Denník N

Končí sa éra diesla? Úplný zákaz naftových motorov povolil nemecký súd

Environmentálni aktivisti stoja pred budovou spolkového správneho súdu v Lipsku. Foto – TASR/AP
Environmentálni aktivisti stoja pred budovou spolkového správneho súdu v Lipsku. Foto – TASR/AP

V centre svetového automobilového priemyslu Nemecku budú môcť mestá úplne zakázať autá s naftovými motormi. Tento krok, ktorý má viesť k zlepšeniu životného prostredia, odsúhlasil správny súd.

Všetko sa začalo, keď najvyšší správny súd v Lipsku prevzal dva prípady, v ktorých súdy nižšej inštancie nariadili Severnému Porýniu-Vestfálsku a Bádensku-Württembersku, aby upravili plány čistoty ovzdušia pre mestá Düsseldorf a Stuttgart (jedny z najznečistenejších nemeckých miest) tak, aby sa v nich čo najrýchlejšie začali dodržiavať hraničné hodnoty oxidu dusičitého (NO2).

Experti totiž odhadujú, že v dôsledku nadbytku NO2 v ovzduší, ktoré vedie k astme a kardiovaskulárnym ochoreniam, ročne v Nemecku zomrie 6- až 13-tisíc ľudí.

Ešte pred utorkovým verdiktom najvyššieho správneho súdu miestny súd v Stuttgarte, ktorý je sídlom automobilky Daimler (výrobcu Mercedesu) a Porsche, pritom skonštatoval, že zákazy jazdy áut s naftovým motorom sú najefektívnejším opatrením s cieľom zlepšenia čistoty ovzdušia a je možné ich prijať okamžite, a to bez akýchkoľvek legislatívnych zmien.

Súd zákaz odobril

Najvyšší správny súd nakoniec potvrdil platnosť týchto zákazov. V rozsudku súd okrem iného poznamenal, že implementácia zákazov závisí od jednotlivých miest, ale odporúča im ich postupné zavedenie, pri udelení výnimiek pre niektoré vozidlá, ako napríklad záchranárske či policajné autá.

Nemecká kancelárka Merkelová zdôraznila, že tento rozsudok o možných zákazoch jazdy áut s naftovými motormi sa týka jednotlivých miest, nie celej krajiny. Merkelová sa chce o tejto záležitosti osobne rozprávať so spolkovými krajinami a mestami. Jej ministri stále dúfajú, že zákazom sa bude dať zamedziť zvýšením atraktivity prostriedkov hromadnej dopravy a tým, že výrobcovia automobilov budú prinútení vylepšiť emisné systémy automobilov.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zamedzili strate osobnej slobody a zníženiu hodnoty áut,“ povedal na tlačovej konferencii minister dopravy Christian Schmidt.

K nemu sa pridala aj ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová pre The Guardian, ktorá na margo rozhodnutia súdu povedala: „Súd nevydal žiadny zákaz týkajúci sa riadenia vozidiel, ale súd tento zákaz vysvetľuje. Týmto obmedzeniam sa dá zamedziť a mojím cieľom je a zostane, aby tieto zákazy nevstúpili do platnosti.“

Prehra Merkelovej

Dá sa povedať, že ide o trpkú porážku samotnej nemeckej kancelárky. Nemecko síce je známe tým, že sa snaží budiť dojem, že dbá na environmentálne otázky, keďže momentálne napríklad tretina jeho elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Angela Merkelová si dokonca vyslúžila prezývku „klimatická kancelárka“. Na druhej strane však nemecká kancelárka lobuje v Bruseli za miernejšie emisné ciele. Okrem toho uhlíkové emisie za posledných desať rokov v Nemecku neklesli. Napríklad oblasť Kolína patrí k najväčším zdrojom oxidu uhličitého v Európe a tento stav sa v blízkej budúcnosti vážnejším spôsobom nezmení.

„Pokiaľ ide o lobovanie v automobilovom priemysle, Angela Merkelová je číslo jeden. V ostatných krajinách môže za automobilový priemysel lobovať minister obchodu, v Nemecku je to kancelárka. Toto je skvelý deň pre čistý vzduch v Nemecku a zároveň ide o debakel pre politiku veľkej koalície, ktorá bola na strane automobilového priemyslu. Po tomto rozsudku bude možné donútiť automobilový priemysel, aby časť svojho zisku využil na vylepšenie dieselových motorov a my relatívne rýchlo získame čistý vzduch,“ povedal Jürgen Resch z neziskovej environmentálnej organizácie Deutsche Umwelthilfe.

Budúcnosťou sú elektrické autá

Medzi výrobcami automobilov, respektíve obchodníkmi, sa rozsudok súdu, samozrejme, netešil takej podpore. „Tieto zákazy majú obrovský dosah na naše vlastnícke práva, mobilitu a našu profesiu. Za túto situáciu môžu výrobcovia automobilov, nie my obchodníci,“ povedal pre agentúru Reuters prezident zväzu nemeckých obchodníkov Hans Peter Wollseifer.

Najvyšší predstavitelia nemeckého koncernu Daimler utorňajšie rozhodnutie najvyššieho správneho súdu odmietli komentovať, ale člen odborov tejto spoločnosti Wolfgang Nieke demonštroval hlboké rozhorčenie.

„Pre Daimler pracuje asi 150-tisíc ľudí a viac ako 60-tisíc z nich jazdí na Mercedese aj preto, že na autá tejto značky majú 21,5-percentnú zľavu. Čo budú robiť tí, ktorí si kúpili autá s naftovým motorom pred troma rokmi? Teraz im chcete povedať, že nemôžu jazdiť na vlastných autách?“ pýtal sa nahnevaný Nieke. Ďalší nemecký automobilový gigant Volkswagen neskrýval zdesenie.

„Tento výsledok je pre nás nepochopiteľný. Bude existovať riziko, že v Nemecku vznikne regulačný mišmaš, čo je pre milióny motoristov mimoriadne znepokojujúce,“ reagoval jeden z najväčších automobilových producentov vo svojom oficiálnom vyhlásení.

Starosta jedného z najznečistenejších nemeckých miest Stuttgartu Fritz Kuhn si myslí, že ak Nemecko chce zostať automobilovou veľmocou, musí vynikať v oblasti elektrických áut a autonómnych vozidiel.

Slovenský automobilový novinár Rastislav Chvála si myslí, že táto novinka sa prejaví skôr vo veľkých mestách, pretože na cestovanie na dlhé vzdialenosti je podľa jeho názoru oveľa lepšie siahať k naftovým motorom, a nie k benzínu. Chvála tiež uviedol, že možnosť zákazu áut s naftovým motorom sa zásadným spôsobom Slovenska nedotkne. „Slovenska sa táto zmena výrazne nedotkne, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa autá s benzínovým motorom stanú medzi ľuďmi žiadanejšie,“ povedal pre Denník N.

Pridajú sa aj iné mestá?

Rozhodnutie môže mať ďalekosiahlejšie dôsledky a nemusí sa týkať len približne 15 miliónov osobných áut s naftovým motorom v Nemecku.

O podobnom zákaze uvažujú aj ďalšie európske metropoly. Hlbšia diskusia o obmedzení alebo zákaze dieselových motorov v plnej miere vypukla po emisnom škandále nemeckej automobilky Volkswagen, ktorý vypukol v septembri 2015. Išlo o inštaláciu softvéru, ktorý umožňoval skryť skutočnú hladinu vypúšťaných emisií, čím sa nemecký koncern snažil obísť zákony týkajúce sa ochrany ovzdušia. Celá aféra sa týkala až jedenásť miliónov áut a vyústila v sériu žalôb a mastné pokuty.

Prvou väčšou snahou miest o zákaz vjazdu automobilov s naftovými motormi bola konferencia organizácie Cities 40 (C40) v Mexiku v decembri 2016, na ktorej sa také svetové metropoly ako Paríž, mesto Mexiko, Atény a Madrid prihlásili k zámeru zakázať dieselové automobily do roku 2025.

Niektoré mestá, napríklad Madrid či Oslo, chcú úplne zakázať vjazd automobilov do centra mesta bez ohľadu na druh motora a niektoré krajiny už oznámili, že plánujú zakázať predaj áut s naftovými i benzínovými motormi.

Teraz najčítanejšie