Celá politická trieda je zrelá na totálny reset

Autor je historik a politológ, pôsobí na Viedenskej univerzite

Vzhľadom na to, že ani nie pred dvoma rokmi som na tomto mieste podporil vznik Ficovho tretieho kabinetu, cítim morálnu povinnosť a zodpovednosť zaujať aj stanovisko k vývoju posledných dní, ktorý spustila vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej.

Už samotný fakt ohavnej vraždy dvoch mladých ľudí je príšerný a bol by dostatočným dôvodom – popri tom nespočetnom kvante detailov každodenného života v tejto krajine, z ktorých som natoľko zhnusený, lež ich nechcem tak farbisto vykresľovať ako Michal Havran, aby som zvažoval jej definitívne opustenie.

Ak mi totiž budú pán policajný prezident a minister Kaliňák tvrdiť, že polícia si robí svoju prácu, a deň čo deň budem stretávať DPH-čkarských kolotočiarov alias policajných informátorov, ako sa naduto predvádzajú na svojich SUV a športiakoch, ako aj čítať o nich, tak nie, páni, toto nie je poriadok, ale je to švajneraj a vy nemáte na svojich miestach čo robiť.

Ak si predseda vlády – hoc aj z pánskeho rozmaru – dotiahne na úrad vlády ľudí s podozrením z prepojenia na taliansku mafiu (nie, pán premiér, bulvár nečítam, čiže som nič netušil), tak sa pýtam, kde boli tajné služby a NBÚ. Veď to je rozklad štátu, nad ktorým isto nikto v Bruseli, Berlíne ani Paríži nemávne rukou a politické a osobné konzekvencie sú v civilizovaných krajinách zrejmé.

Ak sú páni Bugár a Danko a ďalší ochotní toto tolerovať, tak túžba po moci skrývajúca sa za rečičky o zodpovednosti ich posúva na úroveň Ľuptáka a Slotu.

Ak opozícia je zmeska fanfarónov, antieurópskych hujerov, celebritných vývratov, konšpirátorov, hnedých a zopár čestných, ale politicky analfabetných ľudí, tak celá politická trieda je zrelá na totálny reset.

V januári tento štát slávil 25 rokov, ale často sa pristihnem pri myšlienke, či tento národ vôbec na niečo také má.