Na Arktíde je neobvyklé teplo. Je to anomália medzi anomáliami, vraví vedec
Grónsko tento rok zažilo už 61 hodín bez mrazov, čo je až trikrát viac ako v predošlých rokoch.
Zatiaľ čo väčšina Európy momentálne bojuje s treskúcou zimou, na Arktíde sú teploty, ktoré vysoko presahujú hodnoty typické pre túto oblasť.
Príliv teplého vzduchu však zdvihol tento mesiac na ruskej Sibíri ortuť teplomera až o 35 stupňov Celzia nad úroveň historických teplotných priemerov.
Okrem toho sa v Beringovom mori roztopila asi tretina morského ľadu v priebehu ôsmich dní.
61 hodín bez mrazov
Grónsko tento rok zažilo už 61 hodín bez mrazov, čo je až trikrát viac ako v predošlých rokoch. Teplota na Myse Morrisa Jesupa v Grónsku, ktorý je sídlom najsevernejšie položenej meteorologickej stanice na svete, bola v posledných dňoch dokonca vyššia ako v o niekoľko tisíc kilometrov južnejšie položenom Londýne alebo vo švajčiarskom Zürichu.
Mys Morrisa Jesupa pritom leží 450 míľ (724 km) od severného pólu a mal by počas týchto týždňov zažívať silné mrazy. Teploty dosahujúce až +6 °C boli v Grónsku realitou desať dní.
„Vrcholy teplôt sú súčasťou bežných poveternostných podmienok. To, čo bolo na poslednom vývoji nezvyčajné, je fakt, že teplé počasie pretrváva tak dlho. Naposledy sme podobne vysoké teploty v oblasti Arktídy zaznamenali na konci 50. rokov minulého storočia,“ vysvetlil Ruth Mottram z dánskeho meteorologického inštitútu.
Klimatológ Michael Mann z Earth System Science Center na univerzite v Pensylvánii komentoval pre britský denník The Guardian teploty na Arktíde takto: „Je to anomália medzi anomáliami. Vymyká sa to doterajším meraniam, čo je znepokojujúce – je to varovanie, že ak budeme neustále pokúšať naše rozzúrené zviera menom klíma, čaká na nás ešte veľa prekvapení. Arktída nám teraz vysiela jasný signál.“
Wow… truly a remarkable event ongoing right now in the #Arctic.
Current temperatures well above previous years in February (>80°N latitude)! Average temperature is the bright blue line (https://t.co/kO5ufUWrKq). pic.twitter.com/BuseG4hQPE
— Zack Labe (@ZLabe) February 23, 2018
Problémy ľuďom a prírode
Konkrétne príčiny uvedených radikálnych zmien a ich význam teraz skúmajú odborníci.
V minulosti došlo v Arktíde k mnohým teplotným výkyvom, ktorých dôvodom bola sila polárneho víru, uvádza ČT 24. Ten vytvára prudký vietor a udržuje v Arktíde zimu tým, že odkláňa iné vzdušné masy.
Vír je závislý od teplotných rozdielov v Arktíde a v oblastiach s miernym podnebím. Podľa niektorých vedcov sa polárny vír teraz stáva menej stabilným, pretože nasáva viac teplého vzduchu a naopak, chladnejšie fronty posiela inam. Tieto teplotné rozdiely sa však znižujú, pretože severný pól sa v súčasnosti otepľuje rýchlejšie ako iné miesta na našej planéte.
Priemerná teplota na Zemi sa zvýšila o jeden stupeň, zatiaľ čo v Arktíde až o tri stupne, čo je jednou z príčin roztápania ľadovcov. Podľa údajov NASA ubúda arktický morský ľad v septembri, keď je ho počas roku najmenej, rýchlosťou 13,2 percenta za dekádu (v porovnaní s priemerom z rokov 1981 až 2010).
„Tieto teplotné javy bez akýchkoľvek pochýb spôsobia ľuďom a prírode problémy. Posun snehu a dažďa, roztápanie a námrazy vytvárajú na zemi ľadový povrch, čo bude napríklad pre zvieratá znamenať ťažkosti pri hľadaní potravy. Vo všeobecnosti, životné podmienky v takom premenlivom počasí budú veľmi ťažké,“ tvrdí Jesper Theilgaard, meteorológ a zakladateľ portálu o klimatických zmenách Climate Dissemination.
Pretty sure this is the first time it's been 6C in February at #KapMorrisJesup – possibly a new record across the whole of N #Greenland
Strong winds bringing energy from the southhttps://t.co/qRwrf3FuuF pic.twitter.com/QwRaSke9Pk
— Ruth Mottram (@ruth_mottram) February 25, 2018
Prognózy do budúcnosti
Napriek tomu, že je ešte príliš skoro predpovedať, či pôjde o dlhodobejší úkaz, súčasné teploty v oblasti Arktídy len zvyšujú obavy pred katastrofickými obrazmi súvisiacimi s klimatickými zmenami.
„Toto je zatiaľ príliš krátkodobý stav, aby mohol napovedať, či sa zmení celková prognóza pre otepľovanie v Arktíde. Zdá sa však, že asi podceňujeme tendenciu krátkodobých extrémnych udalostí v Arktíde. A tieto počiatočné otepľovania môžu spôsobiť ešte väčšie otepľovanie v dôsledku ‚spätných väzieb‘ súvisiacich s roztavením ľadu a potenciálnym uvoľnením metánu,“ povedal pre The Guardian Michael Mann.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
