Denník N

Legendárny gruzínsky futbalista: Sme radi, že máme takého dobrého trénera, akým je Vladimír Weiss

Levan Kobiašvili (vpravo) v drese Herty Berlín. Foto - AP/TASR.
Levan Kobiašvili (vpravo) v drese Herty Berlín. Foto – AP/TASR.

Ak chceš vo veľkom futbale uspieť, v zápase musíš urobiť maximum, hovorí Levan Kobiašvili, ktorého v Nemecku pre jeho maximalizmus milovali.

Levan Kobiašvili (40) za gruzínsku reprezentáciu odohral 100 zápasov a dal v nich 12 gólov. Hrával na poste ľavého obrancu alebo krídla v Diname Tbilisi, Freiburgu, Schalke 04 Gelsenkirchen či Herthe Berlín. V súčasnosti je prezidentom gruzínskeho futbalového zväzu.

Kobiašvili bol v pondelok na kongrese UEFA v Bratislave. V rozhovore pre Denník N hovoril o reprezentačnom trénerovi Gruzínska Vladimírovi Weissovi a takisto o novej Lige národov, ktorá pomôže menším futbalovým krajinám dostať sa na veľké podujatie.

Čo máte najradšej na práci prezidenta gruzínskeho futbalového zväzu? 

Je to veľká česť, keď môžete viesť futbal vo vašej krajine. Pre mňa je to extrémne dôležité, a taktiež veľký rozdiel v porovnaní s mojou futbalovou kariérou. Nie je to jednoduché, ľahké, lebo musíte robiť rozhodnutia, spraviť správne opatrenia, vyberať vhodné smerovanie pre futbal.

Jednoducho, robíte veľa vecí a nie všetci ich musia akceptovať. Niektorým sa páčia, niektorým nie, ale neopísateľne ma to veľmi baví. Pre mňa je dôležité to, že viem, aké ciele mám ja a aké ciele má gruzínsky futbal. Ako som však povedal, je rozdiel futbal sám hrať a byť šéfom futbalového zväzu. A dosť veľký.

Vy ste nikdy nehrali na veľkom turnaji ako MS alebo ME. Myslíte si, že Gruzínsko môže reálne pomýšľať v blízkej budúcnosti nad účasťou na takomto veľkom podujatí?

Verím, že je to sen každej krajiny: byť na veľkom turnaji, či už na MS, alebo ME. Bohužiaľ, toto som ako bývalý reprezentant nedosiahol a doteraz ma to mrzí, lebo som vždy o tom sníval. Z tohto pohľadu je to samozrejme aj môj cieľ. Nielen môj cieľ, ale sen všetkých Gruzíncov: aby videli svoj národný tím na veľkom podujatí. Musíme však aj dodať, že to nie je jednoduché, je nepochybne ťažké sa kvalifikovať.

Máme však aj novú šancu v podobe Ligy národov, kde budú mať príležitosť aj malé národy ako Gruzínsko a ďalší, ktorí sú na rovnakej úrovni a môžu sa vďaka nej dostať na majstrovstvá Európy. Hoci to nebude jednoduché, je naším cieľom túto možnosť využiť.

Levan Kobiašvili (vpravo). Foto – AP.

Za reprezentáciu ste odohrali 100 zápasov, ktoré považujete za tie najdôležitejšie?

Pre mňa každý zápas, ktorý som odohral za reprezentáciu, bol splnením môjho sna. Odohral som stovku duelov a všetky pre mňa boli v niečom iné. Keď si oblečiete dres svojej krajiny, je to pre futbalistu niečo špeciálne. Boli to pekné časy a chýbajú mi.

Keď ste v roku 1995 prišli z malého klubu Gorda Rustavi do Dinamo Tbilisi, bol to pre vás veľký skok?

Áno, pretože Dinamo je v Gruzínsku špeciálny klub, známy a s veľkou históriou. Pre každé gruzínske dieťa bolo – a stále je – snom za nich hrať. Dlho som tam nehral, lebo som rýchlo prestúpil do Nemecka, ale v tom čase, keď som tam išiel, to bol pre mňa splnený sen. Bol to pre mňa prvý krok v celej mojej kariére. Potom prišlo šestnásť rokov Bundesligy.

Vaším trénerom v Diname Tbilisi bol legendárny gruzínsky hráč David Kipiani. Naučili ste sa od neho niečo?

Určite. Kipiani bol vynikajúci hráč aj tréner a pracovať s ním bolo skvelé a správal sa ku mne dobre aj neskôr. Pri ňom som sa mohol stále zlepšovať, spravil zo mňa lepšieho hráča. Dal šancu mne aj ďalším mladým. Dobre som tomu rozumel a využil som to. Veľa som sa od neho naučil.

Bolo náročné ako 21-ročný odísť do nemeckého Freiburgu?

Áno, nebolo to ľahké. Prišiel som z malej krajiny a v porovnaní s Nemeckom to bol veľký rozdiel. Bundesliga je omnoho kvalitnejšia, odlišnosti sú samozrejme aj v kultúre, aj jazyku. Prišiel som ako mladý chalan a mal som pred sebou všetky tieto bariéry. Musel som sa presadiť a v každom jednom zápase a tréningu dokázať, že som sa do tej ligy dostal právom.

V každom okamihu musíš ísť až na svoj limit a ukázať, že si lepší ako ostatní v Nemecku. To ma ešte viac motivovalo a nakoniec som to dokázal – v nemeckej lige som odohral šestnásť rokov. A musí sa to povedať jasne: v tejto súťaži nedostanete žiadne darčeky, nič nemáte zadarmo. Všetko, čo si robil, muselo byť spravené dobre. Musel som k všetkému pristupovať maximálne profesionálne a potom som aj mohol tak dlho zostať. To je dôkazom toho, ako správne si všetko spravil počas roka, respektíve celej kariéry.

Levan Kobiašvili strieľa gól za Shalke 04. Foto –
AP.

V Schalke 04 Gelsenkirchen vás ľudia mali radi aj práve vďaka vášmu profesionálnemu prístupu.

Áno, presne o to ide. Ľudia ťa vidia, že si profesionálny, že ukazuješ správneho ducha a robíš všetko pre klub. Potom sa stávaš aj obľúbencom divákov. Aj som to už predtým povedal. Ľudia ťa následne akceptujú. Myslím si, že som zo seba vydal všetko. Boli hráči aj s lepšími kariérami, aj s horšími kariérami, ale ja viem, že som dal na ihrisku vždy svoje maximum, vždy som bol pripravený hrať pre tento klub. Pre hráča je najdôležitejšie to, že aj po jeho odchode z klubu ho fanúšikovia stále majú radi, stretnú ťa a povedia – áno, ty si bol veľmi dobrý. To mi robí radosť, lebo mi to dokazuje, že som niečo robil dobre. A to sa na konci počíta.

Aký je rozdiel medzi troma nemeckými klubmi, v ktorých ste pôsobili – Freiburg, Schalke 04 Gelsenkirchen a Hertha Berlín?

Tri nemecké kluby, v ktorých som hral, boli veľmi odlišné. Freiburg je malý klub v malom meste, ale v tom veku som prvýkrát prišiel do Nemecka a veľa mi to dalo. Mohol som pokojne pracovať, pokojne sa vyvíjať. Keď chceme porovnávať, môj ďalší klub bol Schalke, čo je v Nemecku veľký klub a nielen tam – pravidelne sme hrali Ligu majstrov, Pohár UEFA. Tam je aj veľká konkurencia: musíte každý deň odovzdať veľmi veľa, odbehať každý zápas, aby ste si zahrali aj nabudúce, a to bol veľký rozdiel medzi týmito dvoma klubmi. Na konci bola Hertha Berlín, čo je tiež veľmi tradičný klub v hlavnom meste. Tam je tiež veľa očí – diváci, médiá atď. Nebol to pre mňa úplný top, ale zažil som tam veľmi zaujímavé roky.

Ktorí hráči boli vašimi najväčšími idolmi?

Vyslovene idoly som nemal, ale keď som bol mladý, vždy som sledoval rôznych medzinárodných hráčov, ktorí hrali na mojej pozícii. Pozeral som sa, čo pozitívne by som si od nich mohol vziať, aby som napredoval. Nemal som vytypovaného jedného či dvoch futbalistov, no vždy ma zaujímalo, ako sa správajú iní hráči na mojom poste. Bol som však aj veľmi sebakritický – vedel som, čo zlé som spravil. Vždy ma zaujímalo, čo som v poslednom zápase spravil zle. Keď som nad tým dobre porozmýšľal, v ďalšom dueli som sa to snažil zlepšiť. Nikoho nezaujíma, čo si spravil dobre. Dôležité je byť sebakritický, poučiť sa z vlastných chýb a nabudúce ich nespraviť.

V Schalke ste hrali aj s Raúlom, ktorý tam prišiel z Realu.

Áno, v Schalke bolo vo všeobecnosti veľa skvelých hráčov. Klub ako Schalke ich lákal: má obrovskú tradíciu, hrávali sme pravidelne v Lige majstrov. Očakávania boli vždy vysoké. Vždy som sa pokúšal o to, aby som sa zlepšil a aby tam boli so mnou spokojní. Bolo to naozaj fantastické obdobie.

Ako ste spokojný s prácou Vladimíra Weissa na poste trénera gruzínskej reprezentácie?

Verím, že Vladimír je veľmi dobrý tréner. Má veľmi dobrú komunikáciu s hráčmi, v trénerskom tíme. Rozumie hráčom a to je veľmi dôležité. Keď máte dobrý tím, a zároveň dobré vzťahy a komunikáciu medzi hráčmi a trénermi, je všetko v poriadku.

Sme s ním spokojní a naším cieľom je byť úspešní v ďalšej kvalifikácii a v Lige národov. Doteraz Vladimír urobil veľmi dobrú prácu a sme spokojní.

Teraz najčítanejšie