Denník N

Odborník na vzdelávanie: Je katastrofa, ak deti píšu diktát a učiteľ nahlas číta, kto mal akú známku

Lukáš Bakoš je riaditeľom spoločnosti Maxman Consultants, ktorá funguje na „teal“ princípe. To znamená, že je usporiadaná nehierarchicky, zamestnanci majú rovnaký prístup k všetkým dátam o jej chode a majú aj podobné rozhodovacie právomoci. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lukáš Bakoš je riaditeľom spoločnosti Maxman Consultants, ktorá funguje na „teal“ princípe. To znamená, že je usporiadaná nehierarchicky, zamestnanci majú rovnaký prístup k všetkým dátam o jej chode a majú aj podobné rozhodovacie právomoci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Študent, ktorý musí len poslušne plniť úlohy, nevie po škole samostatne pracovať, vraví v rozhovore Lukáš Bakoš.

V rozhovore sa dočítate aj: 

  • prečo je schopnosť prijať kritiku dôležitá jemná zručnosť (soft skill)
  • prečo je zlé, ak si žiaci a študenti len pasívne zapisujú poznámky a nemajú možnosť uvažovať o veciach samostatne a v tíme
  • aká je kvalita pedagogických fakúlt a učiteľov
  • v čom spočívajú nedostatky školského systému na Slovensku a k čomu by mala vychovávať škola
  • o expertnom dobrovoľníctve a aktivitách Maxman University
  • čo sú „teal“ organizácie a ako sa líšia od tých, ktoré sú usporiadané hierarchicky
  • prečo mileniálom nevyhovuje práca v korporáciách
  • čo sú to „postrčenia“ (nudge), čo je behaviorálna ekonómia a prečo na Slovensko príde behaviorálny ekonóm Dan Ariely

Na jednej z prednášok ste povedali, že „zamestnávatelia sú zúfalí z toho, ako vyzerajú absolventi vysokých škôl“. Aké majú vysokoškoláci nedostatky?

Je nedostatok kvalitných absolventov s tými zručnosťami, ktoré zamestnávatelia najviac potrebujú. Nemám to podložené veľkými štatistikami, vychádzam z mojich skúseností a z informácií od zamestnávateľov. Keď študent prichádza do práce, potrebné zručnosti sa musí iba učiť.

Aké zručnosti máte na mysli?

Primárne robíme s mäkkými zručnosťami, v angličtine hovoríme „soft skills“. Ide o základné komunikačné schopnosti, manažovanie si času, schopnosť spolupracovať, koordinovať diskusiu a posúvať ju vpred, schopnosť prezentovať myšlienky, riadiť projekty, budovať si sieť kontaktov a mnohé ďalšie. Na školách sa sústredia na to, aby študenti mali vedomosti a poznali teórie. Nehovorím, že to nie je dôležité. Rovnako nehovorím, že uvedené nedostatky sú chybou vysokých škôl, je to chyba školského systému ako takého.

Ako sa uvedené zručnosti trénujú?

Škola šmyku je dobrá metafora. Je nonsens učiť o šmyku tak, že sa posadíte za katedru, žiakom niečo nadiktujete, oni si to zapíšu a na skúške vám to odrecitujú. Aj keď dostanú jednotku, nebudú vedieť, čo robiť, ak skutočne dostanú šmyk. To, čo musíte urobiť, je posadiť človeka do auta a nechať ho šmýkať sa. Pritom mu vysvetľujete, čo sa deje a ako má reagovať. Keď školíme napríklad facilitačné zručnosti – aby človek vedel moderovať diskusiu a posúval ju vpred –, robíme to tak, že človek facilituje diskusiu za diskusiou a my mu nastavujeme zrkadlo, čo spravil dobre a čo zle. Tréning je ideálny priestor, kde si človek môže dovoliť robiť chyby a dostáva spätnú väzbu, na základe ktorej sa postupne zlepšuje.

Lukáš Bakoš (1976)

je riaditeľom spoločnosti Maxman Consultants, ktorá sa zaoberá vzdelávaním a rozvojom manažérov a tímov. Vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako manažér pre tréning a rozvoj v nadnárodnej telekomunikačnej spoločnosti a ako HR manažér v medzinárodnej IT spoločnosti. Spoločnosť Maxman Consultants je usporiadaná nehierarchicky, zamestnanci majú rovnaký prístup k všetkým dátam o jej chode a majú aj podobné rozhodovacie právomoci. Bakoš sa tiež venuje neziskovým projektom zameraným na rozvoj školstva a podporu študentov a pedagógov.

Rozvíja škola schopnosť tímovej práce?

V tradičných školách je na to málo priestoru, naopak, je tendencia k porovnávaniu. Je katastrofa, ak deti píšu diktát a učiteľ alebo učiteľka nahlas čítajú, kto mal akú známku a koľko spravil chýb. Na žiakovi, ktorý skončí posledný, sa potom ostatní smejú. Učiteľovi treba vysvetliť, že ak toto spraví, dosiahne len to, že ten posledný žiak bude mať z diktátu ešte väčší stres a nakoniec sa z neho stane možno záškolák, aby sa vyhol ďalšiemu poníženiu. A pritom stačil len trochu iný prístup na začiatku.

Akú zručnosť by ste vypichli, že ju škola nerozvíja, no zamestnávatelia hovoria, že ju veľmi potrebujú?

Spätnú väzbu a schopnosť prijať kritiku bez toho, aby sme sa začali brániť a zhadzovať ľudí okolo seba. Neviem o tom, že by nás to na základných školách učili. Naučiť sa dobre zvládať spätnú väzbu je kľúčová vec, ktorá nás môže posúvať po celý život dopredu. Úloha školy je veľká, pretože to, že intuitívne nevieme správne prijímať spätnú väzbu, je niečo prirodzené.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo?

Lebo každý človek potrebuje pozitívny sebaobraz, a ak dostávam negatívnu spätnú väzbu, môžem to vnímať ako útok na seba. Takže sa spustia egoobranné mechanizmy typu:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie