Denník N

Zabíjala viac ako Hitler. Španielska chrípka aj u nás usmrtila toľko ľudí, až hrobári v Košiciach začali štrajkovať

Americké jednotky choré na španielsku chrípku vo tábore vo francúzskom meste Aix-les-Bains. Zdroj - Wikimedia
Americké jednotky choré na španielsku chrípku vo tábore vo francúzskom meste Aix-les-Bains. Zdroj – Wikimedia

Zrejme najväčší zabijak 20. storočia neobišiel ani Slovensko.

Október 1918 bol pre Slovensko jedným z najvýznamnejších mesiacov v minulom storočí. Končila sa najväčšia vojna, akú ľudstvo dovtedy zažilo, a zároveň vznikal nový štát Československo.

No väčšina ľudí mala vtedy iné problémy. Práve v tom čase vrcholila v Európe pandémia španielskej chrípky, ktorá zabíjala vo veľkom aj na Slovensku.

Silno zasiahla napríklad mesto Turzovka na Kysuciach. Ako sa píše v Historickom časopise, v niektorých rodinách zomreli aj traja ľudia, pred kostolom bývalo naraz vystavených viacero rakiev.

„V hláseniach obecných úradov dedín na Orave či Kysuciach bývali nasledovné záznamy: Dedina je ako vymretá, ľudia sú chorí,“ napísala v roku 2008 historička a entografička Zora Mintálová-Zubercová.

Celkovo na španielku, ako ju volali ľudia, zahynulo v Turzovke vyše 250 ľudí, teda asi 2,5 percenta všetkých obyvateľov.

Desivé štatistiky

Predstavte si, že by v súčasnosti zasiahla svet choroba, ktorou by sa na planéte nakazilo 2,5 miliardy ľudí a zahynulo by od 200 do 400 miliónov.

Takouto silou zasiahla svet v rokoch 1918 až 1920 španielska chrípka. Podľa posledných vedeckých odhadov sa ňou nakazilo 500 miliónov ľudí, teda skoro 30 percent vtedajšej ľudskej populácie. Chorobe podľahlo zhruba 50 miliónov (niektorí hovoria až o 100 miliónoch), čiže od 2,5 percenta všetkých ľudí na planéte.

Španielska chrípka tak zabila viac ľudí ako prvá svetová vojna, AIDS, nacistické Nemecko a možno aj ako celá druhá svetová vojna či mongolskí nájazdníci pod Džingischánom. V dejinách ju zrejme prekonal Čierny mor v 14. storočí.

Foto – Wikimedia

V samotnej Európe na chrípku zomreli milióny. V Poľsku to napríklad bolo 200- až 300-tisíc obyvateľov (asi 0,8 až 1,1 percenta populácie).

Podobné odhady počtu obetí na Slovensku nemáme. Oslovení historici a virológovia nevedeli o tom, že by následky tejto pandémie u nás niekto skúmal. Jeden z dôvodov môže byť aj ten, že prebiehala práve v časoch, keď vznikal nový štát.

„Nestretla som sa s informáciou o výskume španielskej chrípky na Slovensku. Absentujú archívne záznamy, o štatistických údajoch v súvislosti s chorobnosťou obyvateľstva najmä v začiatkoch ČSR nehovoriac,“ povedala historička Anna Falisová z SAV, ktorá sa venuje dejinám zdravotníctva.

Aj v Česku vyšla prvá kniha o dôsledkoch španielskej chrípky až teraz, napísal ju rakúsko-český lekársky historik Harald Salfellner. Podľa odhadov v jeho dizertačnej práci na území súčasného Česka zahynulo 46- až 77-tisíc ľudí, čiže 0,5 až 0,7 percenta vtedajšej populácie.

Slovensko neskúmal, no predpokladá, že chrípka naše územie zasiahla silno.

„Slovensko, ako vtedajšia súčasť Uhorska, bolo isto silne postihnuté chrípkou, rovnako ako celé Maďarsko, ktoré patrilo k najviac zasiahnutým krajín. Aj v tých častiach Moravy, ktoré hraničia so Slovenskom, existuje veľa historických prameňov poukazujúcich na silnú epidémiu,“ hovorí pre N Harald Salfellner.

V mnohých krajinách Európy zabila chrípka 0,5 až 1 percento populácie. Ak by to tak bolo na Slovensku, počet obetí by sa mohol odhadovať medzi 15- až 30-tisíc obyvateľmi vtedajšieho 2,9-miliónového Slovenska.

Epidémia chrípky v nemocnici Waltera Reeda vo Washingtone. Foto – Wikimedia

Záznamy z kroník

Množstvo obetí chrípky spomínajú viaceré kroniky slovenských obcí či miest. Tak napríklad v obci Vlčkovce zahynulo 18 ľudí, medzi nimi aj miestny richtár. V Dojči pri Senici to bolo 20 ľudí, vo Vysokej na Morave až 94. Nešlo len o regionálnu vec – v spišskej obci Haligovce zahynulo 22 ľudí.

Chrípka v Brhlovciach nevynechala jediný dom. „V niektorých ležala celá rodina. Ľudia nepoznajúc ešte dostatočne túto chorobu, nebrali ju vážne, a tak sa stalo, že pridružením zápalu pľúc šiesti na túto chorobu zomreli,“ píše sa v miestnej kronike.

V detvianskej farnosti zahynulo 212 ľudí. „Smutným paradoxom bolo, že mnohokrát išlo o mladých ľudí, ktorých životy si nevyžiadala vojna, no konca konfliktu sa nedožili,“ píše Ján Golian v štúdii Vývoj úmrtnosti vo farnosti Detva v rokoch 1781 – 1920.

Slovák, 30. januára 1919. Zdroj – Univerzitná knižnica v BA

Útržkové informácie o španielskej chrípke našiel historik Milan Belej zo Štátneho archívu Nitra. Podľa dokumentov z Tekovskej župy sa tu zatvárali školy a bol nedostatok lekárov. Chrípka napríklad do 13. októbra 1918 zabila v Novej Bani sedem ľudí.

„V polovici decembra 1918 uvoľnili úrady s ohľadom na ‚pustošiacu španielsku chorobu‘ zásoby liehu tak, aby v Tekovskej župe pre obyvateľstvo pripadol na každú hlavu domácnosti jeden liter liehu a na každého ďalšieho člena rodiny po 2 deci navyše,“ píše sa podľa Beleja v dobových dokumentoch.

Prekonal ju Štefánik

Zo slávnych Slovákov sa vie o tom, že španielsku chrípku prekonal Milan Rastislav Štefánik. Podľa knihy Dušana Kováča Štefánik a Janin – Príbeh priateľstva sa to stalo v japonskom Tokiu v októbri 1918 krátko pred vyhlásením Československa.

„Chrípka zúrila aj v Tokiu a všadeprítomné vírusy napadli aj Štefánika. Vysoké horúčky a bolesti hlavy ho pripútali na lôžko. Všetci známi a blízki sa striedajú pri jeho lôžku (…). Všetci vedeli o Štefánikovom chatrnom zdraví a o tom, že jeho organizmus je veľmi vyčerpaný. Obávali sa toho najhoršieho,“ píše Kováč.

Sloboda, 1. januára 1919. Zdroj – Univerzitná knižnica v BA

Štefánik to napokon vydržal a horúčky po dvoch dňoch ustúpili. Neskorší československý minister vojny zahynul pri leteckom nešťastí o pol roka neskôr.

Chrípku prekonali napríklad aj vtedajší americký prezident Woodrow Wilson, budúci prezident Franklin Delano Roosevelt či Franz Kafka. Zo slávnych osobností jej podľahli francúzsky básnik Guillaume Apollinaire, rakúsky maliar Gustav Klimt, ale aj starý otec súčasného amerického prezidenta Frederick Trump.

Slávne obete španielskej chrípky

  • Gustav Klimt – rakúsky maliar
  • Guillaume Apollinaire – francúzsky básnik
  • Frederick Trump – starý otec Donalda Trumpa
  • Bohumil Kubišta – český maliar
  • Edmond Rostand – francúzsky dramatik (Cyrano z Bergeracu)
  • Mark Sykes – britský politik a diplomat, spoluautor Sykes-Picotovej dohody, ktorou sa rozparceloval Blízky východ medzi veľmoci
  • Max Weber – nemecký sociológ

Ľudia na Slovensku tejto chorobe v tom čase hovorili aj španielka, v dobovej tlači sa o nej píše ako o španielskej chrípke, influenze či nátke. V tom čase sa vravelo, že chrípka vznikla alebo sa po Európe rozšírila práve zo Španielska. V skutočnosti je to však omyl.

„Španielsko bolo počas prvej svetovej vojny neutrálne, nefungovala tu vojenská cenzúra, a tak španielske noviny ako prvé oznámili, že sa šíri,“ vysvetľuje pôvod jej mena virológ Fedor Čiampor.

V Španielsku jej hovorili „neapolský vojak“. Išlo o populárnu pasáž z opery, ktorá mala práve v čase prepuknutia chrípky premiéru, a ktosi vyhlásil, že je nákazlivá ako chrípka. Chrípka však z tejto krajiny nepochádzala a ani tu nebola najsilnejšia.

Chorí v Oaklande, 1918. Foto – Wikimedia

Pôvodcu nepoznali

Začiatok 20. storočia bol pre medicínu úspešný. V mnohých oblastiach dosiahla pokrok – začala fungovať chirurgia, rozvíjala sa bakteriológia, vznikli nové lieky ako napríklad aspirín.

O chrípke sa však toho ani vtedy nevedelo oveľa viac ako stáročiami. Po pandémii v rokoch 1889 až 1892 prevládal názor, že ju spôsobuje baktéria, ktorú objavil nemecký lekár Richard Pfeiffer. A hoci v roku 1918 už pribúdali názory, že za chrípkou stojí niečo iné, oveľa menšie, Pfeiffer stále bránil svoj bacil. Vírus ako skutočný pôvodca chrípky sa potvrdil až v roku 1934.

Červený kríž vo Washingtone. Zdroj – Wikimedia

Doteraz sa presne nevie, odkiaľ sa španielska chrípka zjavila. „Predpokladalo sa, že ju priniesli americkí vojaci, ktorí prišli do Európy, ale nie je to pravda. Rozšírila sa pravdepodobne z Číny, tak ako väčšina vtáčích chrípok,“ hovorí virológ profesor Fedor Čiampor.

Podľa Salfellnera ju mohlo rozšíriť 140-tisíc čínskych robotníkov, ktorí prišli cez vojnu pracovať do Európy.

Pacient nula

Prvý zdokladovaný prípad španielskej chrípky zmapovali v Spojených štátoch. Albert Gitchell bol kuchárom v kasárňach Fort Riley v štáte Kansas. Ráno 4. marca 1918 (podľa niektorých záznamov sa to stalo 11. marca), teda pred sto rokmi, sa cítil tak zle, že pre vojakov nedokázal pripraviť ani raňajky. Hlásil sa v miestnej nemocnici s tým, že má bolesti hrdla, bolí ho hlava a má teplotu.

Do obeda sa s rovnakými symptómami hlásilo ďalších sto vojakov v kasárňach. Práve u nich sa prvýkrát zistilo, že dostali chrípku, ktorá je v niečom iná.

„Bol to absolútne nový kmeň vírusu chrípky H1N1, pôvodne infikoval len vtákov. Bola to veľmi agresívna chrípka. Veľmi rýchlo prechádzala z chorého na zdravého človeka. Dodnes sa presne nevie prečo,“ hovorí Fedor Čiampor.

Slovenský denník, 8. januára 1919. Zdroj – Univerzitná knižnica v BA

Svet bol v tých rokoch v pohybe, presúvali sa vojská aj ľudia a chrípka sa tak veľmi rýchlo rozšírila po všetkých kontinentoch od Aljašky až po ostrovy v Tichomorí. Práve ľudí v týchto krajinách nezvyknutých na západné choroby zabíjala najviac. Napríklad ostrov Nauru prišiel o 18 percent populácie, pôvodní obyvatelia na Aljaške stratili štvrtinu ľudí.

Oveľa silnejšie ako bežná chrípka zabíjala aj na Západe. Keďže išlo o nový typ chrípky, ľudia naň neboli pripravení a nemali v sebe protilátky. Ľudí často zabíjali sekundárne infekcie ako napríklad zápal pľúc. Antibiotiká, teda účinný nástroj na boj proti baktériám (aj keď nie proti vírusom ako chrípka), vynašli až nasledujúce roky.

Graf do tvaru W

Kedysi sa hovorilo, že španielka zabila toľko ľudí aj preto, že bola vojna a ľudia boli oslabení. V súčasnosti sa však už od tejto hypotézy ustupuje.

Španielska chrípka mala totiž jednu zvláštnu vlastnosť. Zomieralo na ňu netypické množstvo mladých, zdravých ľudí. Graf úmrtnosti a veku, ktorý pri chrípke bežne pripomína písmeno U (najviac zomierajú deti a starí ľudia), pri španielskej chrípke pripomína skôr písmeno W, keďže zahynulo veľa ľudí od 20 do 35 rokov.

Ako píše Salfellner, napríklad chrípka zabila proporčne oveľa viac ľudí vo Švajčiarsku, ktoré sa vyhlo vojne, ako v Nemecku, kde ľudia hladovali.

Graf zobrazujúci vlny chrípky v USA a graf zobrazujúci vekové zloženie obetí (USA). Zdroj – Wikimedia

 

 

Prečo to tak bolo, sa doteraz nevie. Vedcom sa síce podarilo nájsť zamrznutý vírus v obeti v oblasti večného ľadu aj zrekonštruovať jeho genóm, no odpoveď na túto otázku nepoznajú.

„Ja to pripodobňujem k tomu, že niektorí športovci majú formu a iní nemajú formu. Sú vírusy, ktoré majú vyššiu a nižšiu virulenciu, súvisí to s mnohými faktormi,“ hovorí Čiampor.

Zatvárali divadlá, zakazovali pľuť

Chrípka prišla v troch hlavných vlnách. Prvá bola na jar 1918 (napríklad prvý prípad v Rakúsku zaznamenali v júni 1918). Vrátila sa na jeseň, keď zabíjala najviac ľudí. Tretia vlna prišla ďalší rok a dozvuky v roku 1920. Zaujímave je, že často na ňu ochoreli ľudia viackrát.

Mestá v Európe na ňu reagovali rôzne. Niektoré zatvárali školy, iné aj divadlá či kina. V niektorých španielskych mestách zakazovali pľuť na zem, inde prikazovali nosiť rúška (bez nich napríklad v Seattli nepúšťali ľudí do električiek).

Muž zakazuje vstup do električky bez rúška. Foto – archives.gov

O chrípke vznikali rôzne mýty. Ľudia si napríklad mysleli, že ide o čierny mor, pliagu, ktorá pustošila Európu vo viacerých vlnách v predošlých storočiach. Telá zosnulých mali tmavú farbu ako pri mori. V skutočnosti bola modročervená, pretože krv sa hromadila pod kožou človeka po tom, ako zomrel na udusenie pre zápal pľúc.

Ľudia podľa Salfellnera verili aj tomu, že príčinou chrípky sú hnijúce mŕtvoly v zákopoch, prípadne že pre sexuálnu abstinenciu vojakov sa v ich telách hromadia škodlivé látky. Iní tvrdili, že ide o dôsledok nasadenia bojových plynov, niektoré krajiny tvrdli, že nepriateľ použil chorobu ako zbraň.

Obetí na jeseň 1918 bolo toľko, že ich nestíhali pochovávať. Jeden český hrobár spomína, že denne musí pochovať 67 ľudí, kým počas normálnych dní to bola desiatka. V Česku bol aj nedostatok rakiev.

„Mŕtvych nemá kto pochovávať. Nie sú truhly, mŕtvoly zostávajú vonku, dávajú ich do masových hrobov, prípadne príbuzní si sami pochovajú svojho nebožtíka, aby tomu predišli. Dokonca obete pochovávali v núdzových rakvách z kartónu alebo starších debnách,“ píše Salfellner.

Keď za jeden októbrový týždeň zomrelo v košickej nemocnici 36 ľudí, hrobári podľa starého článku v zborníku Nové obzory odmietali kopať hroby. Pýtali si namiesto dennej mzdy 8 korún dvojnásobok.

Slovenský denník, 11. decembra 1918. Zdroj – Univerzitná knižnica v BA

Príde znova?

Podobná pandémia chrípky ako v roku 1918 až 1920 sa odvtedy nezopakovala. Najviac zahynulo milión až dva milióny ľudí počas ázijskej chrípky v roku 1957.

Je možné, že by sa španielska chrípka zopakovala? Harald Salfellner si myslí, že áno, hoci v rozhovore pre Badische Zeitung hovorí, že existuje dobre vybudovaný systém zdravotníckeho a chrípkového varovania. Máme tiež antibiotiká, ktorými môžeme bojovať proti nebezpečných pneumóniám, ktoré vznikajú dôsledkom chrípky.

Nielen policajti museli nosiť rúška. Foto – archives.gov

„Zároveň však na našej planéte žije štyrikrát viac ľudí ako pred 100 rokmi a prenosové cesty sú ešte rýchlejšie ako vtedy,“ povedal pre nemecké noviny.

Podľa neho bolo šťastie, že sa pandémia takých rozmerov nezopakovala. V 21. storočí to môže byť inak.

Slovenský virológ Fedor Čiampor je trochu pokojnejší. Podľa neho to nie je vylúčené, no od roku 1918 zabíjala chrípka v pandémiách menej a menej ľudí. Proti repríze španielskej chrípky podľa neho hovoria vedomosti, znalosti a rýchlejšia diagnostika chrípky aj antibiotiká.

„V roku 1918 sme ani nevedeli, čo ju spôsobuje. Ľudská populácia sa zoznámila s vírusom a v populácii cirkuluje určitá hladina protilátok v tele,“ dodáva slovenský virológ.

Hlavné zdroje: 

Harald Salfellner: Pandemie španělské chřipky 1918/19 se zvláštním zřetelem na České země a středoevropské poměry

Grabowski et all: The Lethal Spanish Influenza Pandemic in Poland DOI: 10.12659/MSM.906280

Taubenberger et all: 1918 Influenza: the Mother of All Pandemics DOI: 10.3201/eid1201.050979

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie