Odkaz MMŠ: O iluminátoch a konšpiračných teóriách, ktoré nie sú také bláznivé, ako si mnohí myslíme

Ak sú ilumináti skutoční, tak potom sú najslabšie ukrytým tajným spolkom, lebo o nich vie vďaka Googlu celý svet, píše britský filozof Julian Baggini a dodáva, že predstava o tom, že ilumináti riadia svet, nie je taký úlet, ako si my, odporcovia konšpiračných teórií, myslíme. V skutočnosti totiž každý z nás tak trochu pracuje s konšpiračnými teóriami, lebo to máme v povahe.

Je pravda, že bývalý kanadský minister obrany Paul Hellyer (bol ministrom v 60. rokoch, vtedy bol ešte možno príčetný) to trochu prehnal, keď nedávno obvinil iluminátov, že pred svetom utajujú prevratné technológie na výrobu energie, ktoré nám poskytli mimozemšťania, pretože ilumináti chcú podľa neho udržiavať ropné firmy v zisku.

Ale v princípe ani Hellyer nie je taký blázon, akým sa môže zdať. My všetci totiž nejakým spôsobom veríme v tajomné sily, ktoré riadia svet. Je to základ našej racionality, my všetci neustále hľadáme vzorce správania a snažíme sa odhaliť vplyvy rôznych síl.

Je to užitočný nástroj prežitia. Keby naši predkovia neprišli na to, že plodiny majú tendenciu bez vlahy uhynúť, zahynuli by od hladu. A ak si mysleli, že obetovanie ovce môže privolať dážď, nikomu (okrem ovce) táto konšpiračná teória neuškodila. A keď už sme pri rastlinách, my predsa o nich uvažujeme tak, že „chcú“ svetlo, že sa „pokúšajú“ rozkvitnúť. Prisudzujeme im teda akúsi vyššiu vôľu a úmysel.

Občas to niektorí z nás preženú, keď uzrú tvár Ježiša v pene na káve alebo odhalia dátum blížiacej sa apokalypsy v čísle sociálneho poistenia Donalda Trumpa. Táto úchylka sa volá pareidolia, ale rozdiel medzi ňou a normou je menší, než sa zdá. V skutočnosti ide len o to, či je výsledok škodlivý, alebo nie.

Snaha pochopiť svet je sama osebe normálna – z tohto dôvodu vznikli sociálne vedy, napríklad ekonómia. A keďže dnešný svet je taký mätúci a komplexný a keďže väčšina z nás nemá dostatočné vzdelanie a inteligenciu na jeho pochopenie, uchyľujeme sa ku skratkám.

Ale skôr než sa vysmejeme Hellyerovi, mali by sme uvažovať nad tým, nakoľko my sami podliehame týmto skratkám. Mnohí považujeme za prejav dobrej informovanosti toho, kto hovorí, že tento svet riadia globálne finančné elity, vojenskopriemyselný komplex či veľké farmaceutické firmy.

Na jednej strane na podporu takýchto tvrdení existujú (na rozdiel od iluminátov) nejaké pravdivé fakty, ale na druhej máme sklon skĺznuť k tomu, že limitovanú moc veľkých firiem začneme vnímať ako absolútnu.

Nemali by sme teda moralizovať a odsudzovať všetkých, čo podliehajú bláznivým konšpiračným teóriám, lebo pri „hľadaní pravdy takmer vždy flirtujeme so šialenstvom“, uzatvára autor.