viacero obhliadok miesta činu, či už išlo o vraždu alebo iný zločin, vie, čo si má všímať. Nebolo by však vhodné o tom hovoriť verejne.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár povedal, že medzi vraždou a príchodom polície mohli ubehnúť aj tri dni. Aká veľká komplikácia je to pre vyšetrovanie?

Logika hovorí, že veľká. Vykonávateľ skutku mohol za tri dni zahladiť stopy a zmiznúť. Ak by sa na to prišlo okamžite, ak by napríklad susedia nahlásili, že počujú streľbu, je možné páchateľa prenasledovať po horúcej stope. Môžu sa blokovať cesty a hranice, dá sa urobiť množstvo opatrení, ktoré – aj keby neviedli priamo k zadržaniu páchateľa – by znamenali zaistenie stôp. V tom je ten podstatný rozdiel.

Čo by mohlo pre vyšetrovanie znamenať, ak by páchateľ naozaj utiekol do zahraničia? Je ešte možné ho vypátrať?

Po horúcej stope by to išlo určite, ale je to možné aj po následnej stope. Slovenská polícia má veľmi dobrú spoluprácu so susednými policajnými zbormi, ale aj tými európskymi. Najmä, ak ide o takýto prípad. Existujú vypracované predpisy, ako v takýchto prípadoch postupovať. Slovensko je členom Schengenského priestoru. Bez efektívnej spolupráce s policajnými zbormi európskych krajín by nás tam ani nevzali.

Prečítajte si

Investigatívneho reportéra Aktualít Jána Kuciaka a jeho partnerku zavraždili, vláda núka milión eur za odhalenie páchateľov

Máte dlhoročné skúsenosti z polície. Ak by sme prijali hypotézu, že išlo o nájomného vraha, dá sa povedať, z ktorých krajín zvykli v minulosti pochádzať?

To sa určite povedať nedá, vrah môže pochádzať z ktorejkoľvek krajiny.

Aký typ stôp a dôkazov viedol v minulosti najčastejšie k usvedčeniu vraha? Boli to biologické stopy, odtlačky prstov, kamerové záznamy, alebo niečo úplne iné?

Vyšetrovanie zločinov sa radikálne vyvíja. Dôkazy, ktoré usvedčovali páchateľov pred desiatimi rokmi, sú dnes často zanedbateľné. Aj páchatelia si v priebehu času uvedomujú, ktoré dôkazy zvykli byť ťažiskové, a prispôsobujú sa aj novým technológiám. V minulosti sa vyšetrovatelia možno zameriavali skôr na biologické stopy, dnes však existujú také kriminalisticko-technické skúmania, ktoré umožňujú nájsť dôkaz, o ktorom sme kedysi ani neuvažovali, alebo sme ho poznali len z fikcie televíznych krimiseriálov.

Súvisia takéto dôkazy s informačnými technológiami či mobilmi, ktoré používame?

Áno, aj. Polícia má dnes možnosť pripojiť sa na rôzne existujúce monitorovacie zariadenia.

Existuje tak precízne vykonaná vražda, že je v podstate nevypátrateľná? Alebo každý páchateľ urobí chybu?

Od toho, či páchateľ urobí, alebo neurobí chybu, nemusí vôbec závisieť, či bude vražda vyšetrená. Možno práve, keď chybu neurobí, je možné ho odhaliť. Môže sa stať, že páchateľ postupuje podľa svojho plánu, ktorý si pripravil, ale reálna situácia je iná, než akú očakával. On napriek tomu ide podľa svojho plánu. Nemusel urobiť chybu, ale nerátal s inými okolnosťami.

Po vražde novinára Jána Kuciaka začali niektorí komentátori hovoriť o tom, že sa vracajú 90. roky, keď Slovensko zažívalo mafiánske vraždy na uliciach. Až do víkendu sme mali pocit, že niečo podobné zmizlo. Mýlili sme sa?

Rozdiel je v pocite. V 90. rokoch ľudia vnímali, že mafia existuje, lebo videli, čo sa deje. V posledných rokoch sa o mafii málo písalo a hovorilo, a tak ľudia získali dojem, že neexistuje. Z novín takmer vymizli investigatívne články, ktoré by hlbšie podobné témy skúmali. Práve články nebohého reportéra Jána Kuciaka boli tak trochu výnimkou. V skutočnosti mafia nezmizla.

Prečo sme ju teda nevnímali?

Lebo nebola vystavená stresovej situácii. Mafiáni sa priklonia k páchaniu vrážd alebo iných brutálnych skutkov len v stresových podmienkach. Inak sa snažia veci riešiť diplomaticky, bez zbytočného rozruchu, potichučky. No ak vznikne problém, ak sa dostanú pod tlak, môžu sa uchýliť k tomu, že reagujú takto brutálne.

Nevenuje sa dnes mafia sofistikovanejším činnostiam ako v minulosti, keď sa zaoberali výpalníctvom či predajom drog?

Výpalníctvo či brutálny spôsob správania sa navonok, bol pre mafiu nevyhnutný skôr pre to, aby si okolo seba vydobyla autoritu a vznikla atmosféru strachu. Ale ich prvoradým cieľom bol vždy veľký biznis, nelegálne obchody či daňové podvody. Na to však potrebovali, aby z nich mali ľudia obavy. Aby im nikto v ničom nebránil zo strachu, že mu môže ísť o život.

Odkiaľ pochádzali mafiáni v čase, keď ste stáli v čele polície? Dominovali slovenské organizované skupiny, alebo tu pôsobili aj zločinci zo zahraničia?

Dominovali slovenské, no samozrejme, nadnárodné operácie koordinovali s ľuďmi z cudziny. Väčšinou išlo o skupiny z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. 

Stretli ste sa s aktivitami talianskej mafie na Slovensku?

Nebudem sa vyjadrovať k spravodajsko-operatívnym informáciám, ktoré sme mali. Bolo by to na škodu veci.

Prečítajte si

Na východe Slovenska zrejme pôsobí talianska mafia, pozná ju aj premiérova asistentka Trošková

Reportér Ján Kuciak zverejnil, že sa mu v minulosti vyhrážal Marián Kočner. Je povinnosťou polície ho vypočuť, aj keby vyhrážky nesúviseli s tým, čo sa minulý týždeň stalo?

Opäť musím povedať, že sa nemôžem vyjadrovať ku konkrétnemu prípadu. Z celého srdca som neznášal, keď niekto z ústrania, kto nepozná fakty a dôkazy, poučoval políciu, ako má postupovať. Nebudem to robiť ani ja. Verím, že kompetentné orgány to vyhodnotia správne.

Môže byť táto vražda vyšetrená?

Ak to nepokazia samotní novinári, tak áno.

Ako by vyšetrovanie mohli pokaziť novinári?

Stačí, ak by sa im podarilo získať relevantné informácie, ktoré by mohli pomôcť vyšetrovaniu, a oni – možno nevedomky, čo tým spôsobia – by ich predčasne zverejnili. Predčasným zverejňovaním informácií sa nikdy nepomôže vyšetreniu prípadu.

Rozumiem, že neraz je zdržanlivosť na mieste. Niekedy však novinári majú pocit, že bez mediálneho tlaku polícia nekoná.

Ak novinári chcú, aby táto vražda bola objasnená, mali by všetky informácie, ku ktorým sa dostanú, konzultovať s vyšetrovacími orgánmi. Nedôvera medzi novinármi a políciou bola vždy. No každý novinár, ktorý má schopnosť a možnosti sa k takýmto informáciám dostať, má nepochybne policajta, ktorému dôveruje. Ak aj neverí polícii ako inštitúcii, mal by situáciu rozobrať aspoň s ním. Takýto policajt zrejme bude vedieť zhodnotiť, či zverejnenie nejakej informácie vyšetrovaniu pomôže, alebo ho naopak skôr zmarí.